Ak má Ukrajina pravdu, Rusko malo pravdu

Bratislava 24. januára 2023 (HSP/Foto:Facebook/Олексій Арестович, TASR/AP-Michael Probst)

Nedávne vyhlásenia USA predstavujú riziko predĺženia vojny na Ukrajine, píše Ted Snider pre The American Conservative

Rusko 14. januára podniklo sériu raketových útokov, ktoré boli zamerané na vojenskú a energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Išlo o prvý rozsiahly útok za posledné dva týždne. Hoci ruské ministerstvo obrany uviedlo, že pri útoku boli zasiahnuté “všetky určené ciele”, silná ruská raketa Kh-22 zasiahla aj deväťposchodový obytný dom, pričom zahynulo štyridsaťštyri ľudí.

Agentúra Associated Press to označila za “najsmrteľnejší útok na jednom mieste od útoku v ukrajinskej Záporožskej oblasti z 30. septembra”. Josep Borrell, šéf zahraničnej politiky Európskej únie, označil raketový útok za “neľudskú agresiu”, pretože bol priamo zameraný na civilistov, a povedal, že “za tieto zločiny nebude beztrestnosť”.

Jediný nesúhlasný hlas prišiel z Ukrajiny, kde Oleksij Arestovič, vtedajší vysoký poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, už na začiatku vyslovil domnienku, že raketa nemusela byť zameraná na obytný dom, ale mohla ho zasiahnuť po tom, ako ju zachytila ukrajinská protivzdušná obrana.

Arestovič v rozhovore povedal, že prilietajúca raketa “bola zostrelená. Zrejme dopadla na (obytný) blok. Pri páde však explodovala.”

Hovorca ukrajinského vrchného velenia tvrdí, že Ukrajina nemá schopnosť zachytiť rakety Kh-22. Arestovič teraz odstúpil z funkcie prezidentovho poradcu s tým, že jeho vyhlásenie bolo “zásadnou chybou”.

Na Facebooku Arestovič napísal: “Každý dokonale chápe, že k tragédii by nedošlo, keby nebolo ruského úderu.”

“Nikto nebude obviňovať Ukrajinu. Rovnako ako ju neobvinili, keď v Poľsku spadla naša raketa protivzdušnej obrany a zabila dvoch poľských občanov,” dodal.

Keď ruská raketa dopadla do Poľska, Ukrajina nesúhlasila s prijatou analýzou, že raketu zostrelil ukrajinský systém protivzdušnej obrany, čím riskovala vojnu s NATO podľa článku päť; keď ruská raketa zasiahla obytný dom, Arestovič nesúhlasil s prijatým názorom, že raketu nezostrelil ukrajinský systém protivzdušnej obrany.

Bez ohľadu na to, či má Arestovič pravdu alebo nie, USA môžu chcieť, aby ukrajinskí predstavitelia “postupovali opatrnejšie pri tom, ako sa vyjadrovali”, ako ich podľa CNN vyzval poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov 10. januára pre ukrajinskú televíznu stanicu povedal, že Ukrajina “sa už de facto stala členom aliancie NATO”. Dodal, že formálny vstup Ukrajiny do NATO “je absolútne reálnou možnosťou”.

O päť dní neskôr Reznikov toto tvrdenie zopakoval a pre BBC povedal, že “Ukrajina ako krajina a ozbrojené sily Ukrajiny sa stali (členom) NATO. De facto, nie de jure (zo zákona). Pretože máme zbrane a chápeme, ako ich používať.”

Reznikov povedal, že na jeho tvrdení nie je nič kontroverzné: “Prečo (by to malo byť) kontroverzné? Je to pravda. Je to fakt. Som si istý, že v blízkej budúcnosti sa staneme členom NATO, de iure.”

Zelenskyj už predtým vyslovil rovnaké tvrdenie, že “de facto sme už ukončili cestu do NATO”.

Napriek Reznikovmu tvrdeniu sú však tieto vyhlásenia kontroverzné – a USA môžu mať osobitný záujem na ich zmiernení. Ukrajinské vyhlásenia totiž hrozia eskaláciou vojny medzi Ruskom a NATO, ako aj živia ruské obavy, že Ukrajina vstúpi do NATO. Ak sú pravdivé, potvrdzujú tvrdenie denníka Asia Times, že Rusko je “teraz v priamej vojne s USA, že je to teraz americká vojna”, alebo, ako povedal Putin 21. septembra, že Rusko bojuje proti “celej západnej vojenskej mašinérii”. V ten istý deň, keď Reznikov predniesol svoje vyhlásenie pre ukrajinské médiá, tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev pre ruské médiá povedal, že “udalosti na Ukrajine nie sú stretom medzi Moskvou a Kyjevom – je to vojenská konfrontácia medzi Ruskom a NATO, a predovšetkým Spojenými štátmi a Veľkou Britániou”.

Reznikov zrejme zašiel ešte ďalej a dodal vierohodnosť obavám Ruska, že USA a NATO podporujú vojnu nie na obranu Ukrajiny, ale na oslabenie a porážku Ruska. Tvrdil, že “v Madride na samite NATO jasne definovali, že v najbližších desiatich rokoch je ich hlavnou hrozbou Ruská federácia. Dnes Ukrajina túto hrozbu odstraňuje. Dnes plníme misiu NATO bez toho, aby sme stratou ich krvi stratili našu krv. Preto musíme za nich míňať ich zbrane.”

Toto tvrdenie je provokatívne z troch dôvodov. Po prvé, pretvára vojnu nie na vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom, ale na vojnu medzi NATO a Ruskom, pričom zdôrazňuje úlohu Ukrajiny ako územia na hraniciach Ruska, ktoré je zaplavené infraštruktúrou a zbraňami NATO. Po druhé, Reznikovove vyhlásenia potvrdzujú obavy Ruska, že aj keď Ukrajina nie je de facto v NATO, NATO je de facto veľmi silno na Ukrajine. Reznikovove vyhlásenia narážajú na kľúčovú požiadavku ruského návrhu zo 17. decembra 2021 o bezpečnostných zárukách: nielen aby sa NATO nerozširovalo na Ukrajinu, ale aby na Ukrajine neboli rozmiestnené zbrane ani jednotky NATO.

Po tretie a napokon, tiež ju pretvára na preventívnu vojnu s cieľom odstrániť hrozbu zo strany Ruska, a nie na obrannú vojnu proti ruskej agresii. Posilňuje to ruské obavy, že Ukrajina sa mení na čoraz lepšie vyzbrojené “predmostie pre konfrontáciu s Ruskom” so zámerom, ako povedal americký minister obrany Lloyd Austin, oslabiť Rusko “do takej miery, aby nemohlo robiť také veci, aké robilo pri napadnutí Ukrajiny”. Vojna sa tak pretvára na zámernú, premyslenú a nepriateľskú misiu NATO.

USA možno chcú, aby sa Ukrajina vyjadrovala opatrnejšie, pretože napriek Reznikovmu uisteniu sú niektoré ich nedávne vyhlásenia kontroverzné. Riskujú nielen predĺženie vojny, ale potenciálne aj jej eskaláciu.