Afgánsky zlom: Začalo už Rusko pôsobiť v Afganistane?

Alexander Zapolskis na portáli Iarex publikuje analýzu, v ktorej sa venuje perspektíve vývoja v Afganistane s prepojením na celý Stredoázijský región.

Rusko sa už zbavilo generačného problému afgánskej vojny (1979 – 1989), Rusi začínajú na tento konflikt zabúdať a Afganistan vnímajú dnes skôr ako miesto, kde sa Američania snažia vytvoriť platformu, z ktorej by mohli vyvíjať tlak na stredoázijské bývalé sovietske republiky a na “mäkké podbrušie Ruska”. Americké plány však narážajú na množstvo problémov a situácia sa nevyvíja tak, ako si Američania predstavovali.

Afganistan sa pre USA stal geopolitickou pascou, veľmi podobnou pasci, v ktorej uviazol ZSSR v rokoch 1979- 1989, pričom od začiatku vojny v roku 2001 sa ciele Američanov v Afganistane výrazne zmenili.  Američania tvrdia, že dôvodom útoku na Afganistan sa stal ustál útok Al Káidy a jej vodcu Usama Bin Ládina dňa 11.9.2001 na USA. Podľa americkej verzie útok na USA dňa 11.9.2001 vykonala Al Káida a jej vodca Usama Bin Ladin, ktorý sa usadil v Afganistane a Taliban, ktorý v tom čase v Afganistane vládol, odmietol Američanom Usamu Bin Ladina vydať.

Takže Taliban sa okamžite ocitol v tábore protivníkov USA. Taliban sa stal “hadom, ktorý vztiahol ruku na USA” a Washington sa cítil natoľko silný, že Američania do Afganistanu vtrhli. Spoliehali sa na krátky a víťazný konflikt, ktorý by vďaka médiám posilnil mediálny obraz USA ako veľmoci. Prvá fáza konfliktu v Afganistane sa pre Američanov skončila úspešne.

Dňa 25. 11. 2001 boli v Afganistane po vojakoch špeciálnych síl vysadený americký expedičný kontingent. Niekoľko tisíc príslušníkov americkej námornej pechoty potom obsadilo dňa 7.12.2001 Kandahár a aj keď pokračovali boje v horskom a jaskynnom komplexe Tora Bora, Američania už považovali vojnu v Afganistane za úspešne vyhranú.

Američania potom vytvorili pomocou mainstreamových médií romantickú idylku západnej demokracie, v ktorej šťastní Afgánci kráčali k volebným voľbám, aby mohli zvoliť Američanmi podporovaného demokrata Hamída Karzaia. Tento hollywoodsky obraz demokratickej idylky šírený v médiách však bol posledným úspechom Američanov. Od volieb Karzaia sa začali Američania šmýkať dolu, do pekla, a ukázalo sa, že s Afganistanom sa Američania poriadne sekli.

Americká elita vo Washingtone demonštrovala svoje absolútne nepochopenie miestnych afgánskych špecifík. Boli presvedčení, že teraz budú Afganistan rovnako ovládať ako krajiny Európy, kde im stačí kontrolovať politické elity a tie vykonávajú všetky americké požiadavky. V Afganistane na rozdiel od Európy je však obyvateľstvo bojovnejšie, preto samozrejme treba podporovať aj armádu a políciu. Američania začali budovať nové afgánske ozbrojené sily a aby všetko finančne neťahali sami, operácie v Afganistane sa zúčastnilo aj NATO. Predstava bola taká, že USA a NATO ostanú v krajine niekoľko mesiacov, pokým sa neaktivizujú novovybudované ozbrojené sily a polícia.

Lenže Američania sa mýlili. Afganistan to nie je USA, Európa alebo Rusko, ale Stredná Ázia. To znamená klasický stredovek a to ešte v jeho rannej fáze. Buržoázny model demokratického štátu so všetkými americkými cennosťami (demokracia, homosexualita, práva žien, ekonomika) je pre Afgáncov absolútne nezaujímavý. Pre Afganistan sú dôležité iné priority – Korán, rodina, česť a zbrane. Afgánci sú sebestační a americké predstavy, že budú riadiť štát pomocou financovania afgánskych elít v Kábule sa ukázali byť nesprávna. Afgánske elity doláre prijali, nedokázali však presadiť aby sa americký vplyv v Afganistane posilnil. To už v Afganistane bolo nasadených takmer 100 tisíc amerických vojakov, protiamerický odpor však silnel. Namiesto Talibancov sa začali objavovať ešte radikálnejšie islamistické skupiny a partizánska vojna proti Američanom a NATO sa začala.

