Putin nechal na seba Merkelovú v Miláne čakať, čo si povedali sa nevie

Miláno 17. októbra 2014 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR)

Žiadne podrobnosti zo schôdzky Angely Merkelovej s Vladimirom Putinom nie sú zatiaľ známe

Diplomatická ofenzíva ruského prezidenta Vladimira Putina v talianskom Miláne sa začala vo štvrtok večer s výrazným meškaním. Hoci sa mal pred oficiálnou večerou účastníkov summitu Ázia-Európa (ASEM) stretnúť s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, dorazil z Belehradu až po začatí večere a s kancelárkou sa stretol až po nej, o štyri hodiny neskôr, ako bolo plánované, informovala tlačová agentúra AP.

Schôdzka Merkelovej s Putinom trvala podľa tlačovej agentúry DPA takmer dve aj pol hodiny. Putin opustil Merkelovej hotel dnes o 1.30 h ráno. Žiadne podrobnosti nie sú zatiaľ známe.

Merkelová sa predtým stretla s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom.

Nemecká kancelárka nebola jediná, kto na Putina čakal. Talianska tlačová agentúra ANSA uviedla, že aj bývalý premiér Silvio Berlusconi, ktorý má za daňový podvod domáce väzenie, čakal na svojho starého priateľa a mal dokonca povolenie súdu stráviť večer mimo svoj domov.

Putin a Porošenko sa dnes majú stretnúť s Merkelovou, talianskym premiérom Matteom Renzim, francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, britským premiérom Davidom Cameronom, predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom, predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom a budúcou šéfkou zahraničnej politiky EÚ, talianskou ministerkou zahraničných vecí Federicou Mogheriniovou.

Pôjde o najväčšie oficiálne stretnutie Putina s predstaviteľmi Západu od júnového vylúčenia Ruska zo summitu skupiny G-7 po jeho anexii Krymu.

V Belehrade vyjadril Putin vo štvrtok nádej, že jeho rozhovory v Taliansku prispejú k vyriešeniu sporu Ruska a Ukrajiny o cenu zemného plynu.

Schôdzka Putina s Merkelovou ukázala vážne rozpory ohľadom Ukrajiny

Medzi Ruskom a Nemeckom pretrvávajú závažné rozdiely v názoroch na krízu na Ukrajine. Ukázalo sa to počas rokovaní ruského prezidenta Vladimira Putina s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktoré sa konalo v noci nadnes v talianskom Miláne v rámci summitu európskych a ázijských lídrov.

Ako dnes vo svojom vyhlásení informoval moskovský Kremeľ, Putin a Merkelová sa nezhodli na príčinách vypuknutia krízy na Ukrajine, ani na hodnotení prvotných príčin súčasnej situácie.

Putinov hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Putin s Merkelovou analyzovali plnenie minských dohovorov o urovnaní krízy na Ukrajine, pričom zdôraznili najmä nevyhnutnosť stiahnutia ťažkých zbraní za určené línie. Hovorili aj o monitorovaní dodržiavania prímeria a “v nuansách” sa venovali aj problematike dodávok zemného plynu, spresnil Peskov. Putin sa dnes v Miláne stretol už aj s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, s ktorým o vzťahoch oboch krajín diskutoval počas pracovných raňajok. Putinov hovorca Dmitrij Peskov v noci nadnes podľa agentúry TASS informoval, že na pracovných raňajkách sa bude o Ukrajine hovoriť v rozšírenom formáte – za účasti talianskeho premiéra Mattea Renziho, predsedu britskej vlády Davida Camerona, nemeckej kancelárky Merkelovej, francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya.

Ako upozornili tlačové agentúry, ide o najväčšie oficiálne stretnutie Putina s predstaviteľmi Západu od júnového vylúčenia Ruska zo summitu skupiny G-7 po jeho anexii Krymu.

