Alexander Macedónsky a Sloveni v jeho armáde?

Bratislava 12. júna 2021 (HSP/Foto:Archív)

Táto hlinená busta sa našla v bývalom gréckom Aminose, dnes Samsun, Turecko. „Alexander sa vyhlásil za boha, preto mu umelec dal na čelo tzv. supersvargu, symbol Slnka, pod ktorým je symbol mesiaca. Vládol vo dne, i v noci!“

O najväčšom dobyvateľovi predhistorických čias sme sa v školách učili, ako o dobyvateľovi gréckeho pôvodu. Skúste si prečítať zopár viet o tomto človeku, možno zapochybujete, či nás učili správne. Bol to blonďák, vraj s modrými očami. A nielen o ňom si povedzme. Chcete vedieť, prečo sa voláme Slovania? Ako starý je symbol kríža? Bol vždy symbolom utrpenia?

Alexander Macedónsky sa narodil r. 356 p.n.l. v Pelle, asi 40 km severovýchodne od Thésalonik. Meno Alexandros v gréčtine znamená Ochránca národa. Jeho otec Filip II. bol kráľom Macedónie, ktorá siahala až po Solun. Mal sedem manželiek. Fillip sa číta grécky bez „p“, teda Filli, čo znamená to isté, ako latinské filius = syn. Matka Alexandra, Olympia, bola podľa Grékov dcéra epirského kráľa. No Srbi tvrdia, že bola Ilírka, teda Slovanka. Pochádzala z dedinky Temnič, dnes Varvarin nad Kruševacom, v Srbsku. Práve preto píšu, že Alexander bol Srb, ktorý sa vraj pôvodne volal Lesan-dar. Gréci a západný svet o Alexandrovi hovorí ako o Grékovi. Alexander mal viacerých učiteľov, jedným z nich bol aj Aristoteles. Alexander ako 20 ročný uzurpoval moc nad krajinou od otca, ktorý viedol hýrivý život. Bol zavraždený. Alexandrovo meno doplnili o prívlastok Karanič, čiže vládca, grécky – Karanides. Dodám: Srbi boli nazývaní podľa boha Serbona, ktorého vyznávali. Serbon bol predkom Lesandra.

Alexandrov otec Filip II. mal vraj sen dobiť bývalé staré územie svojich predkov – Perziu, ale vraj utopil svoj sen vo víne. Preto si jeho syn povedal, že jeho sen si splní on. Potreboval viac vojska, preto najprv zaútočil na knieža Sirma (Sirmium, Sriem) v Pannonii (grécky zápis Paionia), tam bolo totiž dostatok chlapov do vojska. Verboval zo širokého okolia. Do Pannonie vtedy patrilo aj naše územie, po naše hory. Verboval aj spoza Dunaja, pretože ho prekročil a dobil Getov v dnešnom Sedmohradsku a na Potisí. Potom potlačil povstanie v Tébach a r. 323 vtrhol do Palestíny. Táto cesta na juh skončila ovládnutím bohatého Egypta. Potom sa začala jeho víťazná, dlhá púť cez Perziu do Indie. Na tejto púti získal prívlastok Veľký. Písalo sa to gréckou abecedou, ktorá nemala „v“. Veľký = Basileos = Vasiľ. Sám seba zaradil medzi bohov.

Čo vieme o Alexandrovej národnosti? V knižnici Národnej univerzity v Kolumbii oskenovali knihu Mateja Katančíka o Dunaji, „O Thrákoch, Ilíroch a pod.“ napísaná v Budapešti r. 1798, ktorá pojednáva o tom, že Slovania sú na Dunaji autochtónny národ a všetci na Dunaji hovorili veľmi podobnou rečou. Knihu je možné jednoducho nájsť v latinskom origináli vyhľadávačom na internete. Píše sa v nej: Traces et Sarmatae linguae Slavicae dialectis – Tráci – Dáci rozprávali slovanskými nárečiami… Antiqua Thracum vocabula origine Slaua – Tráci mali slovanský pôvod! (Dnešní Macedónci hovoria svojmu jazyku slovenčina. Keď som tam bol, oni mne zdôrazňovali, že sme bratia. Ich reči hovoria slovenčina, jazyk Cyrila a Metoda. Rozumel som im bez tlmočníka!) Drakom dala meno rieka Tyra, Tyras, Tyrac Rac, Thrac, Thrak, DRAK. Dnes sa tá rieka volá Dnester. Najznámejší thrácky kráľ v tej dobe sa volal Kotelas. Mne to pripomína Kotel, Kotela, s gréckou koncovkou „s“!

