Helsinky 1. februára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP/Lehtikuva/Jussi Nukari)
V januári sa okrem českých prezidentských volieb konali voľby aj vo Fínsku. S prehľadom tam zvíťazil prezident Sauli Niinistö, ktorý tak obhájil svoj post. Získal až neuveriteľných 63 % v prvom kole. Druhé kolo sa teda už nekonalo, keďže získal nadpolovičnú väčšinu. Staronový fínsky prezident je známy tým, že udržiaval a aj naďalej chce udržiavať a zlepšovať dobré vzťahy s Ruskom. Tento trend je zjavný po celej Európe. Slovenský prezident Andrej Kiska je teda jeden z posledných prezidentov, ktorý mentálne uviazol v časoch studenej vojny.
“Som tou podporou veľmi prekvapený a musím premýšľať, ako si ju zaslúžiť,” povedal šesťdesiatdeväťročný Niinistö. Charizmatického politika Fíni podľa komentátorov oceňujú predovšetkým za obratnosť, s akou udržuje citlivú rovnováhu vo vzťahoch so Západom a s Ruskom, svojím mocným susedom. V roku 2012 sa stal prvým konzervatívnym prezidentom tejto severskej krajiny po 30 rokoch. Informoval portál idnes.cz
Fínsky prezident má pomerne obmedzené právomoci, lebo veľká časť ich bola postupne presunutá na predsedu vlády. Je ale považovaný za významný “barometer” verejnej mienky a hrá tiež dôležitú úlohu ako predstaviteľ Fínska v zahraničí.
Po ukrajinskej kríze a ochladení vzťahov Východu so Západom sa Niinistö chopil aktívnej úlohy pri udržiavaní vzťahov s Ruskom a bol v pravidelnom kontakte s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.
“Pre udržanie dialógu medzi Ruskom a Západom, NATO a Európskou úniou a dokonca aj so Spojenými štátmi som sa snažil robiť, čo bolo v mojich silách,” povedal Niinistö. Tento vyštudovaný právnik bol v 90. rokoch ministrom financií, preslávil sa úspornými opatreniami, ktorými vyviedol Fínsko z recesie, a rozhodnutím vstúpiť do eurozóny.
Samuel Gdovin