Washington 22. júna 2019 (HSP/New Inform/Foto:TASR/AP-Susan Walsh)

Predvolebný zápas o kreslo prezidenta v USA sa už začal a Donald Trump sa snaží pred Američanmi vystupovať ako rozhodný prezident superveľmoci, ktorá si od nikoho nenechá brnkať po nose. USA sa snažia budiť dojem, že sú ochotní ísť do konfrontácie. Podľa mnohých ruských expertov však existuje základný rozdiel medzi budením dojmu a skutočnosťou, ktorý spočíva v tom, že skutočnosť je skutočnosť a dojem ostáva len dojmom. Američania len budia dojem, ku žiadnej konfrontácii z ich strany nepríde, pretože na to Američania nemajú ani politicky, ani vojensky a ani ekonomicky. Či majú ruskí experti pravdu sa ukáže v najbližšom období

Portál New Inform si kladie otázku, či sú Američania schopní zopakovať podobnú vojenskú operáciu ako v 90. rokoch v prvej vojne proti Saddámovi. Do tejto vojny nahnali samozrejme aj spojencov z NATO, veľkú časť špinavej roboty museli urobiť najprv členovia britskej SAS a Francúzskej cudzineckej légie, ktorých však po boji s irackými gardami v mediálnych propagandistických orgiách pri vstupe do opustených irackých miest nahradili okamžite pred kamerami neohrození a rozhodní členovia americkej námornej pechoty. História sa opakuje, na podobný mediálny cirkus si Američania potrpeli aj v čase II. svetovej vojny.

Kto verí americkému portálu The New York Times, tak vie, že Trump 20.6.2019 odobril zásah proti Iránu. Išlo o odpoveď na zostrelenie amerického dronu, podľa informácii z NYT však Trump približne 10 minút pred útokom akciu odvolal. Dôvodom odvolania bola skutočnosť, že Američania si neželajú smrť iránskych civilistov. Táto americká informácia zaujala mnohých ruských expertov, pretože Američania sú známi tým, že sentimentom voči civilnému obyvateľstvu a civilnej infraštruktúre rozhodne netrpia. Bombardovanie civilných cieľov vrátane nemocníc v Iraku, Afganistane, Sýrii, Líbyi či Juhoslávii je toho jednoznačne dôkazom.

Rozhodná americká vojenská akcia v Iraku či Afganistane sa vždy niesla v znamení nasadenia spojencov do konfliktu, hneď ako sa z Afganistanu či Iraku stiahli jednotky NATO, americké vojenské aktivity značne ochabli. Rovnako aj v Iraku a v Sýrii vyšlo najavo, že americká CIA podplatila veľké množstvo irackých či sýrskych vojakov, aby nenarúšali americké plány a predstavy. V Iráne však CIA nie je schopná podobný výsledok dosiahnuť, Američanom sa nepodaril pokus o farebnú revolúciu v Iráne, takže predstava, že by dokázali pomocou zradcov znútra rozložiť iránske ozbrojené sily je veľmi málo pravdepodobná.

Rovnako v Afganistane po stiahnutí sa európskych spojencov sa Američania nedokázali vysporiadať s hrozbou Talibanu. Keď bojovali Sovieti v Afganistane, Američania a Briti podporovali afganských bojovníkov modernými zbraňami, prostriedkami komunikácie dodávali im muníciu, ranených Afgancov liečili v Pakistane americkí lekári.

Dnes Rusi nedodávajú Talibanu ani moderné zbrane, ani prostriedky komunikácie, ani muníciu a ranení Afganci sú odkázaní na poľné podmienky. Napriek tomu nie sú Američania schopní Afgancov poraziť. Už dávno v Afganistane nebojuje regulérna americká armáda, ale príslušníci špeciálnych síl a súkromní žoldnieri.

Dnes Američania rokujú s Talibanom, aby Taliban pozastavil svoje útoky. Samozrejme, ak útoky prestanú, vodcovia Talibanu získajú od Američanov finančnú odmenu. Tieto dohody Američanov s Talibanom sú však len čiastočne úspešné, časť vodcov Talibanu chce pokračovať v boji proti Američanom dovtedy, kým Afganistan neopustí posledný americký okupant.

Časť ruských expertov tvrdí, že niektoré frakcie Talibanu v boji proti Američanom môže financovať aj Irán (bez ohľadu na konfesionálne rozdiely šiíti – sunniti). Taliban vnímajú mnohí ruskí experti ako „lakmusový papierik“ hodnotiaci silu americkej armády. Ak nedokážu Američania poraziť zaostalý Taliban, ako chcú poraziť ekonomicky a vojensky podstatne vyspelejší Irán?

Na tému rastu napätia v Perzskom zálive sa vyjadril aj ruský politológ Jevgenij Satanovskij na portáli Politexpert. Satanovskij tvrdí, že v histórii je dostatok príkladov, kedy sa americkí prezidenti správali emocionálne vyhranene a voluntaristicky. Ľubovoľný americký prezident sa konať neľudsky, urobili tak svojho času Nixon, neskôr obaja Bushovia, Clinton i Obama, prečo by mal ostať Trump bokom? Najmä v čase, keď sa začína predvolebný boj o kreslo amerického prezidenta.