Veľmi dôležitý je údaj z ťaženia AMV (Alexander Macedónsky Veľký): Dal popraviť  veliteľa Filóta preto, lebo sa s časťou vojakov rozprával grécky. Väčšina vojakov totiž hovorila slovanským jazykom, pretože v Macedónsku bola slovenská reč a mnohých vojakov zverboval nielen z Ilýrie, Mézie, Pannonie, Malej Skýtie, ale aj zo vzdialenejších krajov. Zabitie Filóta, ktorý podvracal autoritu boha-vládcu, AMV už plánoval skôr. Filót bol obvinený zo sprisahania. Na súde ešte viac rozzúril Alexandra. Na otázky odpovedal nie macedónsky, ale grécky. Bol najprv mučený, potom ukameňovaný. Pre bojovníka potupná smrť! Aj tým AMV dokázal, že nielenže bol Slovan, ale aj vo svojej armáde presadzoval tento jazyk, ako jazyk veliteľský. V tom čase Gréci Macedóncov volali Barbari, možno podľa starobylej pevnosti Varvaria (grécky zápis Barbaria), ktorej mohutné pozostatky z megalitov dodnes existujú v Chorvátsku. Toto pomenovanie sa stalo hanlivé, pretože kým Gréci milovali umenie, hry a filozofiu, Slovania boli poľnohospodári, gazdovia. Gréci si Slovanov nevážili napríklad preto, lebo pili neriedené víno a mäso zapíjali mliekom, čo bolo pre Grékov neslýchané.

Pešiaci Alexandrovho vojska sa volali „pešetari“ – pešiaci, pešatári. Grécky zápis znel „pezhetari“. Srbsky a nárečovo macedónsky sa dodnes povie – pešak. Jazdci sa volali „hopliti“… Z Perzie, z krajiny Sogdiana (Irán), si priniesol množstvo otrokov – zajatcov z kmeňa Sakov. Priezvisko Sako môže mať tento pôvod.

Na ceste domov z ťaženia do Perzie a Indie predniesol svojim vojakom ďakovnú reč, ktorú jeho tajomník zapísal takto:

Citujem:
„My, Alexander, syn cisára Macedónie Filipa, vládca ríše, zakladateľ Gréckeho impéria, syn veľkého Jupitera skrze Nathana, vládca Augustov, Brachmanov a Arabov, od východu slnka po západ, od juhu k severu, blahorodenému rodu Slovanov a ich jazyku – spokojnosť, mier a pozdrav od Nás a Našich zástupcov, ktorí budú po Nás vládnuť svetu. Za to, že ste nám slúžili verne a spravodlivo, boli ste odvážni v boji, boli ste Našimi veliteľmi a statočnými vojakmi, za to vám dávame a odmeňujeme vás naveky celou krajinou od severovýchodu do vzdialených oblastí Itálie na juhu a nikto okrem vás tam nebude bývať, žiť, alebo sa tam sťahovať. Ak sa taký nájde, má byť vaším otrokom a jeho deti otrokom vašich detí. Dané v novom meste Alexandrii, ktorá bola založená Nami na veľkej rieke Níl roku dvanásteho Nášho panovania.“

Práve Alexander mal vážny dôvod nazvať svojich vojakov slávnymi. Tým urobil slávnym sám seba. Sme teda (boli sme) Slávnymi bojovníkmi, boli sme Slavjane. Keby AMV vedel, že celkom tri krát jeho Slavjane ešte zničia Rím, pukol by od pýchy. Lenže Rím sa za všetko pomstil. Tí Slavjani mali vymazanú pamäť a musia odriekať : „moja vina, moja preveľká vina“ a „pane nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu!“

