Môj profil 
Predplatné
Profesor Dr. Hervé Bocherens vysvetľuje: “V rámci tohto procesu sme boli schopní určiť, že zaniknutí príbuzní dnešných ľudí jedli predovšetkým veľkých bylinožravých cicavcov, ako sú mamuty a srstnaté nosorožce.”
Kosti niekoľkých neandertálcov sa nachádzali na dvoch náleziskách v Belgicku medzi obrovským množstvom 45 000 až 40 000 rokov starých kostí mamutov, srstnatých nosorožcov, divých koní, sobov, zubra európskeho, jaskynných hyen, medveďov či levov. Takže mohli porovnávať. Svoje zistenia publikovali vo vedeckých časopisoch Journal of Human Evolution a Quaternary International.
Ako ďalej vysvetľuje Bocherens, “pôvodne si mysleli, že neandertálci využívali rovnaké potravinové zdroje ako ich zvierací susedia”, no výskum izotopov kolagénu vraví, že rastliny tvorili približne len 20 % ich stravy a zvyšok bolo mäso. “V tejto štúdii sme boli schopní prvýkrát kvantitatívne určiť podiel vegetariánskej stravy vo výžive neskorých neandertálcov,” dodáva Bocherens. Hoci tiež tvrdí, že podobné výsledky sa zistili aj u človeka mladšej doby kamennej, je známe aj to, že človek tejto neskoršej doby pomaly prešiel na inú “ľahšiu” stravu v podobe rýb a iných morských plodov.
.JPG)
