Nitra 17. októbra 2018 (HSP/Foto:Facebook)

Aká je v súčasnosti situácia v slovenských mestách? Aké problémy ich trápia najviac? Ako sa dá zlepšiť podmienky života v našich mestách a priblížiť ich k európskemu štandardu? Na tieto otázky by mali mať odpoveď kompetentní: architekti, experti v dopreve, cestári, sociológovia, ekológovia, ale predovšetkým predstavitelia samosprávy, vedenie mestských úradov a samotní občania, ktorým nie je všetko jedno

Iba zopár odborných informácií. Mesto je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami. Základnou úlohou mesta pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov. Kompetencie mesta (t. j. právomoc a pôsobnosť) sú dané predovšetkým: Ústavou SR (najmä čl. 64 – 71), zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy a obce a samosprávne kraje, platnou právnou úpravou SR, štatútom konkrétneho mesta, VZN-kou toho alebo iného mesta na úseku samosprávnych činností.

Blížia sa komunálne voľby a kandidáti na funkcie primátora a poslancov vo svojich programoch ponúkajú riešenia. V meste pod Zoborom jedným z kandidátov je Ľubomír Martinka, ktorý má bohaté skúsenosti, pretože dlhé roky pôsobil v samosprávnych orgánoch a chcel by urobiť konkrétne zmeny, aby sa život v Pribinovom meste zmenil nie na slovách, ale v skutočnosti. Ten stavia na vytvorenie silnej občianskej spoločnosti, na to, že sa mnohí obyvatelia mesta zapoja do práce a spoločne zlepšia život v meste. Čo konkrétne ponúka?

„Pri správe vecí verejných skutočnosti ako služba občanovi, transparentnosť, otvorenosť,  efektívne hospodárenie by mali byť samozrejmé a viditeľné. Všetkým nám ide hlavne o  zdravie, zlepšenie podmienok životného prostredia, spokojnejší život. Som presvedčený, že vytvorením silnej Občianskej spoločnosti môžeme realizovať odvážne kroky v činnosti samosprávy mesta, ktoré skutočne pomôžu Nitru urobiť lepšiu pre život a vrátiť jej význam. Občianska spoločnosť by mala presadzovať riešenia pre zlepšenie života v meste v rámci troch základných pilierov: Otvorené mesto občanom a návštevníkom, Ekonomicky prosperujúce mesto, Zdravé a bezpečné mesto,“ je presvedčený Ľubomír Martinka.

Mnohí kandidáti používajú také slová, ako „zlepšíť“, „zmodernizovať“, „zefektivniť“ a pod. Slová, slova, slova… Pripomínajú mi jedného nášho známeho politika, ktorý sa po návrate z Bruselu chrlil práve tieto všeobecné slová a frázy, ale nedokázal uviesť ani jedno konkrétne riešenie. Ak chcete urobiť zmeny, viete konkrétne, ako to urobiť?

Vo svojom programe „ZMENIŤ NITRU K LEPŠIEMU JE MOŽNÉ“ ponúkam riešenia, ktoré vyplývajú z troch pilierov a zameriavajú sa na oblasti: Systémové zmeny v Nitre pre ľudí, Filozofia modernej štvrti mesta a sídliska a Nový štýl práce a vedenia mesta. Chcem úplne zmeniť systém verejného obstarávania v Nitre.

Ozaj? A čím vám nevyhovuje súčasný systém? Vyižíva sa v Nitre dlhé roky a iným kandidátom, zdá sa, neprekáža? Prečo chcete zmeniť existujúci systém?

Verejné obstarávanie je na meste robené neprofesionálne a netransparentne. Poviem príklad. Minulý rok radnica tak „šikovne“ rozdelila rekonštrukčné práce na jednej základnej škole za takmer dvesto tisíc eur na sedem častí (ani Horná Dolná si to nedovolí…), že sa vyhla verejnej súťaži a všetky práce zadala jednoduchým postupom s oslovením nimi vybraných firiem. Strecha šla osobitne, takisto podlaha, elektroinštaláciu, a podobne. ÚVO vysolilo Nitre pokutu 9 632,58 eur.

Nuž, niektorí obyvatelia mesta povedia: „Čo je to nejakých 9 tisíc eur, veď Nitra má mnohomiliónový rozpočet. Nie to až také strašné…“

Ale ÚVO, okrem spomínanej pokuty na opravu školy, zrušilo Nitre aj mega-tender za viac ako 12 miliónov eur! Tentokrát šlo paradoxne nie o nezákonné rozdeľovanie zákazky, ale naopak o spájanie nesúvisiacich obstarávacích vecí. V jednom-jedinom tendri sa súťažilo o 8 (!) rozličných predmetov: modernizácia futbalového štadióna, rekonštrukcia kina, sanácia statiky jednej a zateplenie dvoch ďalších materských škôl, výstavba nového cintorína plus rekonštrukcia základnej školy. Nitra pritom nútila firmy dať ponuku na všetky stavby, alebo na žiadnu. Umelo tak znižovala možnú konkurenciu medzi firmami.

Podľa vás, bol to zlý postup?