Tento list vraj objavil v konštantínopoľskej knižnici cisársky tajomník Július Baltazár. Jeho obsah v plnom znení nájdete v knihe Kráľovstvo Slovanov na str. 132. Takže podľa toho Slovania sú Slavjani – tí, čo sú slávni. Za Alexandra to bolo opodstatnené. Alexander (boh) umrel vo veku 33 rokov, pravdepodobne na maláriu, na ceste z ťaženia, v Babylone. Pohrebný sprievod do Alexandrie bol mimoriadne pompézny. Pohrebný voz zo striebra a zlata ťahal obrovský štvorzáprah slonov, kvôli ktorému vojsko po celej trase muselo stavať a upravovať cesty a mosty. JENU sa potom k hrobu, chodili do Alexandrie, klaňať aj rímski cisári.

Ak po tomto ešte stále budeme tvrdiť, že AMV bol Grék, bude sa naozaj v hrobe obracať, preto to nerobme aspoň my, Slovania, keď tak robí ostatný svet. Ostatný svet nikdy neprizná, že bol Slovan!

Alexander dal Egyptu celú dynastiu faraónov Ptolemaiovcov, vládcov so slovanskými koreňmi.

AMV ukoristil v dobytej pevnosti Ora pri Kábule 25 slonov. Spoznaním týchto zvierat prišiel na to, ako sa dajú pacifikovať. Pri útočení indickej armády na slonoch, Alexandrovi vojaci mali sekerky s dlhými poryskami. Preto im siahali po bradu, volali ich preto bradatice. S nimi vybehli proti slonom, popretínali im šľachy na zadných nohách, čím ich zneškodnili. Po víťazstve pokračovali v ťažení na Indiu. No unavení vojaci, sužovaní chorobami, monzúnovými dažďami vraj presvedčili Alexandra na rieke Indus na návrat domov. Okrem slonov si odtiaľ priniesol a inej koristi. Napríklad aj pávy, ktorých krása šokovala v jeho krajine. Musel ustúpiť monzúnom práve v čase, keď ukoristil tieto vtáky a nakoniec ešte aj umrel. Pávom sa práve preto pripisuje povesť, že prinášajú smolu. Napriek tomu tieto vtáky boli posvätné, minimálne ešte za cisára Justiniána, tiež Macedónca, v šiestom storočí nášho letopočtu. Tak mi to porozprávala učiteľka dejepisu v meste Ochrid v Macedónsku. Len si predstavte, ako dlho táto povesť vytrvala! Napriek tomu, že na spomínanom území podľa oficiálnej historiografie „neboli Slovania?“ Kto teda udržal túto povesť? Germáni???

Alexander si pestoval silný kult osobnosti. Pri prezeraní jeho mincí a porovnávaním rokov razby s jeho víťazstvami, som prišiel na to, že svoju radosť z víťazných bojov neprejavoval len bujarými oslavami, ale zakaždým navrhol vyraziť novú mincu, na ktorej zobrazili symbol víťazstva. Našiel som mincu z r. 332 p.n.l. V tom roku dobyl Palestínu a potom Egypt. Je veľmi pozoruhodná! Na rube mince je žena s vlasmi v drdole, krídlami, ako anjel a vrcholom je, že žena drží kríž.

Takto sa v starovekom Grécku zobrazovala bohyňa víťazstva Niké. Lenže Niké tradične drží v rukách vavrínový veniec pre víťaza, alebo aspoň vavrínové konáriky, prípadne trojzubec.

Ale tu drží kríž! Uvedomil som si: 332 rokov pred narodením Ježiša, kríž s Niké a rovno v Palestíne. Prečo? Mám veriť „vedkyni“ z Nemecka, Dr. U.K., archeologičke a numizmatologičke, ktorá to komentovala, že je to stožiar z lode, ktorou dobýval územia? Pravda, časť jeho vojska sa plavila pod velením Nearcha po rieke Indus, na ktorej zvíťazil v troch bitkách, ale bol šípom ranený do hrude a takmer neprežil. Ak by chcel osláviť túto udalosť, nezobrazoval by sťažeň galéry, lode. Zobrazený kríž mohol zobraziť jeho trápenie. Minca je neodškriepiteľný úradný doklad starý 2350 rokov! Kríž existoval ako symbol niečoho, minimálne 332 rokov pred narodením hlavného protagonistu kresťanstva? Známe sú vykopané kríže, dokonca na Slovensku, ktoré majú 3500 rokov! Ale pravdepodobne to nebol symbol utrpenia, ale symbol harmónie, vyváženosti štyroch fáz života a smrti (?). Alexander po uzdravení rozdelil vojsko na tri časti. Nearch sa plavil smerom do Babylonu priamo, on šiel s vojskom po súši a Krater severom Perzie.

