V októbri 2022, približne osem mesiacov po vypuknutí vojny na Ukrajine, Univerzita v Cambridge v Spojenom kráľovstve zjednotila prieskumy uskutočnené v 137 krajinách o ich postojoch k Západu a k Rusku a Číne.

Zistenia v štúdii, hoci nie sú bez chyby, sú dostatočne robustné na to, aby sme ich brali vážne.

Ide o tieto údaje:

– Zo 6,3 miliardy ľudí, ktorí žijú mimo Západu, má 66 percent pozitívny vzťah k Rusku a 70 percent k Číne a,

– Spomedzi 66 percent ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k Rusku, je rozdelenie 75 percent v južnej Ázii, 68 percent vo frankofónnej Afrike a 62 percent v juhovýchodnej Ázii.

– Verejná mienka o Rusku zostáva pozitívna v Saudskej Arábii, Malajzii, Indii, Pakistane a Vietname.

Takéto pocity vyvolali na Západe prekvapenie a dokonca aj hnev. Je pre nich ťažké uveriť, že dve tretiny svetovej populácie nie sú na strane Západu.

Aké sú niektoré z dôvodov alebo príčin tohto stavu? Domnievam sa, že existuje päť dôvodov, ktoré sú vysvetlené v tejto krátkej eseji.

1.Globálny Juh neverí, že Západ chápe ich problémy alebo sa do nich vcíti.

Indický minister zahraničných vecí S. Jaishankar to stručne zhrnul v nedávnom rozhovore: “Európa musí vyrásť z myslenia, že problémy Európy sú problémami sveta, ale problémy sveta nie sú problémami Európy.” Má na mysli mnohé problémy, ktorým čelia rozvojové krajiny, či už ide o následky pandémie, vysoké náklady na obsluhu dlhu, klimatickú krízu, ktorá ničí ich životy, bolesť z chudoby, nedostatok potravín, sucho a vysoké ceny energie. Západ sa v súvislosti s mnohými z týchto problémov sotva venuje globálnemu Juhu. Napriek tomu Západ trvá na tom, aby sa krajiny globálneho Juhu pripojili k sankciám voči Rusku.

Pandémia Covid je toho dokonalým príkladom – napriek opakovaným prosbám krajín globálneho Juhu, aby sa podelili o duševné vlastníctvo vakcín s cieľom zachrániť životy, žiadna západná krajina nebola ochotná tak urobiť. Afrika dodnes zostáva najviac neočkovaným kontinentom na svete. Afrika bola schopná vakcíny vyrobiť, ale bez duševného vlastníctva to nedokázala.

Pomoc však prišla z Ruska, Číny a Indie. Alžírsko spustilo očkovací program v januári 2021 po tom, ako dostalo prvú dávku ruských vakcín Sputnik V. Egypt začal s očkovaním po tom, čo približne v rovnakom čase dostal čínsku vakcínu Sinopharm. Južná Afrika si zaobstarala milión dávok od spoločnosti AstraZeneca zo Sérového inštitútu v Indii. V Argentíne sa Sputnik stal základom ich očkovacieho programu. To všetko sa dialo, zatiaľ čo Západ využíval svoje finančné zdroje na nákup miliónov dávok v predstihu a často ich ničil, keď zastarali. Odkaz globálnemu Juhu bol jasný – vaše problémy sú vaše problémy, nie sú to naše problémy.

2.Na histórii záleží: Kto kde stál počas kolonializmu a po získaní nezávislosti?

Mnohé krajiny Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie vnímajú vojnu na Ukrajine inou optikou ako Západ. Mnohé z nich vidia svoje bývalé koloniálne mocnosti preskupené ako členov západnej aliancie. Krajiny, ktoré uvalili sankcie na Rusko, sú buď členmi Európskej únie a NATO, alebo najbližšími spojencami Spojených štátov v ázijsko-tichomorskom regióne. Naopak, mnohé krajiny v Ázii a takmer všetky krajiny Blízkeho východu, Afriky a Latinskej Ameriky sa snažili zachovať dobré vzťahy s Ruskom aj so Západom a vyhýbať sa sankciám voči Rusku. Môže to byť preto, že si pamätajú svoju históriu, keď boli prijímateľmi koloniálnej politiky Západu, traumu, s ktorou stále žijú, ale na ktorú Západ väčšinou zabudol.

Nelson Mandela často hovoril, že práve morálna a materiálna podpora Sovietskeho zväzu pomohla inšpirovať Juhoafričanov k zvrhnutiu režimu apartheidu. Práve preto mnohé africké krajiny stále vnímajú Rusko v priaznivom svetle. A keď už v týchto krajinách nastala nezávislosť, bol to práve Sovietsky zväz, ktorý ich podporoval, hoci sám mal obmedzené zdroje. Asuánsku priehradu v Egypte, ktorej výstavba trvala 11 rokov, od roku 1960 do roku 1971, navrhol moskovský Inštitút vodných projektov a z veľkej časti ju financoval Sovietsky zväz. Oceliarsky závod Bhilai v Indii, jeden z prvých veľkých infraštruktúrnych projektov v novej nezávislej Indii, založil ZSSR v roku 1959. Aj ďalšie krajiny profitovali z podpory bývalého Sovietskeho zväzu, a to tak politickej, ako aj hospodárskej, vrátane Ghany, Mali, Sudánu, Angoly, Beninu, Etiópie, Ugandy a Mozambiku.