Dvojdňový summit ASEM, ktorý sa v Miláne začal vo štvrtok, sa koná každé dva roky a jeho cieľom je podporiť rozvoj hospodárskej a kultúrnej spolupráce Ázie a Európy a riešiť spoločné hrozby.

Podľa EÚ rozdiely v názoroch na krízu na Ukrajine trvajú, Putin vidí pozitíva

Ruský prezident Vladimir Putin si neželá rozdelenie Ukrajiny ani zmrazenie tamojšej krízy. Po spoločnom rokovaní v Miláne to dnes uviedol britský premiér David Cameron, ktorý súčasne upozornil, že ak Rusko nesplní svoje záväzky ohľadom situácie na Ukrajine, EÚ nezruší sankcie, ktoré naň uvalila za údajné podnecovanie separatistických tendencií v oblasti Donbasu a po anexii Krymského polostrova.

Cameronovo vyhlásenie sa objavilo po pracovných raňajkách, na ktorých sa zišli lídri štyroch najväčších krajín EÚ a Putinom a ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Témou diskusie bolo v prvom rade riešenie situácie na Ukrajine a problémy s dodávkami ruského zemného plynu pre Ukrajinu i EÚ.

Ruský prezident Vladimir Putin označil rokovania s Porošenkom a lídrami EÚ za pozitívne. Podľa Reuters však napriek jeho komentáru, nebol dosiahnutý žiaden prielom v riešení krízy na Ukrajine.

“Je to dobré, bolo to pozitívne,” vyhlásil s úsmevom Putin, ktorý si dnes – ako si všimli novinári – s Porošenkom podal na zvítanie ruku.

Hostiteľ summit ASEM, taliansky premiér Matteo Renzi, po ranných rokovaniach uviedol, že rozhovory medzi lídrami Ruska a Ukrajiny o realizácii mierového plánu pre východ Ukrajiny boli konštruktívne, ale veľké názorové rozdiely pretrvávajú.

Podľa DPA Renzi konštatoval, že v riešení konfliktu na Ukrajine bol zaznamenaný “krok vpred”.

Renzi upozornil, že “nemôžeme akceptovať nestabilnú Ukrajinu”, preto “budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sa na Ukrajinu vrátila nádej”. Renzi však dodal, že európskym lídrom záleží aj na tom, aby sa Rusko vrátilo na medzinárodnú politickú scénu.

Pokiaľ ide o realizáciu mierových dohovorov uzavretých v Minsku, Renzi informoval, že Putin s Porošenkom posúdili aj francúzsky plán na nasadenie bezpilotných lietadiel na monitorovanie spoločných hraníc Ruska a Ukrajiny.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso spresnil, že počas prebiehajúceho summitu ASEM v Miláne sa uskutočnia aj ďalšie rokovania týkajúce sa Ukrajiny. Venované budú napríklad pohraničnej kontrole, implementácii dohody o prímerí a diskusii o situácii pred voľbami do ukrajinského parlamentu.

Podľa ruskej agentúry RIA Novosti, odvolávajúcej sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, sa dnes v Miláne o skončení summitu ASEM uskutočnia ešte ďalšie rokovania Putina s Porošenkom, Merkelovou a Hollandom.

Podľa Van Rompuy sa Putin takto vyjadril v talianskom Miláne

Ruský prezident Vladimir Putin nechce, aby sa z ukrajinského Donbasu stalo druhé Podnestersko, povedal dnes predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Podľa neho sa Putin takto vyjadril v talianskom Miláne počas Fóra Ázia-Európa (ASEM).

“Prezident Putin dal jasne najavo, že nechce vytvorenie ďalšieho Podnesterska a že región Donbasu je integrálnou súčasťou Ukrajiny,” citovala Rompuya agentúra RIA Novosti

 Agentúra pripomenula, že Podnestersko v roku 1922 vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. Separatistický región sa snaží o medzinárodné uznanie, moldavská vláda mu ponúkla autonómiu v rámci unitárneho štátu.

