Ukrajina napriek všetkým snahám už tri roky pracuje v prospech Ruska. Kým nezačal majdanovský bordel na Ukrajine,  vetvy Nord Stream a South Stream ostávali v rovine úvah a plánov. Vďaka Ukrajine sa stali faktom. Dôvod je prozaický, Európa ako slúžka USA súhlasila síce s politikou Obamu a jeho administratívy, je však natoľko pragmatická, že sedieť so zmrznutým sopľom cez zimu bez ruskej energie určite zostať nechcela a nechce.

Navyše západná Európa si neželá priamu vojnu s Ruskom. Európa a Rusko si už v minulosti skrížili priamo viackrát zbrane (napríklad švédsky kráľ Karol XII., pruský panovník Fridrich Veľký, francúzsky Napoleon, nemecký Hitler) a nikdy to pre Európu nedopadlo dobre. Európa nechce priamu vojenskú a ani energetickú vojnu s Ruskom, hystéria niektorých marginálnych rusofóbnych politikov ktorí chrčia o ruskej hrozbe a burcujú do rozhodného boja proti Rusku  je len zúfalým štekotom a zavýjaním roztrasených psov na karavánu.

Na Ukrajine sa kvôli Majdanu toho vykonalo naozaj mnoho zlého. Veľká časť Ukrajincov sa nechala zombifikovať a teraz už nedokážu vyskočiť z idúceho vlaku, ktorého rušňovodič a posádka sa rúti do záhuby. Ale ako sa hovorí, každému to, čo mu patrí a každý musí zodpovedať za to, čo napáchal.

Do Majdanu 2014 aj po rozpade ZSSR pretrvávala existencia zastaralých a neefektívnych výrobných vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré boli dedičstvom po bývalom ZSSR. Napriek tomu, že to nebolo pre Rusko výhodné, Rusi udržiavali pri živote vojensko-priemyslový komplex a Ukrajinci bez problémov existovali na Ruskom trhu. To všetko je však už minulosťou, Rusko prestalo od Ukrajiny kupovať niektoré komponenty do motorov, o ktoré mali Rusi v minulosti ako jediné  záujem.

Rusko vyrába dnes bez problémov tieto komponenty samo, do Ruska utekajú nadaní ukrajinskí konštruktéri a inžinieri, ktorí okamžite získavajú občianstvo a dôstojné podmienky pre život. Rusko už nemusí brať ohľad na “spriatelený režim na Ukrajine” a Rusi už nemusia na Ukrajinu doplácať. Ukrajina sama doplatila na hlúposť vlastných politikov, ktorí tancovali tak, ako im USA pískali.

Ruský vojensko-priemyslový komplex už v ničom nezávisí od Ukrajincov a nevýhody prerušenia vzájomných rusko-ukrajinských vzťahov už začínajú mnohým inteligentným Ukrajincom dochádzať. Žiaľ títo inteligentní Ukrajinci nesedia v Kyjeve, momentálna kyjevská politická garnitúra je bandou hlupákov, ktorých absolútne nezaujíma osud vlastnej krajiny a servilne slúžia záujmom USA.

Rusko už teda nebude ďalej podporovať Ukrajinu a ukrajinskú elitu, ako to bolo v posledných 25 rokoch. Kontakty sú prerušené, pretože sa ich Ukrajinci rozhodli prerušiť. Obdobie ruskej pomoci sa skončilo, a Rusi prajú Ukrajine všetko najlepšie. Samozrejme, ak budú Ukrajinci potrebovať plyn, alebo ropu – radi im ich Rusi predajú , ale už nie za zvýhodnené ceny. Ukrajina bude platiť toľko čo ostatné štáty.

Ak nebudú chcieť Ukrajinci kupovať od Ruska, môžu sa obrátiť na Európu, alebo krajiny Perzského zálivu. Od Arabov môžu kupovať drahšiu ropu ako z Ruska, možno im ale Nemci alebo Američania budú dodávať plyn a ropu zadarmo a z vďačnosti. Určite totiž všetci v Európe vedia, že ak by nebolo Ukrajiny, ktorá bráni civilizovanú Európu za pomoci svojich neonacistických bataliónov, tak by hordy ruských vojsk už dávno celý európsky kontinent prevalcovali a zlikvidovali.

Ukrajina je teda živým príkladom deštrukcie a klamlivej americkej zahraničnej politiky. Ukrajinu využili ako pešiaka, vyrabovali a sľúbené ukrajinské zisky neprišli.  Americkí plánovači  z tajných služieb sa však evidentne prerátali aj v inom. Od roku 2014 sa počet spojencov Ruska zvýšil, Rusko kvôli ekonomickým sankciám nepadlo na kolená a práve naopak, rozhodne sa vrátilo do vysokej globálnej politiky, pričom vytláča USA z Blízkeho východu, Ázie a posilňuje svoj vplyv v Afrike i Latinskej Amerike.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov svojho času diplomaticky vyjadril ruský postoj na dianie v republikách Spoločenstva Nezávislých Štátov i vo svete nasledovne: “Každá z republík musí samostatne zodpovedať za svoj vlastný rozvoj. To rezonuje s naším ruským prístupom. Vždy sme boli za to, aby všetci mali viac samostatnosti a nezávislosti, pretože závislosť je znakom neslobody.  Nezávislosť prináša viac rešpektu k zákonným a legitímnym záujmom každého štátu”

