Americké médiá: Planéta uniká moci dolára, čo musíme robiť?

Washington 7. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Jedna z prekvapivých zmien v oficiálnom zahraničnopolitickom diskurse USA spočíva v tom, že americké médiá, diplomati, úradníci a odborníci už bez ostychu hovoria o tom, že dolár je finančná zbraň, ktorú používa Washington k potlačeniu geopolitických konkurentov

Ešte pred niekoľkými rokmi za vyslovenie úplne očividnej tézy, že dolár nie je mena, ale nástroj americkej hegemónie, bol ruský redaktor obviňovaný zo šírenia konšpiračných teórií a z toho, že “píše kremeľskú propagandu”. Teraz sa ale stala fráza “Dolár je základom americkej moci. Súperi si hľadajú okľuky” titulkom veľkého článku v denníku The Wall Street Journal.

Američania nielen zložili imperiálnu masku z vlastného finančného systému, ale navyše prejavujú dosť vážne znepokojenie tým, že ich odporcovia (a dokonca aj spojenci) sa pokúšajú zbaviť závislosti na dolári.

Zástancovia (oi. aj ruskí) Pax Americana prešli teraz od pozície “v dolárovom systéme nie je žiadny problém” k pozícii “áno, dolárový systém je korbáčom strýčka Sama, nemôžete sa mu ale vyhnúť, a preto musíte hneď vylízať americké topánky”.

Toto jednoduché posolstvo si môžeme prečítať v mnohých článkoch svetovej tlače, ktorý periodicky využíva štatistiky medzinárodného obchodu alebo transakcií prostredníctvom systému SWIFT, aby ukázal, že ani euro, ani jüan, ani zlato nedokázali vziať americkej mene významnejšiu časť trhu. Tento postup je veľmi dobrý z hľadiska propagandy, ale úplne neudržateľný z hľadiska ekonomickej teórie, píše Ivan Danilov.

Situácia s alternatívnymi menami pre medzinárodný obchod a so systémami výmeny informácií medzi bankami, ktoré by mohli nahradiť SWIFT, nie je zďaleka príkladom normálnej trhovej konkurencie. A nedá sa hodnotiť na základe takých parametrov, ako je podiel na trhu alebo preferencie spotrebiteľov. Situácia sa dá vysvetliť pomocou metafory: predstavte si krajinu, ktorá je závislá na dodávkach potravín z nepriateľského štátu.

V podmienkach, keď alternatíva neexistuje, môže dodávateľ vydierať zákazníkov, ako chce, pretože alternatívou podriadenia bude hlad. A teraz si predstavte, že sa situácia zmenila a že dovážajúca krajina má ešte jedného dodávateľa potravín, avšak sortiment, ktorý ponúka, sa obmedzuje na jednoduché a nie príliš lacné mäsové konzervy.

Je jasné, že v podmienkach voľnej konkurencie nemá tento druhý dodávateľ šancu získať väčšiu časť trhu, avšak samotná skutočnosť jeho existencie likviduje možnosť vydierania hladom a ničí celý doterajší systém vzťahov medzi obeťou a vydieračom. S dolárovým systémom je situácia rovnaká. Aby sme “vytrhli doláru tesáky”, vôbec nepotrebujeme jeho plnohodnotnú náhradu.

Stačí, aby sa objavili meny a obchodné systémy, ktoré umožnia Washingtonom ohrozeným krajinám zahraničný obchod a finančné aktivity (aj keď v nie práve najpohodlnejšej forme), a to dokonca za zavedenie totálnych finančných sankcií zo strany USA.

