Niektorí účastníci diskusie podporili tézu ukrajinského lídra, zatiaľ čo iní, hoci konštatovali “nezákonnú anexiu”, si netrúfali podmieňovať ukončenie konfliktu vyriešením otázky príslušnosti polostrova k Ukrajine. Celkovo sa 23. augusta na Kyjev obrátili zástupcovia viac ako 50 krajín. Zatiaľ čo politici jednomyseľne vyjadrovali podporu Kyjevu, ukrajinské hlavné mesto čakalo na nové kolo eskalácie. V súvislosti s pribúdajúcimi incidentmi na Kryme, ako aj údermi v centre Donecka, veľvyslanectvo USA na Ukrajine dokonca vydalo výzvu svojim občanom, aby opustili krajinu, v ktorej boli napriek Dňu nezávislosti 24. augusta zrušené všetky rozsiahle oslavy.

Druhý samit Krymskej platformy, ktorý mal síce viac účastníkov ako prvý, sa konal online. Tentoraz sa organizátori rozhodli nezhromaždiť všetkých vysokopostavených delegátov na jednom mieste a dali jasne najavo, že v nasledujúcich dňoch očakávajú eskaláciu konfliktu – až po údery na Kyjev. Ani vyhlásenia veľvyslanectva USA na Ukrajine, ktoré odporučilo svojim občanom, aby podľa možnosti opustili krajinu, neboli upokojujúce. Niekoľko hodín pred začiatkom akcie sa objavili správy o útoku na administratívnu budovu v Donecku – šéf DĽR Denis Pušilin tam v tom čase nebol.

Jediný, kto prišiel osobne podporiť Volodymyra Zelenského a Ukrajinu, bol poľský prezident Andrzej Duda. Predpoludním obaja lídri rokovali, pričom hosť z Varšavy prisľúbil, že vytvorí koalíciu krajín EÚ, ktorá bude lobovať za zákaz schengenských víz pre Rusov, samozrejme, ak EÚ odmietne dobrovoľne zaviesť takúto kolektívnu sankciu voči ruským občanom.

“Andrzej, vaša návšteva opäť potvrdzuje, že Ukrajinci a Poliaci sú skutočne bratské národy,” komentoval výsledky rozhovoru so svojím kolegom Volodymyr Zelenskyj. Na tlačovej konferencii tiež priznal, že v týchto dňoch “existuje hrozba” pre Kyjev, ale nevidí, “že by sa niečo zmenilo od prvého dňa, 24. februára”.

Bezprostredne po skončení bilaterálnych rokovaní sa prezidenti Zelenskyj a Duda ponáhľali do sály, odkiaľ sa vysielal samit a kde sa ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, oblečený v bielej vyšívanej vyšívanke, už pripravoval na spustenie online diskusie. Ako prvý po hostiteľskom diplomatovi vystúpil práve Zelenskyj.

Krym pre Ukrajinu podľa prezidenta “nie je len územie, nie je to žetón v geopolitickej hre, ale časť nášho národa, spoločenstvo ľudí, ktorým zaručíme slobodu a vrátime modernosť”. Podľa jeho názoru by vyhliadka na vstup do EÚ mala Krymčanov inšpirovať, pretože “jedine Kyjev môže spojiť Simferopol s Berlínom”. Ubezpečil, že Kyjev má stratégiu na “obnovenie Krymu” a “Krymská platforma” bude mať dva nové rozmery – “ekonomický a legislatívny”.

Hlavné posolstvo, ktoré sa Volodymyr Zelenskyj snažil účastníkom samitu odovzdať, však bolo toto: “Všetko sa začalo Krymom a všetko sa skončí Krymom.”

Samozrejme, všetci rečníci na Krymskej platforme 23. augusta označili pripojenie Krymu k Rusku za nezákonné; nie všetci však boli ochotní podporiť tézu, že konflikt sa skončí až po tom, ako polostrov prejde pod kontrolu Kyjeva. Našli sa však aj takí, ktorí takmer doslovne zopakovali názory pána Zelenského, ako napríklad estónsky prezident Alar Karis. Boli však aj takí, ktorí išli ešte ďalej.

Napríklad Andrzej Duda, ktorý si mikrofón prevzal ako druhý, vyhlásil: “Nemôžeme sa vrátiť k línii, ktorá existovala 23. februára” a že “celé územie Ukrajiny spolu s Krymom musí byť oslobodené”. To bolo v určitom rozpore s nedávnymi vyhláseniami predstaviteľov Kyjeva, ktorí síce požadovali stiahnutie ruských vojsk z území uznaných medzinárodným spoločenstvom za ukrajinské v rámci hraníc z roku 1991, ale ako podmienku obnovenia rokovaní s Moskvou predložili ako požiadavku stiahnutie vojsk na demarkačnú líniu platnú do 24. februára.