Západ a USA sa teraz  snažia zbaviť sa zodpovednosti za riešenie ukrajinského problému. Už ich nebaví liať do Ukrajiny peniaze, to znamená, že peňazí do tohto projektu tečie čoraz menej, ekonomika sa vďaka ukrajinskému roztrhaniu vzťahov s Ruskom už takmer celá zrútila a Ukrajina sa blíži ku kolapsu. U ukrajinských oligarchov a politikov sa zhoršuje nálada a presadzuje sa veľmi jednoduché a dravé riešenie ako sa dostať z problémov “Zožeriem a zničím ťa dnes, aby si ma ty nemohol zožrať a zničiť zajtra”

Dnes existuje na Ukrajine niekoľko hráčov, ktorí sú schopní ovplyvňovať procesy na Ukrajine. Týchto hráčov už nie je veľa a je možné ich zrátať na prstoch jednej ruky. Vypadli z hry viacerí oligarchovia, ktorí ako šedé eminencie stáli počas 25 rokov existencie Ukrajiny v pozadí a riadili dianie v krajine. Počas svojho bezbrehého a spupného rabovania Ukrajiny dospeli k názoru, že sú feudálmi petľurovskej krajiny, ktorá stojí nad zákonmi.  Za 25 rokov svojej samostatnej existencie sa Ukrajina zmenila na spoločenstvo arogantných banditov.

V roku 2014 si však títo oligarchovia neuvedomili, že realita sa začala meniť. Ich svet, v ktorom boli zvyknutí beztrestne rabovať a presadzovať svoju vôľu sa začal meniť. Zrazu si uvedomili, že narazili na ešte silnejšieho pána ako sú oni sami a ten im začal tvrdo meniť pravidlá hry, dokonca sa mu nepáči ak miznú jeho doláre v ich vreckách. Navyše narušenie vzťahov s Ruskom sa začína bolestne odrážať na ich vlastných “pseudodŕžavách” a mnohí z nich pocítili výrazné ekonomické straty. Zrazu oligarchom nič nevychádza, príliš rýchlo rastú v krajine odstredivé sily a ústredná moc v Kyjeve si uzurpovala právo najvyššieho lokaja, ktorý sa snaží odstaviť oligarchov od finančného toku Západu, samozrejme nie pre blaho Ukrajiny, ale v ich vlastnom koristníckom záujme. Oligarchovia sa dostali na kolená.

Ďalšiu časť ukrajinského politického spektra predstavujú politické elity, ktoré sa odvolávajú na proruské cítenie a pôvod, v roku 2014 prijali bez problémov zmenu politického režimu a nijako sa neaktivizovali. Nepostavili sa proti besneniu v Odese, alebo v Donecku a Luhansku. Sú to majstri sedenia na dvoch stoličkách, teraz však zacítili možnosť vrátiť sa do hry. Ani oni zrejme nechápu, že situácia sa zmenila a nikomu už nie sú potrební. Ich snahy, ambície a plány nikoho nezaujímajú, Rusko ich nepotrebuje. Nemajú čo zaujímavé Rusku ponúknuť, nemajú nič s čím by mohli handlovať.  V podobnej situácii sú aj Ukrajinci z Janukovyčovho okolia, ktorí utiekli do Moskvy. Takisto nemajú čo ponúknuť a Moskve nič nebráni namiesto nich komunikovať s Doneckom a Luhanskom.

Na ukrajinskom teritóriu ostávajú niekoľkí aktéri, ktorí mútia vodu. Ide najmä o Turčinova, Avakova, Porošenka a Tymošenkovú.

Alexander Turčinov je šialený sektor pastor baptistickej sekty, ktorý sa od Majdanu 2014 snažil vtiahnuť Rusko do priamej konfrontácie a vojny na Ukrajine, pričom Rusov neustále vykresľoval ako agresora. Tento besný pes Obamovej administratívy sa snažil hrýzť v americkom mene. V jeho réžii sa uskutočnil krvavý masaker v Odese dňa 2. 5. 2014, kedy ukrajinskí banderovci v Dome odborov vraždili a zaživa zapaľovali ruskojazyčných protestujúcich obyvateľov za pokryteckého mlčania západných médii. Turčinov má prsty aj v neustálom narušovaní Minských dohôd. Pozícia Turčinova na Ukrajine je dnes slabá a nebezpečná. Veľa naznačuje aj skutočnosť, že sa doteraz nemohol stiahnuť ako Jaceňuk, USA ho evidentne odpísali.

