“Myslím, teda som, sa stalo nepísaným heslom našej civilizácie. Vieme všetko vyargumentovať, zanalyzovať a žmýkať naše rozumy do takých informačných cícerkov, že sme nimi schopní zaplaviť väčšinu našej pozornosti. Málokedy spochybňujeme citáty známych osobností, pretože ich v hlave ubytujeme niekam na Olymp nášho mentálneho sveta. Robíme si z ich myšlienok automaticky kompasy,” píše Adela.
Podľa nej Descartes svojím výrokom mieril asi na ľudí, ktorí si pri myslení zachovajú pokojnú hladinu emócií. No ona občas pozoruje mysliacich ľudí, ktorí svojím myslením dosahujú pravý opak: “Prepadajú sa do hlbín vlastných presvedčení, úvah, analýz a prestávajú byť. K ich osobnosti totiž pribúda zlosť, odsúdenie, pohoršenie, snaha presvedčiť druhého.”
Podľa vlastných slov to pozná aj na sebe samej, pretože keď je o niečom presvedčená a druhý ju nevie alebo nechce pochopiť, začína cítiť “zvýšený tlak, zrýchlený pulz, alebo má len takú „guču“ v oblasti solar plexu”. Ale hneď si aj povie: “Zastav sa, už to nie si ty. Už máš inú energiu.”
“A práve túto „náladu“ považujem za dôležitú „tácku“, na ktorej informáciu posúvame ďalej. Zo skúsenosti viem, že keď niečo formulujem s nejakým vnútorným tlakom, ohlas príde v rovnakej kvalite. Čím viac sa voči niekomu vyhraním, tým silnejší sa paradoxne stáva ten na druhom brehu, voči ktorému vyhranená som. Keď poviem hoc aj tvrdý fór s vnútornou pohodou, zaznie smiech, ak poviem ten istý fór s vnútornou trpkosťou, ostane ticho.”
Známa moderátorka pociťuje, ako keby sme nedávali dôraz na tieto “dôležité vnútorné komunikačné kanály” a nevnímali silný dosah a intenzitu vzniknutej odozvy. “Domnievam sa, že tieto pocitové správy medzi riadkami píšu históriu našich vzťahov rovnako, ak nie viac, než len tie, ktoré analyticky formulujeme do slov,” konštatuje.
Preto známy Descartesov výrok pozmeňuje na: “Vnímam sa, teda som.”
Takže odporúča možno chvíľu radšej “nereagovať, nevyhodnocovať a pomaly sa v sebe upokojovať, nech je to akokoľvek ťažké”. A nakoniec dodáva: “Najúžasnejšie na tom je, že keď naozaj sme v sebe a sebou, tak nám to aj najlepšie MYSLÍ. Čiže by to mohlo byť možno naopak? Som, teda môžem myslieť.”