Kancelár Olaf Scholz pred šiestimi mesiacmi sľúbil “bod obratu” a prekvapivo sa tak stalo – píše WSJ

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo februári prisľúbil, že v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vykoná v krajine rozsiahle zmeny. Šesť mesiacov po tomto bode obratu Zeitenwende sa to darí lepšie, ako mnohí očakávali, aj keď horšie, ako niektorí dúfali.

Pán Scholz oznámil tri transformácie vo svojom prekvapujúcom prejave k zákonodarcom 27. februára, tri dni po začiatku invázie Vladimira Putina na Ukrajinu. Po prvé, Berlín bude opätovne investovať do svojej armády, aby splnil cieľ Severoatlantickej aliancie vynakladať 2 % hrubého domáceho produktu na obranu, a konkrétne by ich použil na modernizáciu vybavenia, ako sú stíhačky. Po druhé, Nemecko by považovalo energetickú politiku za národno-bezpečnostnú záležitosť a odpojilo by sa od ruského zemného plynu. Po tretie, Berlín by sa už nevenoval bezduchej diplomacii pre diplomaciu, najmä vo vzťahu k svetovým autokratom.

Akokoľvek boli tieto sľuby závažné, ich realizácia by si vyžadovala oveľa väčšie zmeny v nemeckej verejnej, obchodnej a politickej kultúre. Získanie podpory voličov pre takéto radikálne zmeny si vyžaduje celkové prehodnotenie záujmov Nemecka a jeho úlohy vo svete. Nemecko sa prekvapivo začalo zaoberať touto otázkou.

Najdôležitejším vývojom je niečo, čo nenastalo. Prudko rastúce ceny energií v dôsledku ruského energetického vydierania a vyhliadky na studenú, tmavú zimu neprinútili Nemcov zmeniť názor na Ukrajinu – či to stojí za to trápenie. Približne 70 % respondentov prieskumu, ktorý sa minulý mesiac uskutočnil pre verejnoprávnu televíziu ZDF, uviedlo, že Nemecko by malo naďalej podporovať Ukrajinu. Táto podpora by mohla po príchode zimy klesnúť, ale treba pripísať Putinovi zásluhu na tom, že je to menej pravdepodobné.

Katalyzujúcim momentom bolo začiatkom apríla zverejnenie žalúdok drásajúcich fotografií zobrazujúcich ruské zverstvá v meste Buča. Zdá sa, že príchod vojny na európsku pôdu, po ktorom nasledovali názorné dôkazy o brutalite konfliktu, podnietil nemeckých voličov, aby si urobili nové kalkulácie nákladov a prínosov svojej úlohy vo svete.

Zdá sa, že Nemecko v rámci toho vážne prehodnocuje svoje obchodné záujmy. Energetická závislosť od Ruska nie je ani polovičná. Odhliadnuc od paliva, obchodné vzťahy Nemecka s Ruskom nie sú podstatné. Uvalenie sankcií na Moskvu Nemecko stále hospodársky poškodzuje, ale nemecký vývoz do Ruska v minulom roku predstavoval len 26,6 miliardy eur a vyrovnal sa dodávkam do Švédska.

Vážnejšia je otázka týkajúca sa Číny, ktorej ročný vývoz predstavuje 104 miliárd eur a dovoz 142 miliárd eur. Tu sa začína zdať, že invázia na Ukrajinu otočila v Nemecku koncepčný spínač o vyjednávaní s autokratmi.

Nemecko desaťročia vnímalo obchod ako diplomatický nástroj pod heslom Wandel durch Handel – “zmena prostredníctvom obchodu”. Čoraz viac sa však prejavuje vedomie, že obchod sa môže stať strategickou zraniteľnosťou, ak sú firmy a politici neopatrní. Na okamžité stiahnutie sa z Číny nie je chuť a ani by nemala byť. Nemci však začínajú chápať, že sa musia na odchod pripraviť už teraz, a nie byť neskôr prekvapení, ak si to budú udalosti vyžadovať – napríklad čínska invázia na Taiwan.

Pokiaľ ide o politiku, nápadným znakom Scholzovho prelomu je to, že vidieť že nie je líder. Minulý rok nebol zvolený za vojnového lídra a ani na neho nevyrástol. Jeho konsenzuálny štýl vedenia z pozadia zanechal vákuum tam, kde by mal byť skutočným kancelárom – lídrom. Chýba v hlavných politických diskusiách, najmä o energetike a budúcnosti kontroverzných zostávajúcich jadrových elektrární v krajine, čím Berlín zostáva bez kormidelníka.

Na druhej strane, kultúrny a ekonomický vietor v Nemecku je taký silný, že politická transformácia prebieha aj bez vodcu. Dvaja najpopulárnejší politici v ťažkopádnej Scholzovej koaličnej vláde sú zároveň aj najväčšími jastrabmi v otázkach Ruska, Číny a iných zahraničných záležitostí – ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a minister hospodárstva a klímy Robert Habeck, obaja zo Strany zelených. Trvalá priazeň Habecka je pozoruhodným úspechom vzhľadom na to, že na neho pripadá neľahká úloha vysvetliť voličom, ako nedostatok ruskej energie túto zimu všetkých potrápi.

Pomáha tomu aj to, že voliči boli vystavení sérii poučných škandálov týkajúcich sa ruského vplyvu na nemeckú politiku. Patrí k nim aj obnovená diskusia o obchodných väzbách bývalého kancelára Gerharda Schrödera na Kremeľ a škandál s financovaním týkajúci sa údajných väzieb medzi ruskými vlastníkmi plynovodu Nord Stream 2 a vládou severovýchodnej spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko. Diskutuje sa aj o nových politických otázkach, ako napríklad o tom, či by Nemecko nemalo konečne frakovať vlastný bridlicový plyn.

Opozičná Kresťanskodemokratická únia sa medzitým rozhodla, že politicky profituje z toho, ak sa zbaví dedičstva bývalej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá bola zodpovedná za mnohé z katastrofálnych hospodárskych, energetických a zahraničných politík, ktoré sa teraz rúcajú. Pod vedením svojho nového lídra Friedricha Merza sa CDU vrátila k svojmu tradičnému jastrabizmu. Pán Merz bol obzvlášť agresívny, keď trval na tom, aby sa zvýšený vojenský rozpočet pána Scholza vynakladal na vojenské vybavenie, a nie na hlúposti v oblasti mäkkej sily, ako je zahraničná pomoc. Voliči reagujú priaznivo. CDU teraz často vedie v prieskumoch verejnej mienky nad Scholzovými sociálnymi demokratmi, a to s rastúcim náskokom.

Scholz takmer určite nepredpokladal sily, ktoré 27. februára uviedol do pohybu – mnohé z nich môžu byť teraz nezvratné a niektoré ohrozujú jeho politickú budúcnosť. Na tom nezáleží. Sľúbil obrat, a ten Nemecko dostáva, aj keď potrvá roky, kým sa dozvieme, akú podobu tento obrat nakoniec nadobudol.