Roman Michelko: Kŕč a hystéria z Kotlebu

Bratislava 20. mája 2016 (HSP/Foto:TASR- Milan Kapusta)

Od vstupu Kotlebu a jeho strany do parlamentu je celá mediálna sféra, ale aj značná časť politického spektra v absolútnom kŕči. Hlúpo a naivne si jeho zvolenie do parlamentu vyhodnotili ako silný symptóm návratu fašizmu, ktorý sa snažia riešiť skratkami. Jednou z nich je snaha súdne zakázať činnosť tejto strany, druhou je, pokiaľ možno, absolútne ostrakizovať túto stranu v parlamente. Takáto iniciatíva si dosiaľ našla dvadsaťjeden signatárov, pričom treba zdôrazniť, že iniciatíva ide nielen medzi stranami, ale združuje rovnako koaličných ako opozičných poslancov. Problematické na takýchto iniciatívach je, že vôbec nechopili podstatu problému a svojím nekompetentným, ale o to radikálnejším aktivizmom len ďalej problém zväčšujú. Poďme teda k podstate problému

Dnešný Kotleba, resp. jeho podpora nie je výrazom akejsi afinity jeho voličov k fašistickým riešeniam, ale skôr príznakom zhnusenia, znechutenia a protestu voči tomu druhu politiky, ktorú tu predvádzajú takzvané štandardné strany už takmer tridsať rokov.

Paradoxne však Kotlebove vystupovanie na pôde parlamentu je podstatne kultivovanejšie, než nám tu predvádza napríklad Matovič. Je najvyšší čas jasne povedať, že práve politici matovičovského typu sú najviac zodpovední za nárast neznášanlivosti a extrémizmu v politike, ale aj v spoločnosti ako takej.

Fenomén protestných strán je totiž priamou (voličskou) odpoveďou na veľmi agresívne presadzovanie falošných pravidiel politickej korektnosti. V rôznych krajinách Európskej únie majú protestné strany vlastnú agendu, cez ktorú sa voličsky presadzujú.

V Británii je to Farageov UKIP, ktorý často veľmi pravdivo poukazuje na rôzne absurdnosti európskej politiky. V Holandsku je to strana Geerta Wildersa, ktorá nahlas kritizuje fatálne zlyhanie politiky multikulturalizmu, rovnako ako Národný front Marine Le Pen vo Francúzsku či AfD v Nemecku. Predstava, že povinnou návštevou Osvienčimu sa problém vyrieši, je na jednej strane veľmi hlúpa, na strane druhej aj falošná.

Dnešný Kotleba nijako nevelebí Hitlera ani dôsledky jeho politiky, ak by to robil, nikdy by sa do parlamentu nedostal. Je fakt, že jeho osobný politický vývoj mal viacero etáp a Kotleba sa poučil. Začal fakľovými sprievodmi a uniformami, relatívne skoro pochopil, že toto je slepá ulička. Nakoniec aj ním presadzovaný program stavovského štátu mal za následok zrušenie jeho prvej strany – Slovenská pospolitosť. Tu si však neodpustím poznámku. Nechcem sa púšťať do ťažkých ústavno-právnych debát, ale demokracia je predovšetkým o pravidlách a procedúrach. Ak teda nejaká strana ide s programom premeny charakteru spoločnosti formou zmeny ústavy, je to v poriadku a nemá byť zrušená. Inak povedané, ak by Kotleba dosiahol v rovných, spravodlivých a regulérnych voľbách ústavnú väčšinu a zhnusenie, znechutenie a naštvanosť na tradičných politikov by bola taká, že by Kotleba mal sám deväťdesiat hlasov, tak si to asi tá spoločnosť zaslúži. Dnešná politika Ľudovej strany Naše Slovensko je však plne kompatibilná so súčasným politickým systémom, bohužiaľ  jeho politickí rivali to stále nedokážu prijať a pochopiť. Miesto toho, aby skúmali príčiny, prečo ho voliči podporujú, permanentne Kotlebu škandalizujú, čím v očiach jeho priaznivcov z neho vyrábajú martýra.

Dnes a denne žijeme v mediálnom kŕči a hystérii, ktorej cieľom má byť eliminácia jednej politickej strany, ktorá však prijala a rešpektuje pravidlá hry. Čím skôr si médiá a politickí rivali uvedomia, že je to slepá ulička, tým lepšie.

Roman Michelko