Satanovskij si nemyslí, že prípadný útok na Irán (podľa juhoslovanského scenára) by okamžite viedol k takému vyostreniu napätia, ktoré by vyústilo do jadrovej vojny. Hybridné vojny majú k dispozícii širokú škálu možností ako reagovať, americký útok na Irán by však určite znamenal zhoršenie bezpečnostnej situácie minimálne na Blízkom východe.

Satanovskij upozornil na fakt, že v prípade útoku na Irán by určite mali Američania nepríjemné straty, v ohrození by sa ocitol Izrael a Irán podporuje okrem iného aj viaceré ozbrojené skupiny v Latinskej Amerike, Američanom by sa určite nepáčilo, keby napríklad v Kolumbii nastali problémy, Kolumbiu potrebujú ako nástupný priestor voči Venezuele.

Hybridná vojna by nadobudla hrozivé kontúry a Američania by utrpeli značné straty aj tam, kde to nečakajú, čo Trump určite nepotrebuje. Najmä keď by k tým americkým stratám a problémom prišlo len kvôli zostrelenému a zničenému dronu, cena za dron by bola príliš vysoká.

Podľa Satanovského Američanov dráždi aj to, že sa ich vplyv oslabovať Irán zmenšuje. Irán podobne ako Rusi a Číňania prikročil k dedolarizácii, odmieta plniť medzinárodné dohody od ktorých odstúpili Američania i Európa. Irán začal obohacovať vlastný urán (z cca 3% na 20%, pre nukleárnu hlavicu je potrebné obohatiť urán na približne 95%), čo privádza do hystérie najmä Izrael. Trump sa stavia do pozície rozhodného podporovateľa Izraela, z toho pramení aj americký tlak voči Iránu.

Portál Topcor včera uviedol aj informáciu, že Iránci mohli okrem dronu zostreliť aj americký prieskumný Boeing Poseidon P-8, ktorý je prispôsobený okrem iného aj k tomu aby riadil nasadenie amerických dronov nad nepriateľským územím. Podľa Iráncov americký Poseidon P-8 tiež narušil iránsky vzdušný priestor, Iránci sa nakoniec ale  rozhodli zostreliť bezpilotný dron, nie americké lietadlo Poseidon P-8. Ako dôvod Iránci uviedli takisto humanitárne dôvody,  tvrdia že nechceli zlikvidovať amerických vojakov na palube Poseidonu P-8.

Z iránskej strany takisto nešlo o žiaden prejav humanity. Smrť amerických vojakov by ale určite vyburcovala vášne americkej verejnosti a tá by požadovala útok na Irán, čo veľmi nevyhovuje ani Trumpovi a ani Iráncom. Irán má aj iné možnosti ako v prípade potreby Američanom škodiť.

V Sýrii, Iraku či Afganstane sa nachádzajú aj príslušníci iránskej tajnej služby či commandos, ktorí sú schopní ako „neznáma arabská guerillová skupina“ zaútočiť na Američanov, ktorí sa ocitnú mimo svojej bezpečne chránenej základe. K niekoľkým útokom „neznámych Arabov“ na amerických vojakov v posledných mesiacoch už prišlo, Američania mali aj straty na životoch. Irán sa samozrejme k daným útokom nehlási, tajné služby však vedia svoje, Rusi na sociálnych sieťach nepochybujú o tom, že iránska tajná služba v Sýrii a Iraku neberie plat zadarmo.

Vojna voči Iránu, ktorú by USA rozpútali by znamenala pre USA nové astronomické výdavky. Americká armáda sama nedokáže úspešne bojovať, Američania sa veľmi obávajú strát na životoch. Spojenci z NATO sa do konfliktu na americkej strane nehrnú, stačila im povinná kampaň v Iraku či Afganistane, do ktorej museli však vstúpiť, pretože tieto bojové kampane sa viedli v čase, kedy boli USA ešte veľmoc.

Dnes je už jednopolárny svet minulosťou a Američania sa stretávajú čoraz častejšie s odvrávaním a odporom. Pripomíname, že Sovieti do Afganistanu nikoho z Varšavskej zmluvy neťahali, Sovieti bojovali v Afganistane bez úspechu 10 rokov, Američania bojujú bez úspechu v Afganistane už 18. rok, čo má takisto značnú výpovednú hodnotu. A Rusi Talibanu tajne zbrane nedodávajú.

Situácia sa dnes zmenila. Američania nedokážu spojencov v NATO prinútiť, aby do konfliktu voči Iránu vstúpili. Politické elity vo východnej Európe, ktoré sú na americkej výplatnej listine sú dostatočne proamericky servilné, no ich pomoc pre USA v konečnom dôsledku veľa neznamená.

Trump si jasne uvedomuje, že iránske dobrodružstvo by sa s najväčšou pravdepodobnosťou skončilo fiaskom, to posledné čo by potreboval by boli vysoké straty v radoch amerických vojakov, ktoré by pochovali jeho ambície znova získať prezidentské kreslo v USA. Práve tento faktor bol podľa ruských expertov hlavným dôvodom, prečo Trump útok na Irán nakoniec odvolal a strašenie vojnou s Iránom bude mať podobný priebeh ako strašenie vojnou so Severnou Kóreou.