Bratislava 27. novembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Ako nazvať dianie, ktoré zažívame na Slovensku od nástupu aktuálnej, takzvanej Hegero-Matovičovej vlády? Asi by nás napadli rôzne slová, niektoré aj z odborného psychiatrického slovníka – no zároveň by nás asi žiadne, akokoľvek priliehavé označenie nikam ďalej neposunulo
Šialenca nahradil „tajtrlík“
Všetci, čo sme ako-tak pri zmysloch a nezmanipulovaní tvrdou propagandou, vidíme, že je to zlé. Už horšie vidíme, aké je riešenie toho, čo vlastne treba robiť.
Občania sa pokúsili zvrátiť tristnú situáciu vo svojom štáte hromadným a spontánnym záujmom o podpísanie petície za referendum o predčasných voľbách. Veru nie – nebol to v prvom rade žiadny pokus o návrat „Hlasosmeru“ k moci, ako to opakovane podsúvali kaviarenské elity. Bola to vo svojej podstate akcia vyjadrujúca nálady a záujmy podstatnej časti slovenskej spoločnosti.
Vieme, ako to celé dopadlo. Vyše 500-tisíc podpisov nebolo pre prezidentku Čaputovú dostatočným argumentom za vyhlásenie referenda a tak sa alibisticky obrátila na ústavný súd, ktorý následne vyhlásil referendovú otázku na protiústavnú.
Ľudia sa opakovane zúčastňovali aj rôznych protivládnych protestov na slovenských námestiach, ale aj to malo dosť slabé následky. Aj Igor Matovič odstúpil z postu premiéra skôr v dôsledku koaličnej krízy kvôli Sputniku, než v dôsledku tlaku ľudí. A navyše je aj tak stále pri moci v kľúčovej pozícii. Šialenca tak nahradil vo funkcii premiéra „tajtrlík“ hovoriaci bezduché frázy. Z dažďa pod odkvap!
„Dvojtýždňový“ lockdown do apríla?
Časť opozície preto v poslednom čase prichádza s návrhom na vyhlásenie generálneho štrajku. Marek Géci zo Života – národnej strany zorganizoval online petíciu za jeho uskutočnenie. Vo chvíli, keď píšem tieto riadky, je pod petíciou podpísaných už vyše 9 000 ľudí.
Treba však zdôrazniť, že k tejto stratégii sa zatiaľ prihlásila len časť opozície, konkrétne tá väčšmi pronárodne orientovaná. Zároveň sa k iniciatíve doposiaľ nijako neprihlásili odbory, ktorých zapojenie by bolo v tomto smere kľúčovým.
Pripomeňme si, že sme aktuálne v lockdowne a núdzovom stave, o ktorých sa už hovoria vtipy, že budú trvať do apríla. A zo skúsenosti z minulého jesenného a zimného obdobia veľmi dobre vieme, že tento „ľudový humor“ sa môže ukázať ako čistá realita. Samotní koaliční predstavitelia už priznávajú, že sprísnené opatrenia potrvajú zrejme dlhšie, než ako je to zatiaľ oficiálne naplánované.
Lockdown, núdzový stav a zákaz vychádzania je zároveň ideálnou atmosférou, v ktorej bude dochádzať ku konfliktným situáciám. Evidentne bude, o tom niet pochýb, môžeme len dúfať, že tie spory budú prebiehať čo najmiernejšie. No ale potom – kde je ten ventil, ktorým by človek mohol vyjadriť svoju nespokojnosť? Dostaneme od vládnych predstaviteľov opäť „múdre“ rady, že máme protestovať na Facebooku? Odkiaľ nás beztak táto súkromná spoločnosť môže bez poriadneho zdôvodnenia aj vyhodiť a zmazať?
Štrajk ako efektívny nástroj
Protestné akcie by mali byť vo všeobecnosti vedené a organizované tak, aby mali čo najmenší potenciál vyústiť do násilia či akýchkoľvek vážnych spoločenských a ekonomických škôd. V súčasnej situácii – napadá niekoho lepšie riešenie než práve generálny štrajk? Pričom musíme uznať, že takýto nástroj by zrejme bol vhodný aj z hľadiska jeho efektivity.

Ak niekto nájde lepší spôsob protestu proti „bačovaniu“ súčasnej junty a kolaborácii prezidentky s ňou, rád sa s ním oboznámim. Nateraz sa ale nedokážem zbaviť dojmu, že generálny štrajk by skutočne mohol byť tým najlepším riešením aktuálnej žalostnej situácie na Slovensku.
Ladislav Kováčik