Ďalším, ktorý ostáva v hre v ukrajinskom politickom ringu  je súčasný prezident Peter Porošenko. Hlavný veliteľ ukrajinskej armády, ukrajinský prezident, čokoládový kráľ. Momentálne garantuje aj Európe a aj Rusku, že pokiaľ sa nedokončí do roku 2019 ďalšia vetva North Stream a South Stream bude plyn spoľahlivo prúdiť do Európy cez Ukrajinu. Porošenko však chápe, že jeho čas sa kráti a aby sa zachránil bude musieť niečo vymyslieť. Najlepšie by bolo odstrániť svojich politických oponentov na Ukrajine, aby ostal jediný, s kým bude môcť Západ a Rusko komunikovať.

Arsen Avakov je ministrom vnútra, má pod patronátom bezpečnostné sily a ovláda aj väčšinu dobrovoľníckych bataliónov, vrátane neonacistického Azova. Väčšina veliteľov dobrovoľníckych bataliónov, ktorí pripravujú pôdu pre nový Majdan v Kyjeve, hrá v jeho mene.  Zbavil sa Saakašviliho, jeho vzťahy s Porošenkom sú značne napäté. Pre Rusko je neprijateľný, má podobne krvavé ruky ako Turčinov.

Tymošenkova  “plynová princezná” s  prijateľnými politickými aktívami pre Európu. Neovláda žiaden silový rezort, je však momentálne na Ukrajine najmenej skompromitovaná, takže s ňou komunikujú aj európski lídri a aj Donald Trump a politické elity USA. Tymošenková svojimi škandálmi v minulosti jasne ukázala, že jej záleží v prvom i druhom rade na vlastnom osobnom prospechu. Je totálne skorumpovaná a manipulovateľná. Je pragmatická a mimo akejkoľvek ideológie, ochotná k ľubovolnému kompromisu a bez protestov bude slúžiť. Predstavuje tak veľmi vhodného adepta na vrcholné politické posty nielen na Ukrajine, ale aj v EÚ.

Ruskí analytici rozpracovali maticu, ktorá naznačuje, ako sa môže situácia na Ukrajine vyvinúť.  Na Ukrajine po odstavení Turčinova vznikol zaujímavý triumvirát, ktorý bojuje o moc a ktorý súperí o všetko.  «Ав»  – znamená Avakov,  «По»  – Porošenko, «Ти» – Tymošenková

Porošenko a Avakov môžu zničiť silovým spôsobom svojich oponentov. Tymošenková túto možnosť nemá. Môže len mediálne zasahovať do zápasu na Ukrajine, pričom na svojej strane má sympatie EÚ a USA, pretože je najslabšia a najľahšie tvarovateľná. Západní partneri však do nej veľmi financie vrážať nebudú a počkajú si na to, ako sa celý zápas o moc na Ukrajine vyvinie. Netreba robiť žiadne prudké pohyby a treba nechať Ukrajincov, nech si to vybavia sami so sebou. Európe a Rusku je absolútne jedno, kto navarí nový ukrajinský boršč a naseká do neho slaninu z vlastných súperov. Komunikovať sa bude s tým politickým exponentom, ktorý vyjde zo zápasu víťazne. Dôležité je aby nový víťaz zabezpečil svoje povinnosti vo vzťahu k európskym i ruským investorom a chránil ich záujmy.

Keď sa začne vnútorný politický problém na Ukrajine riešiť, vyrieši sa veľmi rýchlo, v priebehu niekoľkých dní. Pokiaľ bude Porošenko biť Avakova a Avakov sa rozhodne vysporiadať  s Tymošenkovou, víťazom sa stane Porošenko. Pokiaľ Avakov zaútočí na Porošenka a ten bude riešiť problémy s Tymošenkovou, zvíťazí Avakov. Tymošenková nedokáže z politickej šachovnice na Ukrajine odstrániť silovo ani Avakova a ani Porošenka.

Pre Tymošenkovú je však najlepšia voľba, ak Porošenko  a Avakov sa zlikvidujú navzájom a jej sa podarí konfliktu uniknúť. Vtedy by sa stala víťazom na Ukrajine. Porošenko a Avakov nebudú schopní uzavrieť a dodržať dohodu o vzájomnom neútočení. Navzájom si nedôverujú a navyše vedia, ak sa  prvý úder podarí, víťaz berie všetko.

“Čajočka” Tymošenková má jedinú možnosť – aby sa žralok Avakov a krokodíl Porošenko zlikvidovali sami a ona zostala ako jediná plávajúca čajka na ukrajinskom rybníku. Pre Tymošenkovú hrá aj to, že väčšina populácie Ukrajiny ju bude brať ako menšie zlo. Od Porošenka a Avakova je len jedna horšia predstava pre Ukrajincov – a to, že by im mali vládnuť Bileckij z Azova a Jaroš z Pravého sektora. Táto pravdepodobnosť je však minimálna, pretože ani Rusi a ani Európania by možnosť víťazstva týchto individuí nepripustili.

Ukrajincom treba v ich zápase popriať obligátne СДД – Сожрите друг друга (Zožerte sa navzájom)

Dmitrij Dzygovbrodskij