Na minciach vydaných po odchode od rieky Indus je rytina jazdca na koni, bojujúceho s jazdcom na slonovi. Pravdepodobne posledná minca zo života AMV, ktorá už jasne hovorí len o boji, atraktívnom boji so slonom, nie však o víťazstve! Na rieke Indus už v ťažení nepokračoval, obrátil sa domov.

Všimnite si, že mince sú označené menom Alexandra v druhom páde – Alexandrov. Gréci nemali „v“, písali Alexandrou. Rovnako je to aj pri straténe (Západ im hovorí statér) jeho otca Filipa – Filipov – Filipou – Gréci čítajú Filipú. My tomu rozumieme. Filipov, Alexandrov stratén.

A teraz si ešte pripomeňme, že nad Nitrou sú Lefantovce. Elefantovce. Elefántyovci majú v erbe osedlaného slona z jazdcom. V Lexikóne erbov šľachtických rodov je doslova napísané, že nie je dodnes vysvetlené, ako sa dostal osedlaný slon do erbu tejto rodiny. Horné Lefantovce, ktoré boli v ich majetku majú v erbe jazdca s mečom, ktorý má na hlave prilbu nápadne podobnú prilbe Alexandra Macedónskeho Veľkého.

Nič nestratím, keď vyslovím podozrenie, že niekto z tohto kraja mohol byť bojovníkom tohto kráľa a bol jedným zo šťastlivcov z územia dnešného Slovenska, ktorý dostal od vodcu korisť: slona. Sláva to bola mimoriadna najmä vtedy, ak na tom slonovi aj prišiel z bojovej výpravy. Oficiálne sa prilba jazdca považuje za dragúnsku, teda z konca stredoveku. Treba si tú prilbu ale dobre porovnať s dragúnskou a potom s prilbami, ktoré sa používali za Alexandra Macedónskeho, teda s gréckymi prilbami. V katastri Horných Lefantoviec na poli pod Kamencom sa vraj našli kosti mamuta… Mamuta? Naozaj?

Prečo obec Žbince má v erbe vojaka s indickou prilbou, sediaceho na slonovi a v ruke má bambusovú tyč?

Prečo obec Beckov má v erbe slona osedlaného indickým spôsobom?

Jasným dôkazom kontaktu vtedajších obyvateľov Slovenska s Macedoniou sú mince, zlaté stratény Alexandra Macedónskeho a strieborné tetradrachmy Filipa II, ktorými boli žoldnieri vyplácaní. Tieto mince sú vykopávané na rôznych miestach Slovenska, aj okolo Michaloviec.

Skúsme si sami odpovedať na otázku: O čom to píšu slávni historici sveta, že Slovania sa prisťahovali do Europy v 5. – 6. storočí? Nie je to hanba?

Videli ste film Grék Zorba? Predstavte si, že toto meno sa v Gréčtine vyslovuje ako Čorba. No a čorba je názov hustej polievky používaný v celom priestore, kde sídlili Thráci – od Moldavska, cez Rumunsko, Srbsko, do Macedónska! Najlepšie sú čorba za rybe a čorba de burta v Rumunsku = držková na kyslo. Priezvisko Čorba nie je ojedinelé ani na Slovensku.

Moja manželka je zo Šariša a varí ju presne takú, ako som ju jedol v Sedmohradsku a nikdy sme tam neboli a nevedeli sme, že to, čo varí, je čorba!

Veľa otázok. Odpoveď je len jedna. Žiadne sťahovanie národov nebolo. Sme tu doma možno od posledného zaľadnenia!

Kto chce vedieť viac, v ruštine sa dozvie tu:

Alan Dolog

Knihu si môžete kúpiť v knihkupectve Torden