Bratislava 15. januára 2019 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

V tomto roku si budeme pripomínať tridsiate výročie zmeny spoločenských pomerov v našej krajine, kedy prešla od štyridsaťročnej totality, pod nadvládou komunistickej ideológie, ktorá negatívne zasahovala do súkromného, osobného, rodinného i spoločenského života, k slobode. Sloboda je veľký dar a treba ju chrániť. Sú situácie, kedy sa jej človek vzdáva, ale malo by to byť na základe jeho osobného rozhodnutia v prospech vyššej veci, vyššieho dobra, ktoré je prínosom pre dobro spoločné

Človek je stvorený a povolaný k slobode. /por. Gal 5,13/ Nikto nemá právo oberať niekoho o jeho slobodu. Sloboda patrí k základným darom, ktoré Boh dal človeku a necháva mu ju, i keď je nebezpečenstvo, že sa rozhodne nesprávne proti nemu, čím si skomplikuje život svoj i životy iných ľudí. Je dôležitá sloboda jednotlivca a nikto nemá právo mu ju brať ani obmedzovať, pokiaľ neohrozuje  iných ľudí. V slobode majú právo existovať rodiny, spoločenstvá, spolky, združenia… V slobode majú žiť a tvoriť krajiny, národy, štáty. Treba mať na zreteli Ježišove slová: Pravda vás oslobodí /Jn. 8,32/

Vždy hrozí pokus o totalitu. Človek je pokúšaný zneužiť slobodu iných a má snahu podriadiť ich vlastným chúťkam. Človek je od stvorenia sveta pokúšaný ovládať iných a manipulovať nimi. Tento   pokus ovládať iných ľudí aby slúžili v môj prospech a odviesť ich od služby Bohu a ľuďom k službe človeku, ktorý si robí nárok  rozhodovať za iných, „ja viem čo je pre teba dobré, lepšie než ty,“  môže byť nebezpečný. Človek má povinnosť rešpektovať slobodu iných ľudí, i preto, že ju rešpektuje Boh. Nikto nemá právo robiť rozhodnutia za iných, pokiaľ ho tým niekto sám nepoverí. Pokušenie ovládať iných je veľmi silné a lákavé.  V rokoch socializmu to bola ideológia falošná, ktorá si robila nárok ovládnuť človeka a zasahovala do všetkých oblastí jeho života cez všetky sféry spoločenského života, dnes je to ideológia túžby po moci, peňazí, majetku, klamstva, podvodov…, ktorá sa ho snaží nasmerovať tak, aby plnil ciele mocných tohto sveta.

Totalita je postavená na základoch klamstva, podvodu, brania, krádeží, ovládania, manipulácií… Sloboda stojí na princípoch pravdy, dobra, dávania, služby, obety, daru, lásky, priateľstva…

Človek sa má právo rozhodovať slobodne, tvoriť, budovať seba i iných sám i spoločne s inými. Základným princípom slobody je biblické desatoro Božích prikázaní, ktoré určuje pravidlá vzťahu človeka k Bohu i medziľudských vzťahov. Keď ho človek poruší diskvalifikuje sa sám, stáva sa zástancom totality, zneužívania iných na podprahové dosiahnutie vlastných cieľov, čím degeneruje a degraduje seba i iných.

Ježiš, ktorý nás oslobodzuje a pozýva k slobode Božích detí svojim prístupom a kresťanstvo na základe jeho učenia a princípov dokázalo v histórií položiť základy prosperity, všetkých sfér života jednotlivcov, rodín, národov ako kultúry, školstva, zdravotníctva, poľnohospodárskej výroby, remesiel i spoločenského života…  Sloboda myslenia, slova a konania je základom pre budovanie prosperujúcej spoločnosti a sveta. Totalita ju popiera a nepriateľom  pre ňu je podobne ako v rokoch komunistickej nadvlády aj dnes slobodne mysliaci, hovoriaci a správajúci sa človek, preto sa ho mocní snažia rozličnými opatreniami obmedzovať a umlčiavať. V päťdesiatych rokoch 20. storočia to boli tvrdé represálie, proti nepriateľom režimu, dlhoročné väzenia, pracovné tábory, súdne procesy, potom miernejšie obmedzenia nepripustenia určitých ľudí k niektorým povolaniam, diskriminácia kresťanov vo verejnom živote a v súčasnosti tiež je to obmedzenie niektorých ľudí v prístupe k médiám, či podpora niektorých osobností a zoskupení na sociálnych sieťach, šírením nepravdivých informácií  a mediálnou manipuláciou…

