Rusko a Čína sa na fóre dohodli na zvýšení obchodu z 90 miliárd USD v tomto roku na 200 miliárd USD v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. Ruský vicepremiér Arkadij Dvorkovič opísal ambiciózny cieľ ako “náročný, ale realistický.”
“Spoločne sa môžeme stať centrom, ktoré môžu ovplyvniť globálne procesy,” vyhlásil Boris Titov, spolupredseda výboru rusko-čínskeho priateľstva a ruský ombudsman pre práva podnikateľov. Ďalej povedal, že kým získavanie finančných prostriedkov je na Západe stále ťažšie, samotné sankcie majú “málo dôležitý” vplyv na spoločné projekty rusko-čínskej spolupráce, pretože sa týkajú stredne veľkých a malých podnikov.
“Politika vždy odporuje ekonomickým záujmom a podnikanie je ďaleko od politiky. Potrebujeme úprimné a priame vzťahy,” dodal Titov s tým, že “jednou z hlavných prekážok užšej spolupráce je široká byrokracia, ktorá postihuje obe krajiny”. Vzájomnou spoluprácou a skúsenosťami však “budú môcť tým prejsť podstatne lepšie”.
Podľa hlavného ekonóma euroázijskej rozvojovej banky Jaroslava Lisovolika má pre Rusko rozšírenie ekonomických aktivít do Ázie (najmä do východnej) zásadný význam, pretože tento región poskytuje “významné príležitosti” z hľadiska investícií a obchodu. Pre ruský tovar sa totiž našli obrovské trhy v Číne, najmä pre jeho ekologicky šetrné výrobky, po ktorých je vysoký dopyt. Čína je druhým ruským najväčším obchodným partnerom po EÚ.
Lisovolik vraví, že Západ zrejme neteší náprava vzťahov medzi Moskvou a Pekingom, pretože “jednoducho začína strácať investičné a obchodné toky” a je spochybnená dlhodobá účinnosť sankcií, ktoré skôr pociťujú bežní občania a nie elity. Sú tu však aj americko-čínske ekonomické vzťahy, ktoré zasa nútia čínskych predstaviteľov, aby starostlivo skúmali celú situáciu, skôr než dôjde k strategickému spojeniu medzi Čínou a Ruskom.
Podľa riaditeľa Ústavu ruského jazyka a štúdií východnej Európy a strednej Ázie na Čínskej akadémii spoločenských vied (CASS) Li Yongquana by takéto spojenie prinieslo dobré ovocie do ázijsko-pacifického regiónu ako celku.
Nandan Unnikrišnan, viceprezident Pozorovateľsko-výskumnej nadácie v Naí Dillí, sa v tomto smere dotýka aj destabilizujúceho faktora v regióne, ktorým je rastúce napätie v Juhočínskom mori medzi Čínou a USA: “V minulosti v Juhočínskom mori nikdy nebol problém. Niektoré krajiny tam vtedy uznávali čínsku zvrchovanosť a nedávno zmenili svoj postoj.” Takže napätie je podľa neho “umelo vyrobené” zo strany USA.