Americký minister obrany Lloyd Austin tvrdil, že “aj tie najsofistikovanejšie systémy protivzdušnej obrany budú mať problém odhaliť B-21 na oblohe”. Šéf spoločnosti Northrop Grumman Corp – výrobcu lietadla – sa pochválil, že svet “nikdy nevidel takú technológiu, akou je B-21”. Vzhľadom na to, že americký minister letectva Frank Kendall dal opakovane jasne najavo, že nasadenie B-21 má Čínu “odradiť”, mnohé americké médiá sa vo svojich správach zamerali na “vysporiadanie sa s čínskou hrozbou” a uviedli, že prinúti Čínu “prehodnotiť vojny na ďalšie desaťročia”.

Za normálnych okolností sa zbrane, ktoré sa považujú za “vražedné palcáty” veľmocí, prísne utajujú, ale marketing a propagácia B-21 je taká istá ako v prípade “internetovej celebrity”.

Napriek takejto vysokoprofilovej kampani je však skutočná tvár B-21 stále veľmi záhadná. Uvádza sa, že B-21 sa na verejnosti objavil len veľmi krátko a okolitý svet môže získať len jeho čelné fotografie a konkrétne technické ukazovatele neboli zverejnené. To je v ostrom kontraste s debutom B-2 pred viac ako tromi desaťročiami. Vysoký štandard propagácie v koncepcii a super opatrnosť pri fyzickom zobrazení sú celkom zaujímavé. To znamená, že bez ohľadu na skutočnú technickú úroveň B-21 ide skôr o “propagandistickú vzorku”, ktorú americký vojensko-priemyselný komplex potrebuje na zabezpečenie vojenských rozpočtov a na to, aby armáda mohla presadzovať takzvané integrované odstrašovanie proti Číne.

Na jednej strane je B-21 nielen výnosným produktom “teórie hrozby Číny”, ktorú si vymyslel americký vojensko-priemyselný komplex, ale aj dôležitým článkom pokračovania tohto záujmového reťazca. V skutočnosti sa počas siedmich rokov od udelenia kontraktu až po debut B-21 v nekonečnom prúde objavovali rôzne “teórie o hrozbe Číny” zo strany spriaznených pracovníkov, ako napríklad ministra letectva USA. Programy, ako sú strategické bombardéry, sú drahé od začiatku až po výrobu. Len neustálym zveličovaním “hrozieb” čínskej vojenskej sily a dokonca vymýšľaním rôznych lží o “jadrovej expanzii” Číny môžu získať od amerického Kongresu väčší rozpočet. Strategický bombardér je len jednou časťou “trojice” reforiem jadrového odstrašovania, ktoré chcú USA teraz realizovať. Rozhodujúcim zámerom vyzdvihovania B-21 a zdôrazňovania jeho úlohy pri “konfrontácii s Čínou” je aj získanie finančných prostriedkov na nadväzujúce projekty.

Na druhej strane, veľká publicita B-21 predstavuje aj zámer americkej armády využiť príležitosť na zveličenie napätia v Taiwanskom prielive, čím sa urýchli presun vojenských zdrojov do ázijsko-tichomorského regiónu a získajú sa spojenci USA. Ako všetci vieme, hoci USA vždy chceli sústrediť svoju energiu na riešenie problému so svojím najdôležitejším strategickým konkurentom, ich plán na presun vojenskej sily do ázijsko-tichomorského regiónu bol brzdený rôznymi faktormi. Tentoraz americká armáda využila B-21 na to, aby opäť hovorila o Taiwanskom prielive, pričom uviedla, že bude zohrávať určitú úlohu. Chce len využiť príležitosť vyhrážať sa spojencom, aby ukázala svoje “pokročilé schopnosti” a pritiahla si spojencov na lano. Objavili sa aj správy, že B-21 by mal byť po vstupe do služby nasadený na Guame a v Austrálii, a americká verejná mienka sa chválila, že je to “strategický bombardér na boj proti Číne”.

Preto vytvorili mýtus, že mať B-21 Čínu odradí. Austin vyhlásil, že “to nie je len ďalšie lietadlo”. Naopak, “je to dôkaz našej stratégie odstrašovania”. Isté americké médium dokonca pohrozilo, že “B-21 Raiders by mohli preletieť pod nosom čínskych systémov protivzdušnej obrany S-400 a zasiať Taiwanský prieliv mínami Quickstrike, čím by vytvorili veľké nebezpečenstvo pre vojenské lode podnikajúce už aj tak riskantný prechod”.

Treba však pripomenúť, že aj keď človek nie je vojenský odborník alebo vedec, ľahko pochopí, že tzv. odstrašenie je vždy kombináciou vojenskej sily a politickej rozhodnosti. Počas čínskej občianskej vojny v rokoch 1945 až 1949 medzi Komunistickou stranou Číny (KSČ) a Kuomintangom (KMT) posielali USA moderné zbrane KMT v malom množstve? Koľko americkej techniky sa počas kórejskej vojny (1950 – 1953), ako aj vojny vo Vietname (1954 – 1975) zmenilo na bojisku na šrot alebo bolo zhabané ako trofeje?

Mnohí ľudia si ešte pamätajú, že keď pred 34 rokmi debutoval Northrop Grumman B-2 Spirit, o ktorom Pentagon tvrdil, že má schopnosť “globálneho ničenia”, USA sa stali prvou krajinou na celom svete, ktorá mala stealth bombardér, ktorý bol mnohými americkými verejnými mienkami propagovaný ako “nočná mora protivníka”.

Za posledných 30 rokov však moderná vojenská technika nedala Washingtonu “pokoj”. Práve naopak, vo svojej snahe o hegemóniu ešte viac pritvrdil. Bombardér B-2 bol pre svoje vysoké náklady považovaný aj za “finančnú katastrofu”. V tejto situácii sa objavil bombardér B-21. Prvou požiadavkou konštruktérov naň bolo, aby náklady neboli príliš vysoké. Preto bez ohľadu na to, čím sa Pentagon chválil, v istom zmysle je B-21 skôr “zmenšenou verziou” B-2.

Samozrejme, to, aké zbrane USA vyvíjajú, je ich vlastná vec. Ak je však jej cieľom vyhrážať sa Číne a zastrašovať ju, je odsúdená na snenie. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa Pentagón spolieha na B-21, keď sa snaží zasahovať do záležitostí medzi úžinami, stane sa len papierovým lietadlom, ktoré bude jemne padať tvárou v tvár železnému múru čínskej armády a silnej vôli 1,4 miliardy Číňanov. B-21 nielenže nedokáže “odstrašenie USA”, ale stane sa len posledným dôkazom vo vitríne “zdroja amerického chaosu”.