Môj profil 
Predplatné
Táto definícia určite neplatí generálne – súčasný kapitalizmus podstatne viac preferuje špekulantov a rôzne bezškrupolózne typy než podnikateľov, ktorí si zarábajú na svoje živobytie poctivou prácou – vo východoeurópskom priestore to však platí dvojnásobne. Kapitáni východoeurópskeho biznisu, až na malé výnimky, nie sú IT špecialisti, ktorí vymysleli úspešný software, či sa presadili na globálnom trhu inovatívnymi službami či výrobkami, ale úspešní lobisti, ktorí boli v správnom čase na správnom mieste a úspešne vedeli tých „správnych ľudí“ motivovať k veľmi nevýhodným privatizáciám pre štát.
Priam esenciálnym prípadom hanebnej privatizácie je Bakalova privatizácia OKD. Tento veľký mecenáš „pražskej kaviarne“, hlavný sponzor Knižnice Václava Havla, miláčik „slniečkarov“ sa dostal k mnohomiliardovým majetkom veľmi problematickým spôsobom.
Zmapovať všetky jeho „podnikateľské“ úspechy by bolo nad možnosti tejto poznámky, preto sa venujme len tej najškandalóznejšej, teda OKD.
Takže Bakala OKD sprivatizoval cez prostredníkov, aby to tak nekričalo, lebo už v čase privatizácie jeho imidž nebol snehobiely. Samozrejme, OKD bola privatizovaná v extrémnom časovom strese, takže znalci odhadujúci majetok vraj mali veľmi málo času (tak sa aspoň bránia pred súdom), takže ho ocenili na doslova mikroskopický zlomok celej sumy. Čo je však najpodstatnejšie, Bakala okrem OKD sprivatizoval aj 43 000 baníckych bytov s tým, že ich v dohľadnom čase odpredá baníkom v podstate za nadobúdaciu hodnotu (30 až 45 000 českých korún). Samozrejme, nič také sa nestalo. Naopak, záväzok z privatizačnej zmluvy, ako aj svoj verejný prísľub dlhé roky ostentatívne ignoroval. Keď už bolo jasné, že odpredať byty nahnevaným baníkom za trhovú cenu by bolo „životu nebezpečné“, odpredal celý bytový fond (pravdepodobne za desiatky miliárd) americkej správcovskej spoločnosti.
Summa summarum, za spomenutých 43 000 baníckych bytov zaplatil štátu približne dve miliardy českých korún, a predal ich pravdepodobne za dvadsať miliárd, čo je realitnými expertmi reálne odhadovaná cena. To všetko, samozrejme, beztrestne. Odhady, koľko vlastne „veľký humanista a havloid“ Bakala pred krachom z OKD vytiahol, sa rôznia. Podľa ministra financií Babiša z OKD odišiel majetok v hodnote stopäťdesiat miliárd korún, pričom dnes jeho akcionári žiadajú vládu, aby prevzala ich pohľadávky za ďalších sedemnásť miliárd českých korún. Podľa ďalších odhadov za dobu pôsobenia Bakalu v OKD spoločnosť vyprodukovala zisky v hodnote šesťdesiat miliárd českých korún, pričom asi desať miliárd sa reinvestovalo, podľa odhadov však Bakala celé OKD kúpil od vlády za deväť až dvanásť miliárd.
Absurdné na celej kauze je, že všetko sa udialo legálne, nikto neporušil zákon, len dôsledky tohto zvrhlého systému smerujú k tomu, že z Ostravska sa stane hladový región, sanovať to bude vláda, a hrdina celej kauzy, „ctihodný“ uhľobarón a majiteľ siete médií Bakala včas zbalil svoje prachy, aby si ich mohol v pokoji užívať vo svojej novej vlasti Švajčiarsku.
Roman Michelko
