Môj profil 
Predplatné
Ako uvádza Stoplusjednicka.cz, tak v časoch vojny plnili zvieratá rôzne úlohy. Zachraňovali životy, pomáhali ťahať rôzne náklady, doručovali správy a veľmi dôležité bolo aj to, že pozdvihovali morálku vojakov. Niekoľko z týchto zvierat sa aj zapísalo do histórie.
Od roku 1937 bojoval na japonskej strane čínsko-japonského konfliktu slon s menom Lin Wang. V tej dobe pomáhal s ťahaním diel v džungliach Barmy. V roku 1945, keď jeho jednotka utrpela porážku, tak sa spolu s ďalšími 12 slonmi presunul na čínsku stranu, kde až do konca vojny prevážal náklad. To však nie je všetko. Podieľal sa totiž na výstavbe pamätníkov čínskych vojnových hrdinov a následne vystúpil v cirkusovom predstavení, ktoré malo pomôcť obetiam hladomoru v provincii Che-nan.
Zomrel vo veku 86 rokov v roku 2003 v Taiwanskej zoo, kde spoznal aj svoju družku. Stal sa tak najstarším príšlušníkom svojho druhu žijúcim v zajatí, čo mu prinieslo aj zápis v Guinnesovej knihe rekordov a prezývku Dedko Lin.
Ďalším hrdinom bol pes Seržant Stubby, ktorý mal najviac vyznamenaní v prvej svetovej vojne a bol jediným svojho druhu, ktorý to dotiahol až na hodnosť seržant. Jeho kariéra začala, keď ho v júli 1917 našiel desiatnik Robert Conroy. Robert si ho veľmi obľúbil a prepašoval ho na loď do Francúzska, kde ho prevelili.
Ako ofiálny maskot 17. pluku sa stal súčasťou 17 bitiek na západnom fronte. Podarilo sa mu napríklad opakovane varovať jednotku pred otravou jedovatým plynom a dokázal rozoznať pískajúci zvuk granátu skôr ako vojaci. Raz dokonca chytil nemeckého špióna, tak že ho držal za nohavice, až kým ho nezajali americké jednotky. V roku 1921 mu generál John Pershing udelil zlatú medailu organizácie Humane Education Society.
Do tejto skupiny bojovníkov patrí aj kôň Sefton, ktorý sa síce aktívne do bojov nezapájal, ale aj tak strávil vo vojenskej službe 17 rokov. Pochádzal z Írska a v roku 1967 ho kúpila britská armáda.
Počas striedania stráží pred Buckinghamským palácom v roku 1982 sa stalo nešťastie a o život prišlo sedem koní a zranenia utrpel aj Sefton. Po náročnej osemhodinovej operácii mu ale lekári nedávali veľkú šancu. Kôň sa aj napriek tomu zotavil a vrátil sa do aktívnej služby. Neskôr dostal vyznamenania a zaslúžený odpočinok. Dožil sa 30 rokov.
Medzi najhrdinskejšie zviera patrí určite holubica Cher Ami. Za prvej svetovej vojny pomáhala americkej armáde vo Francúzsku a vo vypätých situáciách doručila zboru celkovo 12 dôležitých správ.
V roku 1918 za zapísala do histórie kvôli bitke pri Argone. Americké divízie vtedy zahájili útok proti Nemcom a spolu s nimi mali postupovať aj Francúzi. Tí však zaváhali a ľavé krídlo zostalo prázdne, čo zapríčinilo, že sa Američania ocitli v obkľúčení. Major Charles White Whittlesey následne musel s vojakmi čeliť útokom.
Kvôli obave o život vyslali Američania tri holuby s depešou, ale dvoch z nich Nemci ihneď zastrelili. Aj keď jedna guľka holubicu Cher Ami zasiahla, aj tak dokázala za 26 minúť uletieť 64 kilometrov. Doručila tak na veliteľstvo správu v znení: „Sme pozdĺž cesty 276,4. Strieľajú na nás naši vlastní delostrelci. Preboha, zastavte to!“
Následne paľba ustála, Američania však ešte niekoľko dní čelili útokom Nemcov. Z 500 mužov prežilo 200, ktorí sa zhodli, že za ich život môžu vďačiť holubici Cher Ami.
Na svojej poslednej misii utrpela holubica zranenia, kvôli ktorým jej museli amputovať nohu a namiesto nej dostala drevenú protézu a ešte k tomu aj oslepla. Stala sa však najslávnejším zvieraťom prvej svetovej vojny a vyslúžila si aj vojnový kríž za statočnosť. Po jej smrti jej telo vystavili vo washingtonskom Smithsonian Institute.
Medveď Wojtek bol tiež platnou súčasťou vojska. Vojaci ho krmili kondenzovaným mliekom a inými dobrotami a vychovali z neho takmer skutočného vojaka. Ľudí sa vôbec nebál a bežne s nimi spal aj v stane. Mal hodnosť desiatnika a pomáhal svojim kolegom nosiť bedne s granátami. Stal sa symbolom 22. zásobovacej roty.
Po vojne rotu odvelili a medveď putoval do zoo v Edinburgu. Vojaci ho ale chodili pravidelne navštevovať. Wojtek dobre rozlišoval medzi angličtinou a poľštinou a keď započul druhý zmienený jazyk, viditeľne ožil.
Zomrel v roku 1963 vo veku 21 rokov. Jeho príbeh sa však dodnes pripomína vo filmoch po celom svete.
Prasa patrilo takisto k vojsku. Spočiatku mal skončiť na tanieri pre vojenských námorníkov. Námornícky náborár však rozhodol, že jeho časti by sa mali symbolicky vydražiť a peniaze by mali ísť k získaniu vojenských dlhopisov.
Prasa sa stalo ihneď celebritou a dostalo prezývku kráľ Neptún. Nakoniec sa mu podarilo vydražiť 19 miliónov dolárov z čoho väčšina putovala na výstavbu lode USS Illinois. Svoj zbytok života strávil kráľ Neptún na farme.
Posledným ale nemenej dôležitým zvieraťom v armáde bol kocúr Simon. V roku 1949 ho našli britskí námorníci v čínskom prístave, a tak im začal robiť spoločnosť. Loď sa však neskôr dostala do čínskej občianskej vojny a tak ostali uväznení na rieke Jang-c´-ťiang. Zranenia si odniesol aj kocúr a vyzeralo to, že neprežije. Medzitým sa na lodi .začali šíriť myši, ktoré likvidovali potraviny. Kocúr Simon aj napriek zraneniam hlodavce chytal a chodil aj k vojakom robiť im spoločnosť.
Kocúr sa stal celebritou a dostal aj medailu Marie Dickinovej. Lenže, kým si mohol kocúr toto ocenenie “prevziať”, dostal do rany infekciu, ktorej podľahol. Vojaci ho so všetkymi poctami pochovali na cintoríne v Ilforde.
.JPG)
.jpg)
