Washington 28. augusta 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP-Ľudmila Synaková)

Francúzsko a Nemecko sa pripravujú – zatiaľ len slovne – na to, že sa postavia americkému “izolacionizmu” Donalda Trumpa. Zatiaľ čo lídri EÚ hovoria o tom, že je možné mať obranu aj bez USA, nie je jasné, či to niekedy aj uskutočnia.

V pondelok francúzsky prezident Emmanuel Macron dôrazne kritizoval “agresívny izolacionizmus” Trumpa, a naliehal na EÚ, aby sa vyvíjala ako “obchodná a hospodárska sila” schopná udržať ekonomickú a finančnú nezávislosť v reakcii na sankcie a clá Washingtonu. Nespokojnosť s americkou politikou najmä v oblasti hospodárstva v EÚ rýchlo vzrástla po tom, ako prezident USA oznámil súbor taríf na dovoz ocele a hliníka ako súčasť obchodnej vojny. Trump navyše avizoval clá aj na ďalšie sektory, ako napríklad dovoz automobilov

“Multilateralizmus prechádza veľkou krízou, ktorá naráža na všetkú našou diplomatickú činnosť, predovšetkým kvôli americkej politike,” povedal Macron. Francúzsky líder v podstate zopakoval vyhlásenia nemeckého ministra zahraničných vecí Heika Maasa, ktorý uviedol, že Berlín potrebuje vytvoriť “nové a vyvážené partnerstvo s USA” v rámci jeho “rastúceho protekcionizmu”.

Napriek tomu, že mnohí politici EÚ vyjadrujú túžbu uskutočniť nezávislú zahraničnú a obrannú politiku, v skutočnosti to nie sú schopní urobiť, domnieva sa Fyodor Lukyanov, šéfredaktor rubriky o Rusku v časopise Global Affairs. “Jasným príkladom je osud iránskej jadrovej dohody. Politicky je Európa hlboko pobúrená americkými akciami a pevne vyjadruje svoj záväzok k dohode. V skutočnosti je to ale všetko, čo EÚ dokáže urobiť, pretože európske podniky opúšťajú Irán… Takže všetky ostatné vyjadrenia nemajú veľký význam,” povedal Lukyanov pre RT.

Čo sa týka “vyváženého partnerstva”, o ktorom hovorili predstavitelia EÚ, Lukyanov má pochybnosti, že takéto partnerstvo bude skutočne spravodlivé. “Európania urobia značné ústupky, ale povedia o tom, že dosiahli novú kvalitu vzťahov a myslím si, že USA budú radi pokračovať v tejto hre,” dodal.

Neschopnosť Európy bojovať proti tvrdej politike Washingtonu vyplýva zo skutočnosti, že Európa bola politicky, ekonomicky či ideologicky príliš dlho podriadená Spojeným štátom a je náročné sa z toho vymaniť, uviedol historik a špecialista medzinárodné záležitosti John Laughland. Západná Európa bola po druhej svetovej vojne “americkým protektorátom” a “zostáva nim” aj teraz, mnoho rokov po skončení studenej vojny.

“Európska únia sa spolieha na Spojené štáty vojensky a politicky takmer vo všetkých otázkach. Je pre Európanov veľmi ťažké psychologicky považovať Američanov za akéhosi nepriateľa,” povedal Laughland.

“Európska armáda” nebude, kým existujú NATO a EÚ…

Možno sa však Európa začína snažiť pozmeniť tieto pomery. Ide aj o vzťah európskych krajín k NATO najmä v súvislosti s výdavkami na obrany a príspevkov na spoločného rozpočtu aliancie. Počas posledného summitu NATO v júli americký prezident vyzval krajiny bloku, aby dali 4% svojho HDP na obranu, zatiaľ čo mnohí z nich doteraz vynakladajú 2% alebo menej.

“Európa sa už nemôže úplne spoliehať na Spojené štáty v otázke svojej bezpečnosti,” povedal Macron. “Je na nás, aby sme prevzali zodpovednosť a zaručili bezpečnosť EÚ a teda aj suverenitu EÚ.”

Desaťročia stará myšlienka, že EÚ môže prevziať svoju obranu do vlastných rúk a vytvoriť akúsi spoločnú vojenskú štruktúru, sa objavila nedávno v súvislosti s narušenými vzťahmi medzi USA a jej partnermi v NATO. Oživenie myšlienky “európskej armády” je v skutočnosti pokusom EÚ zasiahnuť do požiadaviek na vojenské výdavky, ktoré prezentoval Trump, ale nie je to veľmi úspešné, myslí si Lukyanov.

“Podľa môjho názoru ide o prázdnu diskusiu, tiahne sa už 50 rokov a nikdy sa nič nevyriešilo.” Európska armáda alebo akákoľvek iná vážna európska obranná organizácia jednoznačne odporuje NATO,” povedal Lukyanov. “Nie je jasné, či by mohli takéto organizácie spoločne existovať. Európania dokonca ani nemôžu vyjadriť svoj názor, čo alebo koho považujú za hrozbu bez amerického patronátu.”

Laughland zdieľa názor, že akákoľvek spoločná európska armáda je nereálna, kým NATO a samotná EÚ existujú, pretože sú značne prepojené. “Nechápem, ako môže Emmanuel Macron naznačiť, že sa európska bezpečnosť môže nejako líšiť od NATO, pretože v zmluvách Európskej únie sú obe organizácie organicky prepojené”, povedal Laughland pre RT. “Takže si myslím, že toto sú vyhlásenia, ktoré nezodpovedajú žiadnej realite.”

Vznik európskej armády akéhokoľvek druhu je obzvlášť nepravdepodobný vo svete po Brexite, pretože takáto inštitúcia je nemožná bez účasti Spojeného kráľovstva, hlavnej vojenskej moci v Európe, dodal Laughland.

Dokonca aj so Spojeným kráľovstvom na palube, všetky európske národy v porovnaní so samotnými Spojenými štátmi ešte stále výrazne zaostávajú vo vojenských kapacitách. Vojenské výdavky piatich popredných európskych krajín v roku 2018 – Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko – dosahujú 184,5 miliárd dolárov, v porovnaní so 647 miliardami dolárov, ktoré má k dispozícii Pentagón.