Predseda liturgickej komisie vysvetľuje, že podľa zbierky cirkevných zákonov, ktoré nás v súčasnosti zaväzujú, sa na to, aby mohol niekto platne prijať úlohu krstného rodiča, okrem iného od neho vyžaduje vek stanovený partikulárnym právom (kánon 685).
Aj v prípade Gréckokatolíckej cirkvi, sa na Slovensku pridŕža ustanovení Kódexu kánonického práva latinskej cirkvi: krstný rodič musí mať aspoň šestnásť rokov, ak biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár či vysluhovateľ nedomnievajú, že z oprávneného dôvodu treba dať výnimku (kánon 874).
Z uvedených faktov podľa slov Gajdoša teda jasne vyplýva, že krstný rodič by mal mať aspoň šestnásť rokov (hoci niektorí kňazi spomínajú štrnásť rokov), no vlastný eparchiálny biskup alebo vlastný farár či vysluhovateľ krstu môžu tento vek jednorazovo znížiť, ak na to existuje oprávnený dôvod. Posúdenie toho, či uvádzaný dôvod je oprávnený, musia rozhodnúť oprávnené osôb.
“Treba si však uvedomiť, že hranica šestnástich rokov nie je ani náhodná, ani zbytočná. Krstný rodič okrem iného preberá na seba zodpovednosť uvádzať krsteného do kresťanského života a spolupracovať na tom, aby viedol život zodpovedajúci krstu a verne dodržiaval záväzky, ktoré z neho vyplývajú. Za splnenie či nesplnenie týchto úloh sa raz bude krstný rodič zodpovedať pred prísnym Kristovým súdom,” upozornil v závere a dodal, že v tomto konkrétnom prípade je dôležité položiť si otázku, či je 13-ročné dieťa reálne schopné plniť uvedené úlohy a prevziať na seba spomenutú zodpovednosť.
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.