Dňa 18. februára 2023 na samite Africkej únie v etiópskej Addis Abebe minister zahraničných vecí Ugandy Jeje Odongo povedal: “Boli sme kolonizovaní a odpustili sme tým, ktorí nás kolonizovali. Teraz od nás kolonizátori žiadajú, aby sme boli nepriateľmi Ruska, ktoré nás nikdy nekolonizovalo. Je to spravodlivé? Nie pre nás. Ich nepriatelia sú ich nepriatelia. Naši priatelia sú naši priatelia.”

Právom či neprávom je súčasné Rusko mnohými krajinami globálneho Juhu vnímané ako ideologický nástupca bývalého Sovietskeho zväzu. Tieto krajiny majú dlhú pamäť, ktorá ich núti vnímať Rusko v trochu inom svetle. Môžeme sa im vzhľadom na históriu čudovať?

3.Vojna na Ukrajine je v krajinách globálneho Juhu vnímaná najmä ako otázka budúcnosti Európy, a nie budúcnosti celého sveta.

História studenej vojny naučila rozvojové krajiny, že zapájanie sa do konfliktov veľkých mocností im prináša len málo výhod, ale nesie so sebou obrovské riziká. Ukrajinskú proxy vojnu považujú za vojnu, ktorá sa týka viac budúcnosti európskej bezpečnosti než budúcnosti celého sveta. Okrem toho krajiny globálneho Juhu považujú túto vojnu za nákladné odvádzanie pozornosti od najnaliehavejších problémov, ktoré riešia. Medzi ne patria vyššie ceny pohonných hmôt, potravín, vyššie náklady na obsluhu dlhu a vyššia inflácia, ktoré sa ešte viac zhoršili v dôsledku sankcií uvalených Západom na Rusko.

V nedávnom prieskume, ktorý uverejnil časopis Nature Energy, sa uvádza, že až 140 miliónov ľudí by sa mohlo dostať do extrémnej chudoby v dôsledku vyšších cien energií, ktoré sa objavili v uplynulom roku.

Prudko rastúce ceny energií majú nielen priamy vplyv na účty za energie, ale vedú aj k tlaku na zvyšovanie cien všetkých dodávateľských reťazcov a spotrebiteľských položiek vrátane potravín a iných nevyhnutných potrieb. Rozvojové krajiny to poškodzuje ešte viac ako Západ.

Západ môže udržiavať vojnu “tak dlho, ako to bude potrebné”, pretože na to má finančné zdroje a kapitálové trhy. Globálny Juh však takýto luxus nemá. Vojna o budúcnosť európskej bezpečnosti má potenciál zničiť bezpečnosť celého sveta.

Globálny Juh je znepokojený aj tým, že Západ nevedie rokovania, ktoré by mohli túto vojnu predčasne ukončiť. V decembri 2021 boli premárnené príležitosti, keď Rusko navrhlo revidované bezpečnostné zmluvy pre Európu, ktoré mohli zabrániť vojne a ktoré Západ odmietol. Mierové rokovania v apríli 2022 v Istanbule Západ takisto odmietol sčasti preto, aby “oslabil” Rusko. A teraz celý svet platí cenu za inváziu, ktorú západné médiá rady nazývajú “nevyprovokovanou” a ktorej sa dalo predísť.

4.Svetovému hospodárstvu už nedominuje Amerika ani Západ a krajiny globálneho Juhu majú iné možnosti.

Viaceré krajiny globálneho Juhu čoraz viac vidia svoju budúcnosť spojenú s krajinami, ktoré už nie sú v západnej sfére vplyvu. Či už ide o ich vnímanie toho, ako sa mocenská rovnováha posúva smerom od Západu, alebo o zbožné želanie ako súčasť ich koloniálneho dedičstva, pozrime sa na niektoré ukazovatele, ktoré môžu byť relevantné.

Podiel USA na svetovej produkcii klesol z 21 % v roku 1991 na 15 % v roku 2021, zatiaľ čo podiel Číny sa v tom istom období zvýšil zo 4 % na 19 %. Čína je najväčším obchodným partnerom pre väčšinu sveta a jej HDP v parite kúpnej sily už prevyšuje HDP Spojených štátov. Spoločný HDP krajín BRICS (Brazília, Rusko, Čína, India a Južná Afrika) v roku 2021 predstavoval 42 biliónov USD v porovnaní so 41 biliónmi USD v skupine G7. Ich počet obyvateľov 3,2 miliardy je viac ako 4,5-násobok kombinovaného počtu obyvateľov krajín G7, teda 700 miliónov.

