Aj na workoholickú Južnú Kóreu je plán 69-hodinového pracovného týždňa príliš

 Soul 11. marca 2023 (HSP/ft/Foto:TASR/AP/Suh Myung-geon/Yonhap)

Návrh na zmenu limitov nadčasov vyvoláva odpor v krajine známej workoholickou kultúrou, informuje Financial Times

Plány Južnej Kórey na zvýšenie pracovného týždňa z 52 na maximálne 69 hodín napĺňajú pani Čangovú, 47-ročnú pracovníčku spoločnosti vyrábajúcej kreditné karty, hrôzou.

Práca nadčas bola normou, kým vláda pred piatimi rokmi nezaviedla 52-hodinový pracovný týždeň. “V súčasnosti sa naše kancelárske počítače automaticky vypínajú krátko po šiestej. Na prácu nadčas musím získať povolenie od svojho šéfa,” povedala Čangová. “Naozaj sa nechcem vrátiť do tých starých čias bez večerov.”

Dlhšie pracovné dni však môžu byť na pláne po tom, čo konzervatívna vláda prezidenta Yoon Suk Yeola, ktorý nastúpil do úradu v máji minulého roka, oznámila plány na zvýšenie povoleného týždenného pracovného času na takmer dvojnásobok francúzskeho 35-hodinového týždňa.

Zástancovia tohto plánu tvrdia, že môže ponúknuť riešenie problému, ktorý predstavuje starnúca populácia a klesajúci počet pracovných síl. Ale aj v krajine známej svojou workoholickou kultúrou vyvolal tento návrh odpor.

Podľa systému zavedeného v roku 2018 zahŕňa juhokórejský pracovný týždeň 40 hodín pravidelnej práce a 12 hodín nadčasov. Podniky, ktoré porušujú tieto pravidlá, môžu čeliť sankciám.

Navrhovaná zmena umožňuje zamestnávateľom počítať nadčasy na mesačnej, štvrťročnej a ročnej báze. Vláda argumentuje, že to umožní pracovníkom v rušných obdobiach nazbierať viac nadčasov, ktoré si neskôr môžu vziať späť ako dovolenku.

Ministerstvo práce uviedlo, že súčasný týždenný limit obmedzoval práva podnikov a pracovníkov na výber pracovného času. V starnúcej kórejskej spoločnosti argumentovalo tým, že predĺžená dovolenka umožní viac času na rodinu, dokonca zvýši klesajúcu pôrodnosť v krajine.

Celková miera plodnosti v Južnej Kórei klesla v roku 1984 pod tzv. reprodukčnú mieru pôrodnosti, ktorá predstavuje 2,1 pôrodu na ženu, a odvtedy klesá, čo znamená, že do pracovného procesu nastupuje čoraz menej čerstvých absolventov. Miera pôrodnosti je v súčasnosti najnižšia na svete a dosahuje 0,78.

“Vážne sociálne problémy, ako je rýchle starnutie a nízka pôrodnosť, môžeme vyriešiť tým, že ženám umožníme flexibilnejšie si vyberať pracovný čas,” povedal minister práce Lee Jung-sik.

Podnikateľské združenia privítali vládny plán umožňujúci “manažmentu a pracovníkom zvýšiť efektivitu výberom pracovného času”. Výrobcovia, stavbári a poskytovatelia IT služieb vyzvali na väčšiu flexibilitu pracovného času, pričom sa odvolávali na nedostatok zamestnancov a problémy s dodržiavaním termínov.

Odbory však tento “toxický” plán odsúdili a označili ho za “anachronickú myšlienku”. “Vláda núti pracovníkov do veľmi dlhých hodín intenzívnej práce,” uviedla Federácia kórejských odborových zväzov.

Prezident čelí opozícii aj v parlamente, kde hlavná opozičná strana v krajine prisľúbila reformu zablokovať, pričom poukázala na vysoký výskyt pracovných úrazov a úmrtí v dôsledku nadmernej práce. Podľa údajov ministerstva práce bolo v roku 2021 podaných 739 žiadostí o štátne odškodnenie v dôsledku úmrtí z prepracovania. Takmer 40 % týchto žiadostí bolo schválených.

Pracovitá kultúra krajiny prispela k jej rýchlej industrializácii za posledné polstoročie a pomohla ju premeniť na 10. najväčšiu ekonomiku sveta.

Podľa OECD odpracujú Juhokórejčania v roku 2021 v priemere 1 915 hodín, čo je po Mexiku, Kostarike, Kolumbii a Čile piata najvyššia hodnota na svete. Bolo to o 199 hodín viac ako priemer OECD.

Mnohí ľudia však majú problém vyjsť s peniazmi a rastúce ceny nehnuteľností spôsobili, že bývanie je pre mnohých nedostupné. Zároveň je tu vysoký spoločenský tlak na úspech.

“Dlhý pracovný čas za nízke mzdy je v krajine stále rozšírený, zatiaľ čo tlak na udržanie sa vpredu je medzi bielymi goliermi stále silný,” povedal Choi Min, obhajca pracovných práv a lekár. “Prudké zvýšenie pracovného času a intenzity práce v krátkom čase však predstavuje vážne zdravotné riziká, ktoré často vedú k úmrtiam na prepracovanie.”

Bae Kyu-shik, odborník na prácu, navrhuje, že prioritou by malo byť skôr zvyšovanie produktivity než zvyšovanie počtu hodín. “Vládny plán môže mať úplne iné účinky, ako sa od neho očakáva, pretože ide proti želaniu mladých ľudí o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom,” povedal.

V praxi pracovníci pochybujú, že si budú môcť vziať predĺženú dovolenku. Podľa vládneho prieskumu si len 40 % pracovníkov kórejských spoločností vybralo v roku 2020 celú ročnú dovolenku.

SJ Cho, 43-ročný zamestnanec jedného z najväčších konglomerátov v krajine, si spomína, že raz pracoval počas svojej dovolenky 10 dní.

“Kým sa nezaviedol limit 52-hodinového pracovného týždňa, nemohli sme opustiť kanceláriu, kým to neurobil náš šéf, pretože podľa toho by hodnotili našu pracovnú etiku,” povedal. “Je to vysoko konkurenčné prostredie. Ak si vezmem mesiac dovolenky, stavím sa, že mi jednoducho odstránia stôl.”

Napriek 52-hodinovému limitu, Baek, ktorý nechcel uviesť svoje celé meno, často pracuje v začínajúcej firme (elektronický obchod) do noci. “Malá spoločnosť, ako je tá naša, má vždy nedostatok pracovníkov. Jednoducho to vydržím a dúfam, že sa to zlepší, keď sa naša spoločnosť rozrastie. Ale ak vláda dá zlý signál tým, že zníži prekážku, jednoducho ma to prinúti vzdať sa takejto nádeje.”