Svet 9. februára 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Mackenzie Knowles-Coursin/UNICEF via AP)
Podľa BBC len 10% až 20% darovaných odevov sa v skutočnosti dáva na charitatívne účely. Zvyšok sa predáva distribútorom, ktorí potom oblečenie zoradia a posielajú ich do afrických a ázijských krajín, ako je Pakistan či Malajzia, kde sa predávajú na trhoch s použitými odevmi alebo recyklujú
Celkovo sa odhaduje, že celosvetový vývozný trh pre opotrebované a použité odevy predstavuje asi 4 miliardy dolárov.
Tieto krajiny však čoraz viac odmietajú používať použité oblečenie. Rwanda, Keňa, Uganda, Tanzánia, Južný Sudán a Burundi nedávno oznámili, že do roku 2019 zamýšľajú zastaviť dovoz použitých odevov z Veľkej Británie či z USA.
USA, ktoré sú najväčším svetovým vývozcom opotrebovaného oblečenia, počas leta prehodnotili svoje obchodné vzťahy s Rwandou, ako aj s Ugandou a Tanzániou v dôsledku navrhovaných zákazov. Okrem iného vyhlásili, že zákazy “nepreukazujú značné ekonomické ťažkosti na americký odevný priemysel”.
Rwandský prezident Paul Kagame minulý rok vyhlásil: “Musíme sa rozvíjať a založiť náš priemysel.”
České Lidovky uvádzajú tvrdenie Josepha Nyagariho, manažéra Africkej federácie bavlneného a textilného priemyslu, že “priemerná cena oblečenia z druhej ruky sa pohybuje medzi 5% až 10% ceny nových odevov vyrobených v Keni, s čím miestny priemysel nemôže súťažiť”.
Odborníci navrhujú napríklad riešenie zaviesť daň z dovozu použitých odevov, ktorá by mohla dotovať miestnu výrobu a navýšiť jej výrobné kapacity. Východoafrické krajiny totiž v 70. rokoch mali svoje odevné továrne so státisícmi pracujúcich, no neskôr už miestna odevná výroba nedokázala čeliť medzinárodnej konkurencii.