Na Marshallových ostrovoch dnes žije vyše 50 tisíc ľudí. V období od roku 1946 do roku 1958 tu bola skúšobňa pre testovanie amerického jadrového arzenálu. Napríklad 1. marca 1954 Pentagon odpálil 15 megatonovú termonukleárnu hlavicu nad koralovým ostrovom Bikini. Bola to najsilnejšia bomba, akú kedy Amerika odpálila, píše časopis.
Na Marshallových ostrovoch počas skúšok, ktoré prebiehali v období studenej vojny, Spojené štáty odpálili celkom 67 bômb. Vykonali tiež testy biologických zbraní. Následne americké úrady nariadili, aby ožiarená a infikovaná pôda z povrchu ostrovov zhromaždila do jednej jamy, ktorá vznikla jadrovou explóziou, zmiešať ju s betónom a navyše ju zaliať betónom. Výsledné “pohrebisko“ nazvali The Tomb (pozn. slovensky Hrobka). Teraz podľa The Los Angeles Times viedla zmena klímy k zničeniu kupoly pohrebiska a ku vzniku trhlín.
Spojené štáty sa zriekli zodpovednosti premiestnením niektorých obyvateľov a vybudovaním Hrobky na ostrove Eniwetok. Avšak, médiá tvrdia, že kvôli rastúcej hladine mora a rastúcim teplotám pôda jadrového pohrebiska praskla a voda vymýva plutónium do mora.
Hladina oceánu na Marshallových ostrovoch každý rok stúpa o 7,62 mm. Na konci storočia môžu byť ostrovy a Hrobka zaplavené, varujú odborníci. Pod tlakom vody betónová kupola praskne a jadrovému odpadu uvoľní cestu do Tichého oceánu.
Americké úrady už uviedli, že Marshallove ostrovy teraz zodpovedajú za dané jadrové pohrebisko. “Ako je možné, že tá kupola bola naša? To nechceme. Nestavali sme to. Odpad vnútri nie je náš. Je to ich,“ zúri prezidentka Marshallových ostrovov Hilda Heineová.
Pohrebisko obsahuje, nielen ožiarenú miestnu pôdu a rádioaktívny kovový šrot z iných tichomorských polygónov, ale aj 130 ton kontaminovanej pôdy z amerického štátu Nevada. Štúdia vykonaná vedcami na Columbia University v júli tohto roka ukázala, že úroveň žiarenia na niektorých miestach na Eniwetok a ďalších častiach Marshallových ostrovov by mohla súperiť s Černobyľom a Fukušimou.

























