V tom ohľade mal Hammond úplnú pravdu. Bavlna z obrovských plôch bavlnových plantáží amerického juhu sa stala v prvej polovici 19. storočia exportným produktom číslo jedna Spojených štátov. Táto prastará kultúrna rastlina bola známa už aj Indiánom, napríklad Aztékom. V starom Ríme platili vzácne produkty z bavlny ako veľký luxus.
Avšak až vynález stroja Cotton Gin, v roku 1793, ktorý bol schopný spracúvať biele chumáče vlny veľmi produktívne do súvislych, pevne súdržných veľkoplošných pásov, umožnil vyrábať rôzne úžitkové bavlnené produkty vo veľkých množstvách.
Majiteľom veľkých plantáží v južných štátoch USA priniesla bavlna nepredstaviteľné zisky a bohatstvo, miliónom čiernych otrokov, prepravovaných často za neľudských podmienok do Ameriky, nepredstaviteľné utrpenie a biedu.
Otrokárstvo dosiahlo s explóziou bavlnového biznisu svoj vrchol a v roku 1855 bol už každý druhý obyvateľ juhu v severnej Amerike otrok z Afriky. Neľudské podmienky otrockej práce na amerických plantážach boli základom veľkého bohatstva bavlnových barónov juhu.
Ich ekonomická moc sa stala aj politicky významným faktorom a v mnohom určovala politiku, čo sa nepáčilo politikom Severu, ktorí chceli za každú cenu zlomiť moc Juhu, čo napokon viedlo k vojne medzi Severom a Juhom a víťazstvo Severu prinieslo aj koniec otroctva. To viedlo aj k rozpadu svetového bavlnového monopolu Juhu a vo svete sa začala presadzovať bavlnová produkcia z Číny a západnej Afriky.
Roman Bednár