Zdá sa však, že poľský prezident zlyhal. “Krym je Ukrajina, ako je Gdansk Poľsko,” nedal si Andrzej Duda pokoj a zrejme chcel nielen zdôrazniť, ako veľmi považuje Krym za ukrajinský, ale aj pripomenúť Nemecku, ktoré v poslednom čase často nezaslúžene dopláca na Poľsko, že sa neoplatí ani spomínať na časy, keď to bolo nemecké prístavné mesto Gdansk.

Tým sa invektívy proti Nemecku neskončili. Poľský prezident vyzval na demontáž plynovodu Nord Stream-2. Pripomenul, že výstavba plynovodu sa začala po tom, ako sa Krym dostal pod ruskú kontrolu, a “úplná demontáž” NS2 by mala byť symbolom “zmeny politiky Západu”.

Pán prezident Duda tiež priznal, že nedávno sa mu snívalo o prechádzke po polostrove a že by ho mal sprevádzať Vladimír Zelenskyj. O niekoľko rečníkov neskôr predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý tiež začal svoj prejav zdôraznením, že “agresia sa začala v roku 2014 Krymom”, zrazu priznal, že aj on, podobne ako poľský prezident, sníval o tom, že sa bude prechádzať po Kryme s ukrajinským prezidentom. Mimochodom, po Michelovi okamžite prišla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá síce nechcela sprevádzať troch mužov, ale ubezpečila ich, že EÚ neuzná Krym za ruský a “bude s Ukrajinou tak dlho, ako to bude potrebné.

Medzitým azda najdôležitejšími newsmejkermi samitu, ktorí pripravili Kyjevu aj darčeky na toto podujatie, sa ukázali byť kanadský premiér Justin Trudeau a nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý je práve na rokovaniach v Montreale. Kanadský premiér oznámil, že Ottawa uvalila novú sériu osobných sankcií a pridala na zoznam 62 ruských občanov. Nemecký kancelár uviedol, že SRN a Kanada sa dohodli na novom balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý zahŕňa systémy protivzdušnej obrany, raketové systémy a “tony munície”. Scholz vyjadril presvedčenie, že “Ukrajina prekoná temný tieň vojny”, pretože “má priateľov”.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron – donedávna hlavný mierotvorca, ktorý na čas prerušil telefóny s Moskvou a Kyjevom – bol medzitým nečakane ostrý a rozhodný.

“Nesmieme ukázať žiadnu slabosť, žiaden duch kompromisu, pretože hovoríme o slobode pre všetkých a všetko a o mieri vo všetkých častiach sveta,” povedal líder Piatej republiky.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa tvárou v tvár Macronovmu nekompromisnému postoju tváril o niečo pokojnejšie. Zdôraznil, že “zima bude ťažká”, ale aliancia bude aj naďalej podporovať Ukrajinu “tak, ako to bude potrebné”.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bol zrejme najviac ochotný nadviazať dialóg. Keď hovoril o “anexii” a potrebe vrátiť polostrov Ukrajine “v súlade s medzinárodným právom”, hneď pripomenul, že jeho krajina od 24. februára viackrát ponúkla stranám konfliktu svoje sprostredkovateľské služby. Pochválil sa zásluhami na “dohode o potravinách” a opäť naznačil, že je pripravený pokračovať v úlohe hlavného mierotvorcu.

Samit sa nezaobišiel bez technických problémov. Na druhý pokus vystúpil japonský premiér Fumio Kišida, ktorého prejav nebol z nejakého dôvodu tlmočený do angličtiny. Situáciu čiastočne zachraňovali anglické titulky, ale režiséri prenosu počas jeho prejavu stále ukazovali celkový pohľad na miestnosť, titulky neboli viditeľné a zjavne to nepomohlo sprostredkovať účastníkom samitu význam prejavu japonského premiéra.

Pravda, pán Kišida mal viac šťastia ako libérijský minister zahraničných vecí DiMaxwell Saa Kemae, ktorý musel urobiť až štyri pokusy, aby ho na druhej strane počuli, a čo je dôležitejšie, aby ho vypočuli. Dmytro Kuleba si tak veľmi želal, aby na Krymskej platforme zaznel africký hlas ohlásený deň predtým, že keď opäť uvidel na obrazovke svojho libérijského kolegu, dosť ostro ho požiadal, aby “zapol mikrofón”. Počas tretieho pokusu sa zdalo, že pán Kuleba sa vzdáva a sľúbil, že vyhlásenie Libérie bude neskôr rozoslané samostatne. D-Maxwell Saa Kemaia bol však taký vytrvalý, že sa dostal do éteru na štvrtý pokus a značnú časť svojho prejavu venoval poďakovaniu pánovi Zelenskému za pozvanie na samit.

Ukrajinský prezident na brífingu pre novinárov zhrnul diskusiu a povedal, že teraz “rokovania neprichádzajú do úvahy”, svet by nemal prejavovať “vojnovú únavu”, Kyjev sa nechystá zmraziť frontovú líniu a Krym “vráti akýmikoľvek prostriedkami”. Možno na neho mal takýto vplyv rozhovor s Andrzejom Dudom.