66 percent ľudí uviedlo, že po troch mesiacoch pandémie sa ich duševný stav nezhoršil

Bratislava 19. júna 2020 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Pri hodnotení duševného stavu po troch mesiacoch pandémie uviedla väčšina respondentov – 66,5 percenta, že ich duševný stav zostal rovnaký. Zhoršenie duševného stavu však uviedla viac než štvrtina respondentov, teda 27,7 percenta, uviedla na dnešnej tlačovej konferencii Výsledky výskumu dopadov koronavírus na duševné zdravie Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV)

Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť Mnforce, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Zber dát sa uskutočnil v dňoch 27. – 28. mája 2020 na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov.

Zo zistení ďalej vyplýva, že najmenšie zmeny duševného stavu vplyvom koronakrízy pociťujú respondenti vo veku 60 a viac rokov. Zároveň takmer 30 percent žien vníma mierne alebo výrazné zhoršenie duševného stavu, v prípade mužov je to 26,5 percenta mužov.

Na vnímanie duševného stavu mali vplyv aj vzťahy v domácnosti. Respondenti, ktorí uviedli, že sa vzťahy v ich domácnosti počas pandémie zhoršili, uviedli, že sa zhoršil aj ich duševný stav. Svoju rolu hralo aj celkové vnímanie rizika. Respondenti, ktorí sa cítili pandémiou ohrození, posudzovali v 15 percentách prípadov svoj duševný stav ako horší. Tridsať percent prípadov zažívalo depresívne pocity.

Opýtaní, ktorí sa pandémiou necítili ohrození, posudzovali svoj duševný stav ako horší iba v 12,6 percenta prípadov a 3,5 percenta dokonca tvrdilo, že sa ich stav zlepšil. Depresívne pocity sa objavovali iba u 15 percent respondentov. Výskum tiež ukázal, že respondenti, ktorí sa cítili ohrození pandémiou, tiež častejšie pociťovali nervozitu a hnev.

„Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku,“ vysvetlila Urban. „Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Naopak, starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ dodala.

Výskum ďalej ukazuje, že prežívané pocity ovplyvňovali aj subjektívne vnímanie celkového duševného zdravia. Čím viac respondenti zažívali depresívne pocity, úzkosť, nervozitu, osamelosť alebo hnev, tým viac vnímali zhoršenie svojho duševného stavu. Neustále alebo často mali pocity depresie najmä mladí ľudia a ľudia v strednom veku. Takmer desatina respondentov vo vekovej skupine 18 až 29 rokov uviedla, že mala pocity depresie neustále.

V súvislosti s mladými ľuďmi sa vyjadril aj psychológ Marek Madro, programový riaditeľ a zakladateľ projektu internetovej poradne pre mladých IPčko.sk. „Od začiatku pandémie sme zaznamenali až päťnásobný dopyt po službách prvej psychologickej pomoci. Denne nás kontaktuje približne 280 ľudí. Preto sme na situáciu okamžite reagovali a zdvojnásobili sme počet našich psychológov,“ vysvetlil Madro. IPčko rozšírilo psychologickú pomoc na 24-hodinovú linku pre všetkých, ktorých pandémia zasiahla. Z prieskumu tiež vyplýva, že neustále alebo často mali pocity osamelosti predovšetkým respondenti vo dvoch najmladších vekových skupinách – 18 až 29 rokov a 30 až 39 rokov a mierne viac ženy – 24,2 percenta ako muži 21,3 percenta.

Takmer polovica respondentov – 48,2 percenta v prieskume uviedla, že počas pandémie zažívala často alebo občas depresívne pocity. „Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu a je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čím najskôr,“ vysvetlila prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Ľubomíra Izáková. Upozornila tiež, že neliečená depresia znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže priamo ohroziť na živote.

Výsledky prieskumu tiež upozorňujú, že sociálna izolácia a obmedzenie sociálnych kontaktov malo negatívny vplyv najmä u mladých dospelých do 30 rokov na prežívanie viacerých emócií. Respondenti vo veku 30 rokov uvádzali neustále alebo často zažívanú nervozitu, ktorú uvádzalo 44,4 percenta respondentov, úzkosť pociťovalo 25 percent respondentov, hnev 39,4 percenta, depresívne pocity 27,2 percenta a osamelosť 28,3 percenta respondentov.

Izáková tiež vysvetlila, že významnú úlohu počas pandémie zohrávali aj vzťahy v domácnosti či situácia v práci. Respondenti, ktorí uviedli, že sa vzťahy v ich domácnosti počas pandémie zhoršili, uviedli, že sa zhoršil aj ich duševný stav.

Slováci, ktorým sa zmenila pracovná situácia alebo je ich pracovná pozícia v súvislosti s koronavírusom ohrozená, vnímali celkové zhoršenie svojho duševného stavu častejšie. „Aj keď sa situácia na Slovensku začína postupne upokojovať, následky tejto krízy na duševné zdravie budeme cítiť dlhodobo. O to dôležitejšie je zaoberať sa duševným zdravím na Slovensku hlbšie a komplexnejšie,” dodala Izáková.