Alexandr Otdelnov vlastní nezvyčajnú turistickú atrakciu: múzeum pašovania. Cez jeho rodnú Odesu prúdi kontraband už od osemnásteho storočia. Kým ho nezatvorili kvôli covid-19, múzeum vystavovalo všetko od perál a pištolí prepašovaných do cárskeho Ruska až po súčasnejší lup. Potom prišla vojna vo februári 2022. “Prístav prestal fungovať a všetko sa zastavilo,” hovorí Otdelnov. Neskončili len toky turistov. Odesa bola kľúčovým uzlom rozsiahlej siete zločinu sústredenej na Ukrajine a v Rusku, ktorá siahala od Afganistanu až po Andy. Bola súčasťou “najsilnejšieho zločineckého ekosystému v Európe”, domnieva sa think-tank Globálna iniciatíva proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Gitoc).

Podľa The Economist, ruská invázia zasiahla toto podsvetie silou zemetrasenia. Drvivá väčšina tvrdých ukrajinských mafiánov prestala spolupracovať so svojimi ruskými kolegami: “Sme zlodeji, sme proti každému štátu, ale rozhodli sme sa, že sme za Ukrajinu,” hovorí jeden z nich. Lukratívne trasy pašovania heroínu sa preznačujú, čo ovplyvňuje ceny a zisky zločineckých syndikátov vzdialených tisíce kilometrov. Ak sa toto narušenie ukáže ako trvalé, mohlo by zmeniť tvár celosvetovej kriminality. Zmení to aj Ukrajinu.

Ako uvádza The Economist, krajina bojuje s korupciou od svojho odchodu zo Sovietskeho zväzu v roku 1991. Pred inváziou Gitoc zaradil Ukrajinu na 34. miesto spomedzi 193 krajín podľa indexu kriminality a na tretie miesto v Európe. Ukrajina dosiahla mimoriadne zlé výsledky aj v oblasti vnímania korupcie.

Podsvetie vo vládou kontrolovaných častiach Ukrajiny pred rokom 2022 bolo prerušovane a násilne sporné medzi rôznymi skupinami. Napriek tomu malo tri aspekty, ktoré spájali Ukrajinu s globálnymi kriminálnymi trhmi. Po prvé, kontrabandová “superdiaľnica” spájajúca Rusko a Ukrajinu, ktorá prechádzala cez časti východnej Ukrajiny, ktoré v roku 2014 obsadilo Rusko. Po druhé, globálne pašerácke uzly v Odese a ďalších čiernomorských prístavoch. A napokon továrne na Ukrajine na výrobu nelegálneho tovaru na vývoz.

The Economist ďalej píše, že táto infraštruktúra podporovala rôzne obchodné modely pre rôzne výrobky. Ukrajina bola rastúcou “vedľajšou” tranzitnou trasou pre heroín z Afganistanu, ktorá rozširovala trasy cez Balkán a Kaukaz. Pred vojnou mala štvrtý najväčší počet záchytov heroínu v Európe. Kokaín z Latinskej Ameriky prúdil cez Čierne more. Opačným smerom mafiáni vyvážali zbrane do Ázie a Afriky najmä z prístavu Mykolajiv. V roku 2020 Ukrajina predbehla Čínu a stala sa najväčším zdrojom nelegálneho tabaku v Európe. Stúpala miestna výroba amfetamínov: V roku 2020 bolo zlikvidovaných 67 nelegálnych laboratórií, čo je najvyšší zaznamenaný počet zo všetkých krajín.

Vojna všetko zmenila, pretože vytvorila “prostredie neprijateľného rizika pre medzinárodný nezákonný obchod”, uvádza sa v novej správe americkej vlády. Čiernomorské prístavy boli pre lodnú dopravu uzavreté alebo ju obmedzili. Hranica medzi vládou spravovanou Ukrajinou a územiami okupovanými Ruskom je teraz opevnenou sériou vražedných polí, ktoré prerušujú superdiaľnicu. Verbovanie na Ukrajine pripravilo podsvetie o pracovnú silu, zatiaľ čo stanné právo zastavilo širokú škálu kriminálnych aktivít. Zákaz vychádzania sťažuje pohyb v noci.

Ukrajinskí gangstri sa tiež vyhýbajú svojim ruským kolegom: “Jedna vec je, keď vás nazývajú zločincom, a druhá, keď vás považujú za zradcu,” hovorí Mark Galeotti, autor knihy “Vory: Ruská supermafia”. Lojalita voči Ukrajine je o kontrole rizika, ako aj o vlastenectve. “Ak by sme boli pripojení k Rusku, mnohí z chlapcov vo väzení by mohli byť premiestnení ďaleko,” vysvetľuje jeden z gangstrov. “Ruskí dozorcovia sú nemilosrdní. Nikto z nás to nepotrebuje. Takže budeme robiť špinavú prácu za Ukrajinu.”