Putin po rokovaní s Porošenkom vyzval na realizáciu dohôd z Minska

Dohody z bieloruského Minska ani jedna zo strán ukrajinského konfliktu plne neimplementovala, povedal dnes šéf Kremľa Vladimir Putin po schôdzke s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom na okraji Fóra Ázia-Európa (ASEM) v talianskom Miláne.

Východiskovým bodom pre urovnanie konfliktu musia byť podľa Putina dohody z Minska. “Bohužiaľ, tieto dohody nerealizuje ani jedna zo strán, či už domobrana Novoruska alebo zástupcovia Ukrajiny,” citovala ruského prezidenta agentúra TASS.

Zástupcovia Kyjeva a proruských separatistov sa v septembri v Minsku okrem iného zaviazali k prímeriu, vytvoreniu nárazníkovej zóny, stiahnutiu ťažkej bojovej techniky či výmene zajatcov.

Putin ďalej povedal, že Moskva je pripravená prispieť k hľadaniu riešenia. “Pokúsime sa asistovať, sprostredkovať a hľadať prijateľné riešenia,” zdôraznil. Zároveň naliehal na čo najrýchlejšie vymedzenie demarkačnej línie medzi stranami konfliktu.

Podľa agentúry RIA Novosti sa Putin vyjadril aj k zákonu o udelení osobitného samosprávneho režimu niektorým častiam Doneckej a Luhanskej oblasti. “Poznám reakcie a hodnotenia zo strany predstaviteľov Novoruska. Možno tento dokument nie je ideálny, ale je to krok správnym smerom. Očakávame, že aj toto sa použije na konečné riešenie problémov v bezpečnostnej oblasti,” dodal Putin.

V zmysle zákona, ktorý Porošenko podpísal, ukrajinská vláda a ďalšie výkonné orgány budú môcť podpísať dohodu s miestnymi správnymi orgánmi o sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a iných záležitostiach. Miestne správne orgány budú oprávnené zúčastňovať sa na vymenovaní justičných predstaviteľov. Podľa dokumentu bude mať ruština a ďalšie jazyky rovnocenné postavenie ako ukrajinčina. Štát bude musieť garantovať právo používať ruštinu a ďalšie jazyky vo verejnom i súkromnom styku.

Zákon tiež stanovuje usporiadanie predčasných komunálnych volieb na 7. decembra. Proruskí separatisti obsah zákona odmietajú požadujúc nezávislosť na Kyjeve a avizujúc voľby už na začiatok novembra.

Putin počíta s dohodou o stiahnutí cudzincov bojujúcich v Donbase

Putin je presvedčený, že sa mu podarí dohodnúť s “kolegami” na budúcnosti cudzincov, vrátane Rusov, bojujúcich na Ukrajine, informovala agentúra RIA Novosti. Putin to podľa nej uviedol po dnešných rokovaniach, ktoré absolvoval počas Fóra Ázia-Európa (ASEM) v talianskom Miláne.

Šéf Kremľa reagoval na novinársku otázku o tom, aký prístup sa očakáva v súvislosti s ruskými dobrovoľníkmi, ktorí bojujú na východe Ukrajiny, či už za separatistov alebo prokyjevské sily, napríklad, či ich neplánujú amnestovať, keďže v podstate porušujú zákon.

“Myslím si, že ak budú vznikať takéto problémy, budú sa musieť riešiť v súlade s platnou legislatívou… Ale upozorňujem, že na Ukrajine bojujú nielen občania Ruskej federácie. Médiá európskych krajín taktiež prinášajú správy o tom, že v zóne konfliktu bojujú ľudia z Európy, či už na jednej alebo druhej strane. Myslím si, že sa s kolegami dohodneme,” konštatoval Putin a dodal, že hlavné je to, “ako teraz zastaviť krviprelievanie”.

Dohody, ktoré zástupcovia Kyjeva a separatistov uzavreli v septembri v Minsku, predpokladajú okrem iného stiahnutie cudzincov bojujúcich v Donbase, pripomenula RIA Novosti.

ml