BRICS neuvaľuje sankcie na Rusko ani nedodáva zbrane protistrane. Zatiaľ čo Rusko je najväčším dodávateľom energií a potravín pre krajiny globálneho Juhu, Čína zostáva najväčším dodávateľom financií a infraštruktúrnych projektov pre tieto krajiny prostredníctvom iniciatívy Pásmo a cesta. A teraz sú si Rusko a Čína kvôli vojne bližšie ako kedykoľvek predtým. Čo to všetko znamená pre rozvojové krajiny?

Znamená to, že pokiaľ ide o financovanie, potraviny, energiu a infraštruktúru, krajiny globálneho Juhu sa musia viac spoliehať na Čínu a Rusko ako na Západ. Globálny Juh je tiež svedkom rozširovania Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ďalších krajín, ktoré sa chcú pripojiť k BRICS, a mnohých krajín, ktoré teraz obchodujú v menách, ktoré ich vzďaľujú od dolára, eura alebo Západu. Vidia tiež, že v niektorých krajinách Európy dochádza k deindustrializácii z dôvodu vyšších nákladov na energie spolu s vyššou infláciou. Vďaka tomu je celkom zrejmá hospodárska zraniteľnosť Západu, ktorá pred vojnou nebola taká zjavná. Vzhľadom na to, že rozvojové krajiny majú povinnosť uprednostňovať záujmy vlastných občanov, je prekvapujúce, že vidia svoju budúcnosť viac spojenú s krajinami, ktoré nie sú vedené Západom alebo ovládané Američanmi?

5.”Medzinárodný poriadok založený na pravidlách” je nedôveryhodný a upadá.

“Medzinárodný poriadok založený na pravidlách” je koncept, ktorý mnohé krajiny globálneho Juhu vnímajú ako koncept, ktorý vymyslel Západ a jednostranne ho vnútil iným krajinám. Len málo nezápadných krajín, ak vôbec nejaké, sa k tomuto poriadku prihlásilo. Juh nie je proti poriadku založenému na pravidlách, ale skôr proti súčasnému obsahu týchto pravidiel, ako ich koncipoval Západ.

Treba sa však tiež pýtať, či sa medzinárodný poriadok založený na pravidlách vzťahuje aj na Západ?

Mnohí obyvatelia globálneho Juhu sa už desaťročia domnievajú, že Západ si vo svete vládne po svojom bez ohľadu na názory ostatných. Viaceré krajiny boli napadnuté podľa vlastnej vôle, väčšinou bez povolenia Bezpečnostnej rady. Patrí medzi ne bývalá Juhoslávia, Irak, Afganistan, Líbya a Sýria. Podľa akých “pravidiel” boli tieto krajiny napadnuté alebo zdevastované a boli tieto vojny vyprovokované alebo nevyprovokované? Julian Assange trápi vo väzení a Ed Snowden je vo vyhnanstve, pretože mal odvahu (alebo možno drzosť) odhaliť pravdu, ktorá sa za týmito činmi skrýva.

Sankcie uvalené Západom na viac ako 40 krajín spôsobujú značné ťažkosti a utrpenie. Podľa akého medzinárodného práva alebo “poriadku založeného na pravidlách” Západ využil svoju ekonomickú silu na uvalenie týchto sankcií? Prečo sú aktíva Afganistanu stále zmrazené v západných bankách, zatiaľ čo krajina čelí hladu a hladomoru? Prečo je venezuelské zlato stále rukojemníkom v Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo obyvatelia Venezuely žijú na úrovni životného minima? A ak je odhalenie Sy Hersha pravdivé, na základe akého “poriadku založeného na pravidlách” Západ zničil plynovody Nord Stream?

Zdá sa, že dochádza k zmene paradigmy, ktorá sa odvíja od sveta ovládaného Západom a smeruje k multipolárnejšiemu svetu. A vojna na Ukrajine zviditeľnila tie rozdiely alebo priepasti, ktoré sú súčasťou tejto zmeny paradigmy. Globálny Juh sčasti kvôli vlastnej histórii a sčasti kvôli ekonomickej realite, ktorá sa objavuje, považuje multipolárny svet za vhodnejší výsledok, v ktorom je pravdepodobnejšie, že ich hlas bude vypočutý.

Prezident Kennedy ukončil svoj prejav na Americkej univerzite v roku 1963 týmito slovami: “Musíme sa pričiniť o vybudovanie sveta mieru, v ktorom budú slabí v bezpečí a silní spravodliví. Nie sme bezmocní pred touto úlohou ani beznádejní pre jej úspech. Sebavedomí a bez strachu musíme pracovať na stratégii mieru.”

Táto stratégia mieru bola výzvou, ktorá pred nami stála v roku 1963, a zostáva pre nás výzvou aj dnes. A hlasy za mier, vrátane hlasov krajín globálneho Juhu, musia byť vypočuté.