V roku 1989 sme dostali možnosť  aj dnes máme túto možnosť, slobodne si voliť svojich predstaviteľov v našom štáte, regiónoch i obciach. No čím viac sme s ňou sklamaní. Znova asi nebudeme mať prezidenta, na ktorého by sme boli hrdí pre jeho statočné, morálne i odborné postoje. Pôžitky a výhody  dnešných predstaviteľov verejného života vysoko presahujú rozmery  tých z pred novembra 89. Do akých rozmerov sa dostávajú podozrenia z korupcie? Ak chýba morálka, ťažko možno hovoriť o prosperite. A tak mám dojem, že skupina ľudí po novembri sa dostala k ovládnutiu hospodárstva, ktoré síce bolo choré, ale zmenila pomery v krajine tak, aby za veľké výhody pre niektorých ho rozpredala, našu krajinu ovládol zahraničný kapitál a oni si robia aj nárok určovať pravidlá i spôsob života v nej. To materiálne znova ovláda duševné i duchovné. Materializmus dnešný prevyšuje ten socialistický.

Cirkev oslabená zdá sa mi, že menej komunistickou totalitou, viac svojou vnútornou situáciou, nedokázala byť morálnou autoritou ani v takej miere ako v rokoch komunistickej totality, kedy mnohí radšej volili väzenie, perzekúciu, prenasledovanie, než zradu viery a mnohí radšej volili nevýhodné postavenie v spoločnosti, ale vydávali tak svedectvo o svojej úprimnej viere a vychovávali vo viere svoje deti, angažovali sa v rozličných skupinách a paradoxne viera sa toľko a tak rýchlo, napriek verejnému prenasledovaniu nevytrácala zo života spoločnosti, ako dnes, keď máme absolútnu slobodu. Vodcovia kresťanskej politiky po novembri 89 nedokázali byť autoritou, nechali sa vtiahnuť do zápasu o moc, majetky, pozície, dnes si užívajú nadobudnuté pôžitky, ale akým boli  prínosom pre spoločnosť  a pre Cirkev nech si odpovedia sami. A tak dnes po 30 rokoch života v demokracií a slobode nemáme morálnych kresťanských politikov až na zanedbateľné výnimky v celoštátnej politike, ani na komunálnej úrovni.

Nemienim maľovať čierne scenáre, ale väčšine obyvateľov Slovenska je dnes jasné, že raj na zemi v našej krajine, ale ani v Európe, či vo svete v dohľadnej dobe nehrozí.  Skôr je to zápas o prežitie postavený na reformách, ktoré sa kladú na plecia tých najzraniteľnejších. A musíme sa usilovať, aby sme si život  nekomplikovali zbytočnými rozbrojmi, ku ktorým sa nás mnohí snažia vyprovokovať, ale aby sme stáli pri sebe, pomáhali si navzájom a boli si oporou a tak si ho uľahčovali.

Narástli nám síce príjmy, nominálne dostávame niekoľko násobnú sumu, ako sme dostali vtedy, keď sa menili pomery v krajine, no viac nám narástli aj výdavky. Mnohí prišli o úspory a pribudlo tých, ktorí majú problém prežiť. Osobitne myslím na dôchodcov, ktorí obetavo a zodpovedne pracovali za starého i nového režimu a dnes zápasia o prežitie. Za prínos môžeme pokladať, že si všetko môžeme kúpiť, ale to k nášmu šťastiu veľmi neprispieva. Chrámy konzumu nám pribudli a narástli, ale zisky z nich idú do zahraničia. My sme väčšinou stratili chuť a silu tvoriť a budovať. Našu tvorivosť nahradil konzumný štýl, ktorý nás postupne degeneruje a ničí. Pribudli fenomény ako bezdomovci, nezamestnaní, mládež  bezprizorne potulujúca sa v denných i nočných hodinách bezcieľne po uliciach.  Zhrubli naše vzťahy. Dokážeme síce pomáhať ľuďom na opačnej strane zemegule, ale nedokážeme byť solidárni v rodine, v obci, medzi známymi. Máme mediálne vzory, ocenené osobnosti zo sveta biznisu, športu, kultúry, ale nedokážeme oceniť statočnosť medzi najbližšími. Vďačnosť sa vytratila z našich vzťahov. Mnohé vzťahy až príliš dlho fungujú jednosmerne. Sme zvyknutí brať, ale nevieme dávať.  Berieme samozrejme a nedávame takmer nič zmysluplné a potrebné. Narastá nám balast, odpad, zbytočnosti. Zhoršila sa bezpečnosť, narástla kriminalita, všetko treba chrániť, zamykať, poisťovať…  Máme  otvorené hranice, ale väčšina národa nemá prostriedky ani dôvody cestovať do zahraničia, okrem toho, že sme sa tam stali lacnou pracovnou silou v profesiách o ktoré tamojší stratili záujem. Mnohé nám uľahčuje technika, ale k nášmu šťastiu to neprispieva. Mladí ľudia sa ťažko učia správnym návykom, mnohí podľahli drogám, alkoholu, prv než by sa zapojili aktívne do vytvárania hodnôt podľahli lákadlám konzumného spôsobu života. Žijeme na dlh, ktorý narastá a mnohých  nezaujíma či, kedy a ako ho splatia.

