Washington 22. mája 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)

Spojené štáty stanovili 12 požiadaviek voči Iránu, ktoré musí Teherán naplniť aby dosiahol novú jadrovú dohodou. Problém je v tom, že požiadavky diktujú iránskym vojakom, aby opustili územie Sýrie nariaďuje ďalší kontrolný dozor nad iránskym jadrovým programom. Nezdá sa, akoby mal Washington skutočný plán na dosiahnutie mieru v regióne.

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v pondelok vyjadril jasný postoj Bieleho domu, keď označil jadrovú dohodu medzi Teheránom a šiestimi svetovými mocnosťami za „prekonanú“. Prezident Donald Trump začiatkom tohto mesiaca oznámil oficiálne odstúpenie USA od spomínanej dohody.

Teraz by mala byť vypracovaná nová zmluva, ako uviedol Pompeo a zároveň stanovil 12 „základných požiadaviek“ na jej podpísanie. Mnohé z nich boli predvídateľné, ako je napríklad požiadavka, aby Teherán „zastavil obohacovanie uránu a nikdy sa nepokúšal spracovať plutónium“ – pretože Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) nerobí dostatočné kroky, aby Irán dodržal slovo.

Jeden z hlavných bodov, o ktorom plánujú USA vyjednávať, však vôbec nesúvisí s iránskym jadrovým programom. Znie: „Irán musí stiahnuť všetky vojenské sily zo Sýrie.“

Požiadavka ale ignoruje skutočnosť, že iránske jednotky boli pozvané sýrskou vládou a pomáhali bojovať proti Islamskému štátu (IS) – zatiaľ čo americké jednotky, ktoré boli v Sýrii nelegálne, podľa mnohých indícii napomáhali viacerým militantným skupinám. „Nikto ich tam nepozval,“ uviedol vo februári ruský veľvyslanec pri OSN Vasily Nebenzya, pripomínajúc svetu, že ich prítomnosť je nezákonná.

Ďalšou požiadavkou USA je, aby Irán „rešpektoval zvrchovanosť irackej vlády a umožnil odzbrojenie, demobilizáciu a opätovné začlenenie šiítskych milícií.“ Rovnako ako v Sýrii, iránske jednotky sú v Iraku so súhlasom Bagdadu a dokonca iracké jednotky dostávajú finančné prostriedky a školenia z Iránu a boli vyhlásené za súčasť bezpečnostného aparátu Iraku. Prečo by sa teda iránske jednotky mali zrazu rozpustiť a odísť z krajiny?

Potom je tu aj skutočnosť, že USA sa pokúšajú vytvoriť novú dohodu, ktorá bude obsahovať ich 12 požiadaviek – napriek tomu, že Washington je jedinou stranou, ktorá sa stiahla z pôvodnej dohody. Ostatní signatári – Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Čína a Rusko – sú stále zaviazaní k zmluve JCPOA z roku 2015.

Hoci agentúra MAAE, ktorá má za úlohu kontrolovať dodržiavanie súladu s Iránom v rámci dohody, opakovane uviedla, že Teherán plní svoje záväzky, USA zjavne nedôverujú medzinárodným odborným znalcom. Vyplýva to aj zo oznamu nových požiadaviek, v ktorých sa uvádza, ako by mal byť kontrolovaný iránsky jadrový program.

„Po prvé, Irán musí podať MAAE úplné vysvetlenie predchádzajúcich vojenských rozmerov svojho jadrového programu a trvalo a preukázateľne sa zrieknuť tejto práce. Po druhé, Irán musí zastaviť obohacovanie a nikdy nevykonávať opätovné spracovanie plutónia. To zahŕňa zatvorenie reaktora s ťažkou vodou. Po tretie, Irán musí poskytnúť IAEA neobmedzený prístup ku všetkým miestam v celej krajine,“ povedal Pompeo v pondelok na pôde Heritage Foundation. Netreba zabudnúť, že IAEA nie je vazalom Washingtonu, ale medzinárodným orgánom. Prečo sa teraz USA rozhodli pre takéto metódy, nie je jasné.

Samozrejme, existuje aj celý rad požiadaviek na zmiernenie iránskych vojenských programov a údajnej podpory militantných skupín. USA obviňujú Irán, že sponzoruje terorizmus, a to aj podporou palestínskej skupine Hamas a dokonca údajne aj Talibanu a al-Káide. To, že tieto skupiny sú prevažne sunnitské, zatiaľ čo iránska vláda šiítská je prehliadané buď náhodou alebo úmyselne.

Uvedené praktiky „hrozby voči susedným krajinám“, „používanie rakiet“ a „deštruktívne kybernetické útoky“ podivne odrážajú vlastné kroky Washingtonu v regióne vrátane niektorých, ktoré boli zamerané práve proti Iránu.

Rozhodne už teraz nie je pochýb o tom, že vláda Trumpa chápe, že Irán úplne odmietne väčšinu, ak nie všetky, z uvedených 12 požiadaviek, čo spochybňuje účel celého zoznamu.

„Príhovor ministra Pompea nepreukázal, že ukončenie dohody s Iránom urobí tento región bezpečnejším pred hrozbou šírenia jadrových zbraní. Neexistuje žiadna alternatíva k dohode JCPOA, „povedala v reakcií šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová v pondelok.

Iní politici uviedli, že americký zoznam je predurčený k neúspechu – účelnému. „Myslím si, že ultimátum je to správne slovo… Keď prídete s ultimátom, jeho cieľom je, aby bolo odmietnuté,“ uviedol bývalý americký diplomat Jim Jatras pre RT. „V administratíve Trumpa sú ľudia, ktorí chcú zmeniť režim v Iráne – je to tak jednoduché – a chcú, aby Irán odmietol ich podmienky.“

Jatras je presvedčený, že je príliš skoro v tejto fáze povedať, či hrozby USA proti Iránu sú iba „hlukom“ a taktikou tlaku, ako proti Severnej Kórei, ale aj napriek tomu tvrdí, že tlak by mohol byť pre Teherán pozitívny a “ Európania, sa odvrátia od USA, ešte viac ako v súčasnosti. „Najhorším scenárom je, že Washington podnikne jednostrannú vojenskú akciu zameranú na zmenu režimu.“

„Irán nebude súhlasiť so žiadnou požiadavkou Washingtonu,“ povedal Hamed Mousavi, profesor politológie na Teheránskej univerzite. „Irán by mal požiadať USA o vysvetlenie, prečo nesplnili svoju stranu dohody, keď Irán do bodky splnil svoje záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody. Prečo by Irán mal rokovať s administratívou, ktorá nedodržiava medzinárodnú dohodu, ktorá je výsledkom rokov intenzívnej diplomacie?“