Kurdi momentálne bojujú v Sýrii a Iraku proti ISIS a oslobodzujú posledné oblasti, ovládané bandami ISIS. Teroristi ISIS sa snažia zo všetkých síl, boj proti Kurdom, sýrskej armáde, Hizballáhu, Iráncom či v Iraku proti šiítskym milíciam a armáde však ISIS vyčerpáva. ISIS už teraz má nedostatok zdrojov a jeho panstvo sa rúca ako hrad z piesku.
Po porážke ISIS sa stanú Kurdi nástrojom, ktorý už nebude mať ďalší význam a je možné, že ich USA hodí ako svojich bývalých spojencov “cez palubu”.
Po porážke ISIS bude potrebné pre Kurdov riešiť napätú situáciu s Turkami. Na severe, na turecko-sýrskej hranici v oblasti mesta Afrin, priamo za chrbtom Turkov stojí turecká armáda. Turci sú členmi NATO a Američania stále bolestne vnímajú svoju diplomatickú porážku a nepodarený štátny prevrat, vďaka ktorým Turci opustili pozície proamerickej koalície a rozhodli sa riešiť autonómnym spôsobom svoje problémy.
Koho viac Američania potrebujú – Kurdov, alebo Turkov? Je totiž viac ako zrejmé, že docieliť konsenzus medzi Kurdmi a Turkami je momentálne pre americkú diplomaciu naozaj takmer nemožné.
Kurdi pravdepodobne pozorne vnímajú prípravy Turkov na vedenie útočných bojových operácií na severe Sýrie. Turci Kurdov nenávidia a ich nenávisť nie je determinovaná len politickými, ale aj etnickými motívmi. Už dnes turecké delostrelectvo každodenne ostreľuje pozície Kurdov, ktorých Turci označujú za teroristov. Turci už vrazili klin medzi mestá Afrin a Mambidj, sever provincie Aleppo je priamo pod kontrolou tureckých vojakov a protureckých zoskupení.
Zdá sa, že Kurdi svoje ťažké postavenie chápu. Aby udržali Afrin, musia však na západ presunúť väčšie vojenské sily. Tie však môžu stiahnuť už len od Rakky. No dobýjať Rakku ich nútia Američania a po boku Kurdov bojujú aj proamerické sunnitské arabské skupiny, ktoré takisto Kurdov nenávidia.
Ak sa Kurdi z Rakky stiahnu, môžu s istotou očakávať, že Američania pustia svojich sunnitských proamerických psov z reťaze. Nepríde len k zvýšeniu tlaku proti Kurdom, ale proamerické sunnitské zoskupenia obsadia aj celé oblasti, ktoré Kurdi pred tým za cenu svojich životov oslobodili.
Ak sa Kurdi od Rakky nestiahnu a budú plniť americké želania, kto ochráni severozápad kurdských záujmových zón pred tureckým útokom? O Turkoch si Kurdi žiadne ilúzie nerobia, chápu, že Turci žiadnym sentimentom humanizmu a ľudskosti netrpia, takže v prípade tureckého náhleho útoku na kurdské pozície bude pravdepodobne nasledovať rýchly a brutálny masaker. Žiadni pozorovatelia OSN sa do oblasti nedostanú, Nemci si to mohli už vyskúšať pri snahe dostať sa na kontrolu základne v Incirliku.
Takže si to zhrňme. Američania sa zo Sýrie sťahujú, Kurdov už nepotrebujú. Nepotrebujú už ani svojich sunnitských protiasadovských psov a vyzerá to tak, že kvôli NATO potrebujú Turkov. Navyše, opätovné získanie Turkov sa v amerických očiach stáva ešte lukratívnejším kvôli tomu, že po skončení vojny v Sýrii sa veľmi pravdepodobne rozpadne aj koalícia Turkov, Iráncov a Rusov, ktorá vznikla len z nevyhnutnosti a nemá žiadne hlbšie korene. Aby mohli udržať Američania svoj otrasený vplyv na Blízkom východe, budú nútení uvoľniť Turkom ruky.
Kurdský nástroj skončí veľmi pravdepodobne v geopolitickom koši. Zo západných zdrojov navyše unikla informácia, podľa ktorej sa Američania nechystajú prenechať Kurdom ťažké zbrane, ktoré Kurdi v boji proti ISIS používali, ale tieto zbrane sa chystajú z oblasti stiahnuť. Informácia o stiahnutí ťažkých zbraní je nepriamym dôkazom skutočnosti, že Američania, ktorí predtým Kurdov podporovali, sa už o ich osudy momentálne nezaujímajú.
Kurdi tak nemajú veľa možností, ako sa z danej situácie dostať. Pred niekoľkými mesiacmi odmietla časť kurdských elít spoluprácu so sýrskymi vládnymi silami a dala prednosť spolupráci USA pred spoluprácou s Ruskom. Takže tieto kurdské elity to majú pravdepodobne politicky spočítané. Časť kurdských elít, ktorá spolupracovala s Moskvou, Damaskom a Iránom, má lepšie pozície. Najbližšia doba ukáže, či sa Rusku podarí dosiahnuť medzi Turkami a Kurdmi určitý kompromis. Kurdské pozície sú však momentálne podstatne horšie ako turecké.