Následné účinky sa prejavujú celosvetovo, keďže pašerácke siete sú prekonfigurované tak, aby obchádzali Ukrajinu. Tureckí colníci tvrdia, že cez hranice s Iránom prúdi viac heroínu a metamfetamínu. Litovskí pohraničníci zaznamenali v prvom štvrťroku 2022 štvornásobný medziročný nárast objemu nelegálneho tabaku. Estónski úradníci v spolupráci s Europolom, policajnou agentúrou EÚ, zadržali vlani v prístave Muuga 3,5 tony latinskoamerického kokaínu v hodnote približne pol miliardy eur. Zablokovanie ukrajinských čiernomorských prístavov a zvýšené kontroly v západnej Európe môžu tiež vysvetľovať veľké záchyty v poslednom čase v Rusku. Dňa 10. apríla úrady v Moskve zhabali takmer 700 kg kokaínu.

#Estonia`n authorities, in cooperation with the #Dutch police, #Finnish customs and #Europol, found 3.5 tons of a #narcotic substance in the port of #Muuga.
Destination was #Russia .#Cocaine seized in retail value is around 500 million euros.
Mourning in #Moscow today#Ukraine pic.twitter.com/TAlRHUAQKr

— Kiborgz (@Kiborgzzz) April 25, 2022

Vojna znamenala aj nové krátkodobé príležitosti pre gangstrov na Ukrajine. Jednou z nich je pašovanie ľudí. OSN odhaduje, že približne 5 miliónov ukrajinských utečencov je v Európe pod “dočasnou ochranou”, a jej štatistické modelovanie historických trendov naznačuje, že možno 100 000 z nich by sa mohlo stať obeťami obchodovania s ľuďmi. Existuje aj trh s pašovaním brancov z Ukrajiny. Niekedy to môže byť také jednoduché, ako prepašovať ich cez ukrajinskú pasovú kontrolu. Najmenej 8 000 z nich bolo prichytených pri pokuse opustiť krajinu, väčšinou do Moldavska alebo Poľska. Pašeráci si údajne účtujú od 5 000 do 10 000 eur.

Pred inváziou mala Ukrajina približne 7 až 9 miliónov legálnych strelných zbraní. Možno bolo opäť toľko nelegálnych. Krajina je teraz ešte viac zaplavená zbraňami. História naznačuje, že vojny podporujú obchod so zbraňami: zbrane z Juhoslávie sa používajú pri násilných trestných činoch v celej Európe. Generálny tajomník Interpolu Jürgen Stock varoval, že by mohlo dôjsť k prudkému nárastu obchodovania s ručnými zbraňami. Zatiaľ je to však dobré. “Nepozorujeme systematické alebo organizované obchodovanie so zbraňami,” hovorí predstaviteľ Europolu.

Domáca výroba drog by sa mohla opäť zvýšiť. Americká vláda nedávno informovala o náraste rozšírenejších sietí menších drogových laboratórií na Ukrajine, ktoré na predaj využívajú internet a na doručovanie poštový systém. Najväčšie riziko zo všetkého vyplýva z procesu rekonštrukcie. Minulý mesiac Svetová banka vyčíslila náklady na obnovu Ukrajiny na 411 miliárd dolárov, z toho 92 miliárd na dopravu a 69 miliárd na bývanie. Na takýchto rozsiahlych projektoch by sa mohli ľahko priživiť mafie, ktoré falšujú systémy verejného obstarávania a tendre, aby získali prístup k pozemkom, dotáciám a licenciám.

Napriek tomu existuje príležitosť, aby sa organizovaný zločin na Ukrajine natrvalo znížil, uzatvára The Economist. Hlavné úsilie musí vychádzať z vnútra krajiny. Cieľom návrhu zákona z decembra je reforma územného plánovania: v súvisiacich vládnych dokumentoch sa uvádza, že stavebníctvo je náchylné na “zneužívanie moci”, “všeobecnú korupciu” a “vyhýbanie sa trestom”. V januári Zelenskyj podľa agentúry Reuters prepustil štyroch námestníkov ministrov a piatich regionálnych guvernérov za úplatkárstvo. “Všetky vnútorné problémy, ktoré zasahujú do činnosti štátu, sa odstraňujú,” povedal.