Moc preberajú čoraz viac ľudia bez morálky, slušnosti, odborných i ľudských kvalít, často vystupujúci arogantne, autoritatívne, kričiaci a domáhajúci sa rozličných výhod, ale nič neponúkajúcich. Slobodu vyžadujú pre seba, ale nie pre iných. A tu vidím nebezpečenstvo ďalších totalít, nebezpečnejších než sme zažili, či zažívame. Ak má mať demokracia budúcnosť, musíme brániť morálku a základné ľudské práva pre všetkých a každého. Bez duchovného základu prosperitu nie je možné vybudovať. Svedectvo 40 rokov komunizmu i 30 rokov života po ňom nás o tom môže presvedčiť. Ak nebude fungovať rodina, Cirkev, spoločenstvá, nemôže dobre fungovať ani štát.

Kde a kto sú dnes naše morálne autority? Aký spôsob života prezentujú a podporujú súčasní mecenáši? Sú podporovateľmi zdravého životného štýlu a tých, ktorým chýbajú prostriedky na prežitie, alebo podporujú zvrátenosti a pseudohodnoty? Má ešte dnes jednoduchý človek ovplyvniť smer a spôsob života spoločnosti? Mnohí už právom rezignovali. Nerobia politiku a verejnú mienku len mocní a bohatí, média, záujmové a finančné skupiny a sociálne siete prostredníctvom internetu?  Nie je možné popierať to, že svet, Európa, Slovensko, i naše spoločenstvá,  rodina a mnohí jednotlivci sú v kríze. A keď majú prežiť treba tieto  krízy riešiť. Ale takmer nikto neponúka okrem všeobecných, žiadne riešenia a návrhy ako by bolo možné tieto krízy vyriešiť.  A ešte menej ľudí je ochotných prijať opatrenia na riešenie krízových situácií. Takmer každý,  by chcel aby krízové situácie niekto riešil. Aby ich vyriešil niekto iný. Ale účinné riešenia môžu bolieť a niečo stáť. Ale riešenie je len v našich rukách a ak sa o to nebudeme usilovať problémov bude pribúdať a životné podmienky sa budú komplikovať ešte viac.

Takmer jediné hodnoty o ktorých sa  hovorí sú materiálne. A tak sa usilujeme zabezpečiť si prostriedky na základné potreby svojej rodiny a domácnosti, aby sme prežili v dnešnom chaose. O duchovných hodnotách sa radšej mlčí, často i v rodinách. Je nám vnucovaná kultúra, ktorej nerozumieme pričom našimi bohatými tradíciami  a kultúrou sa pohŕda. Voláme po slušnosti, ale ľudia bez morálnych zásad žiadnu slušnosť neprinesú. A tak nás vedú, poúčajú a manipulujú ľudia vnútorne vyprázdnení, ktorí už zlyhali opakovane v rodinnom i osobnom živote. Ktorí sú skôr odstrašujúcim prípadom ako príkladom pre iných. Väčšina národa nemá náladu k oslavám. Skôr v súkromí sa posťažovať na to čo nám zobrala doba, ktorej sme odzvonili v 89 kľúčmi na námestiach, i tá čo nastúpila po nej. Väčšina z nás má málo dôvodov k radosti zo spoločenského života. Skôr sa tešíme z našich skromných osobných, či rodinných radostí a úspechov a priateľstiev, ktoré obstáli napriek mnohým ohrozeniam. Prajem Vám veľa radosti zo života priatelia!

Ľudovít Košík