Práve kvôli týmto rizikám vidia americkí odborníci a novinári The Wall Street Journal dôvod na znepokojenie v pokusoch Európskej únie, Číny, Ruska a dokonca aj Indie vytvoriť vlastné systémy zahraničného obchodu bez použitia dolára: “Spojenci USA v snahe oslabiť americkú kontrolu medzinárodného obchodu vyvíjajú alternatívne systémy nezávislé od americkej meny. Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko nepodporili sankcie vrátane zákazu dolárových operácií s iránskymi bankami. Zriaďujú systém, ktorý by spoločnostiam umožnil obchod s Iránom bez použitia dolára … Irán je dávnym obchodným partnerom (pozn. Indie) a India chce iránsku ropu. India začala používať analogický alternatívny systému v novembri a podľa správ o dodávkach medzinárodnej spoločnosti ho už využívajú pre obchod s iránskymi podnikmi, na ktoré boli uvalené sankcie. Čína a Rusko, ktoré sa tiež snažia uniknúť kontrole USA, presadzujú vlastné alternatívy globálneho systému bankových prevodov, ktorý USA fakticky kontrolujú, a uzatvárajú obchodné dohody v rubľoch a jüanoch namiesto dolára. ”

Snaha o dedolarizáciu postupne víťazí nad svojimi administratívnymi oponentmi v najrôznejších krajinách, ktoré v tej či onej miere utrpeli americkými sankciami alebo diplomatickým nátlakom. Európski, čínski a ruskí úradníci a “kapitáni biznisu” si postupne privykajú na myšlienku, že dolárový systém treba obchádzať a že alternatívna stratégia jednoducho neexistuje.

Zvlášť ostro sa prejavuje boj o finančnú zvrchovanosť v Európskej únii, kde uchádzači o úrad budúceho vedúceho Európskej centrálnej banky prisahajú vernosť myšlienke internacionalizácie eura a ochrany EÚ pred dolárovým nátlakom.

Ak terajšie vedenie Európskej centrálnej banky fakticky sabotovalo snahy Európskej komisie (a konkrétne Jeana-Claudea Junckera) na rozšírenie použitia eura v EÚ a trvalo na tom, že o všetkom musí rozhodovať trh, potom nový vedúci ECB môže byť pokojne “európskym nacionalistom”.

Denník The Financial Times trochu udivene oznámil, že jeden z pravdepodobných kandidátov na úrad vedúceho Európskej centrálnej banky – terajší vedúci Francúzskej banky François Villeroy de Galhau – vyhlásil: “Môžeme očakávať, že ECB sa posunie od svojej skoršej neutrality smerom ku kladnejšiemu prístupu k medzinárodnej expanzii eura.”

Jeho pozícia predpokladá úplne pragmatické opatrenia: “Program dňa v otázke rozvoja medzinárodnej úlohy eura sa prakticky značne zhoduje s vytvorením skutočného (európskeho) združenie trhov kapitálu – s rozvojom plne unifikovaných európskych systémov rýchlych platieb, integrovaných trhov kapitálu a s možným vytvorením bezpečného aktíva denominovaného v eurách.

“Tým bezpečným aktívom sa myslí istý analóg amerických štátnych dolárových dlhopisov, lenže v európskom variante – majú to byť teda obligácie celej Európskej únie a majú sa stať akýmsi “bezpečným prístavom” pre kapitály, ktoré si v prípade krízy tradične hľadajú útočisko v amerických dolárových štátnych obligáciách.

Schopnosť USA využívať dolár ako “sankčný obušok” je teraz menšia ako v minulosti a bude sa znižovať ďalej. Washington stojí pred nezávideniahodnou voľbou: buď naposledy použiť tento “obušok” naplno, alebo naopak prejaviť zdržanlivosť a ušetriť tie najtvrdšie opatrenia pre krajný prípad. Jednoducho preto, že strach je občas tou najmohutnejšou zbraňou.

Ak prvé roky Trumpovho prezidentovania nás niečomu naučili, môžeme pokojne staviť na to, že Biely dom si zvolí maximálne agresívny variant s maximálne krátkodobým účinkom. Irónia osudu: ako správne uvádzajú americkí novinári, práve takéto akcie podnecujú celý ostatný svet k tomu, aby sa zbavil dolárovej závislosti čo najskôr, uvádza na záver Danilov.