Každý deň dochádzalo k likvidácii amerických vojakov a vojakov NATO. Afganistan sa pre Američanov a NATO stal postupne nočnou morou a vojna stratila zmysel, pretože stratila svoj cieľ. Demokraciu vnímajú miestni afgánski feudáli ako možnosť získať ešte väčšiu mieru moci, odmietajú však prekročiť zakorenený stredoveký model vo svojích hlavách. Po 17 rokoch sa ukazuje, že afgánska polícia a armáda nedokáže plniť americké predstavy a koniec vojny za ovládnutie Afganistanu je v nedohľadne. Afgánski policajti a vojaci sú často marodéri a ich vplyv sa končí za hranicami veľkých miest, pričom aj v týchto mestách sa spoliehajú na pomoc amerických žoldnierskych skupín.

Znechutení Američania preto začali hľadať možnosť ako Afganistan opustiť. Obama nakoniec stiahol väčšinu Američanov domov a zo 100 tisíc Američanov sa počet Američanov znížil približne na 8 tisíc mužov. Väčšina z nich už ani nie sú príslušníci americkej armády, ale členovia žoldnierskych zoskupení. Antiamerickí afgánski fundamentalisti vnímajú odchod Američanov ako útek a dôkaz vlastnej sily a víťazstva. Pritom za rok 2017 nie sú americké straty príliš vysoké, zahynulo len 14 Američanov a 127 Američanov bolo zranených. V porovnaní s Vietnamom ide naozaj o zanedbateľné straty. Afgánski radikáli však postupne a úspešne zvyšujú svoj vplyv mimo väčších miest a rozširujú zóny vlastnej kontroly.

Američania sú unavení a musia čeliť ešte jednému vážnemu problému. Takmer 30 rokov neustálych vojen, v ktorých bola nasadená americká armáda, Američanov vyčerpalo. Ekonomicky a morálne. Dnes už sa ukazuje, že USA začínajú pociťovať nedostatok nových brancov, záujem o službu v americkej armáde sa prudko znížil, pričom sa museli výrazne znížiť aj kritériá, ktoré majú noví branci spĺňať k tomu, aby mohli v americkej armáde slúžiť. Američania čoraz častejšie najímajú cudzincov a pripomínajú tak Rímsku ríšu v neskorej fáze svojej existencie, v ktorej už nechceli slúžiť Rimania, ale slúžili v nej členovia iných národov. Na takúto armádu však nebol spoľah a rímska armáda zložená z cudzincov nakoniec nedokázala Rímsku ríšu ubrániť.

Američania Afganistan totálne rozbili. Dnes sa v Afganistane úspešne rozširuje vplyv ISIS, ktorých mnohí odborníci považujú za zástupnú armádu USA. Po porážke ISIS v Sýrii a Iraku práve do Afganistanu smerujú skupiny preživších teroristov ISIS, bandy  ISIS nebude samozrejme pôsobiť len na území Afganistanu, ale bude sa snažiť destabilizovať aj stredoázijské republiky. Bývalé sovietske republiky majú množstvo vnútorných problémov, veľká časť teroristov v Sýrii, ktorí sa hlásili k ISIS, alebo bojovala na strane proamerických sýrskych skupín pochádzala práve z týchto krajín (Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizsko, Turkménsko).

Ak chce Rusko zabrániť expanzii terorizmu zo stredoázijských republík na Kazachstan a južné oblasti Ruska, musí aktívne na Blízkom východe a v Strednej Ázii aj zasahovať. V Sýrii sa vojenskou podporou Bašára Asada podarilo zachrániť celú krajinu, ruskí vojaci spoločne s Iránom a Sýrčanmi úspešne participovali na likvidácii obrovského množstva teroristov, ktorých cieľom bolo destabilizovať celý región. Dnes musí Rusko začať zasahovať aj v Afganistane a riešiť problém priamo na afgánskej pôde. Rusko si musí zvoliť, koho bude v Afganistane podporovať a komu umožní posilniť svoj vplyv v krajine. Možnosti sú len dve – niekto z “čiernych fundamentalistov”, alebo členovia Talibanu. Len aktívna účasť Ruska v Afganistane zabezpečí, že sa terorizmus (s americkou podporou) nepreleje za hranice Afganistanu a nestane sa hrozbou pre Rusko.