Aj podľa mňa, aj podľa kompetentných organizácií. Do kritérií súťaže popri cene dokonca vsunuli aj také absurdné kritérium ako účasť na oficiálnej obhliadke (s váhou 14% na celkovom hodnotení). Na základe námietok dvoch uchádzačov ÚVO potvrdil, že takto postavený tender bol nezákonný, netransparentný a diskriminačný. Kontrolóri nachytali pri porušení zákona aj mestom vlastnenú developerskú firmu Nitriansku investičnú. Pri zákazke na nový umelý trávnik za 720 tisíc eur šachovala firma s kvalifikačnými kritériami pre účasť, ako aj s technickými vlastnosťami trávnika bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Úrad prikázal mestskej firme súťaž minulé leto zrušiť.

Možno to bol ojedinelý prípad? Každý robí chyby…

Nebol ojedinelý. Pred nedávnom sa objavila kauza Športová hala, ktorá tiež v určitých veciach má súvis s verejným obstarávaním. Výsledok neprofesionality a to nielen vo verejnom obstarávaní si vybral zbytočnú daň a rukojemníkov – deti, mládež, športovcov, ktorí už dávno mali sa v tejto hale venovať športovej činnosti. Nad týmto všetkým sa zdravý rozum pozastavuje.

Podľa vás teda, vedenie mesto nekonalo správne a odborne. Myslíte si, že by ste to urobil lepšie? Považujete seba za osobu odborne spôsobilú vo verejnom obstarávaní?

Áno, mám preukaz osoby odborne spôsobilej vo verejnom obstarávaní. Som autorom publikácii „Škola a verejné obstarávanie“ a  „Podprahové obstarávanie od A po Z“.  Cez to všetko som sa ako prednosta mestského úradu v Nitre nedal nominovať do komisie pre vyhodnotenie zákazok vo verejnom obstarávaní, okrem dvoch prípadov, keď som na základe prijatej metódy bol v komisii ako expert na verejné obstarávanie. Všetky ostatné veci v rámci obstarávania išli mimo mňa. Primátor so svojimi straníckymi kolegami si vyhodnocovacie komisie zostavili vždy tak, aby sa ustrážil výsledok, želateľný výsledok, kde mnohokrát zákazky mali  ísť vopred dohodnutým realizátorom.

No dobre. Mnohí predstavitelia samosprávy sa kamarátia s politickými stranami, ba niekedy sú od nich závislí a dokonca fakticky nimi aj „novinované“ na svoje funkcie. Ale podobné metódy sa využívajú nielen v meste pod Zoborom. Kritizovať je ľahké. Ale viete, ako to zmeniť, máte konkrétne riešenia a nielen bla-bla-bla?

Mám konkrétne riešenia. Občania by si mali uvedomiť, že význam občianskej spoločnosti je cennejší ako stranícke diktáty. Doteraz o výbere dodávateľov na rôzne práce, služby rozhodovali len členovia komisií, ktoré boli zložené z poslancov, úradníkov alebo poprípade členov komisií pri Mestskom zastupiteľstve. Navrhujem vytvoriť OBČIANSKU KOMISIU pre výber dodávateľov prác, služieb.

Fajn, ale čo to znamená konkrétne – do detailov? Vytvoriť komisie – a čo je za tým?

Vytvoriť databázu občanov (stačí  uviesť len vzdelanie, prax, zamestnanie), ktorí prejavia záujem  byť v takejto komisii v zmysle však ustanovení zákona o verejnom obstarávaní: člen komisie má príslušné vzdelanie alebo prax na daný predmet obstarávania. Členom príslušnej komisie na výber dodávateľa sa stane takýto občan náhodným verejným vylosovaním z celej databázy. Občianska komisia je zárukou, že výber bude objektívny a transparentný a že nebudú sa stále v komisiách striedať vyvolení a častokrát stranícky poslanci.

A čo bude s našimi milovanými poslancami, zamestnancami úradu a ostatnými kompetentnými? Určite nesúhlasi, že sa všetko bude robiť bez ich účasti. 

Poslanci a úradníci sa na týchto komisiach zúčastnia len s hlasom poradným a koordinujúcim technické veci obstarávanej práce, služby. Budeme sa spoločne čudovať koľko financií sa dá takouto Občianskou kontrolou /komisiou/ ušetriť. Takisto treba vytvoriť občianske komisie aj na verejné obchodné súťaže, ktoré realizuje mesto.

A to je všetko? To postačí? A už všetko bude dobre? Pochybujem.

Jasné, že nepostačí, na to nadväzujú aj ďalšie záležitosti. S týmito návrhmi by mala úzko súvisieť realizácia a vytvorenie Štatútu pre zavedenie participatívneho rozpočtu mesta, ako nástroja rozpočtovej zodpovednosti a informovanosti verejnosti pri nakladaní s verejnými financiami, nakoľko ich nositeľmi do rozpočtu sú občania mesta. Poďme diskutovať o tom, ako si to predstavujeme a ako to má fungovať – či podľa priorít mesta, či podľa mestských častí, oblastí života mesta alebo aj možno i podľa vekových osobitostí – určite však zapojiť už do toho aj mládež od 15 rokov. Musíme urobiť konkrétne, premýslené zmeny v prospech mesta a života jeho občanov – to je moja filozofia.