Projekt s názvom konšpirátori.sk zverejnil zoznam takzvaných konšpiračných webov, teda tých, ktoré majú údajne manipulovať verejnú mienku zverejňovaním rôznych nepravdivých informácií. Ukazuje sa však, že ani zďaleka nejde o očistu webu. Vyzerá to skôr ako snaha pod zásterkou boja proti konšpiráciám zlikvidovať konkurenciu.

Zarážajúce je najmä pozadie danej stránky, v “kádrovacej” skupinke tvoria polovicu redaktori a prispievatelia denníka Sme a Denníka N. Sú medzi nimi napríklad Pavol Hardoš, komentátor Sme.sk a JeToTak.sk, Marián Jaslovský, zakladateľ stránky na Facebooku Prečo ľuďom hrabe, ktorá sama šírila články PL.sk o kurióznych politikoch, Matúš Ritomský, prispievateľ denníka Sme, Filip Struhárik, editor v Denníku N, predtým v SME.sk, Dávid Tvrdoň, projektový manažér a novinár Sme.sk, spisovateľ Michal Hvorecký, prispievateľ denníka Sme a Alexej Fulmek, ktorý je generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva denník Sme.

V komisii je i stredoškolský učiteľ a občiansky aktivista Juraj Smatana. Bol i poradcom premiérky Ivety Radičovej, ktorá pre náš portál bez problémov poskytla rozhovor. Neuveriteľné je, že ako “dôkaz” o našom konšpiračnom obsahu poskytla stránka fotografiu článku, v ktorom iba informujeme o obsahu komentárov v českých mienkotvorných denníkoch MF Dnes a Lidové noviny.

Autorom pojektu je spoločnosť Netsuccess, ktorej klientom je aj vydavateľstvo Petit Press. To má vo svojom portfóliu aj denník Sme.

Redakcia ParlamentnýchListov k tomuto nepochopiteľnému konaniu novovzniknutej komisie zaujala jasné stanovisko. Zaradenie portálu ParlamentneListy.sk do zoznamu takzvaných konšpirátorských webov pokladáme za hrubý, nepochopiteľný a absurdný útok, ktorého cieľom je poškodiť konkurenciu v obchodných vzťahoch.

Sme úspešný spravodajský portál a rozhodne nie je naším zámerom manipulovať verejnú mienku či prinášať nepravdivé informácie. O rešpekte, ktorý sme si získali, svedčí i fakt, že nášmu portálu bežne poskytujú rozhovory ministri, poslanci z celého politického spektra či renomovaní politológovia a analytici. Naše články či rozhovory už citovali takmer všetky významné slovenské médiá (TASR, TV Markíza v hlavnom spravodajstve, cas.sk, sme.sk, tvnoviny.sk, aktuality.sk, topky.sk, pluska.sk, ujszo.com atď.).

Ako príklad možno spomenúť časť mien z dlhého zoznamu ľudí, ktorí sa s Parlamentnými Listami podelili o svoje názory a asi ťažko možno tvrdiť, že ide o zoznam politických extrémistov či konšpirátorov (Robert Kaliňák, Martin Glváč, Iveta Radičová, Peter Kažimír, František Šebej, Ján Baránek, Miroslav Lajčák, Grigorij Mesežnikov, Pavol Frešo, Miroslav Kusý, Karol Mitrík, Ivan Šimko, Ľubomír Lintner, Ladislav Polka, Igor Cibula, Vladimír Ondruš, Dušan Kováč, Zuzana Mistríková, Ján Budaj, Igor Matovič, Juraj Droba, Monika Jankovská, Jozef Banáš, Ján Slota, Milan Žitný, Jaroslav Naď, Alexander Duleba, Václav Lídl, Ján Cingel, Pál Csáky, Martin Klus, Richard Sulík, Denisa Saková, Marián Majer, Jakub Janda, Ľuboš Blaha, Jana Cigániková, Róbert Auxt a mnohí ďalší).

Nemožno opomenúť ani známe osobnosti z verejného aj kultúrneho prostredia, ktoré sa bez cenzúry vyjadrujú k aktuálnym témam (Wanda Hrycová, Petra Polnišová, Nikita Slovák, Eva Pavlíková, Robert Slovák či Barbora Švidraňová).

Analytici: Boľševická mentalita, zväzácke maniere

Z vytvorenia zoznamu “nesprávnych” webov neskrýval svoje rozhorčenie bezpečnostný analytik Milan Žitný. „To sú metódy a maniere zväzákov z 50. rokov, ktorí kádrujú druhých, a ktorí majú cielenú pravdu, o ktorej sa nediskutuje, a kto tú pravdu nepríjme, toho musia zničiť, onálepkovať, opľuť… Nič sa nezmenilo, majú boľševickú mentalitu,” ohodnotil prácu komisie webu konspiratori.sk.

Prínos nášho portálu na slovenskom mediálnom trhu oceňuje ďalší odborník na bezpečnosť, bývalý šéf úradu pre ochranu ústavných činiteľov Juraj Zábojník. „Za tých 33 rokov, počas ktorých som spolupracoval s médiami, som veľmi rád, že sem prišlo médium, v ktorom je sloboda vyjadrovania sa, kde je možnosť povedať si svoj názor… Je to niečo také vítané a krásne. Celé roky nám to tu chýbalo. Máte pestrosť názorov, dáva to jasný obraz, že takýto subjekt nepatrí do rúk oligarchov alebo mecenášov. Názory, že patríte medzi konšpirátorov, považujem za neopodstatnené. Skôr si myslím, že je to obrovská závisť, že máte takúto popularitu a sledovanosť,“ dodáva.

Ďalší z odborníkov, ktorého zaradenie nášho webu medzi konšpiračné tiež prekvapilo, sa domnieva, že konanie komisie by mohlo mať aj právnu dohru. “Portál Parlamentné Listy vnímam ako médium prinášajúce zaujímavé informácie a rôznorodé názorové prúdy pre čitateľov v rámci názorovej plurality. Spájanie uvedeného portálu s tzv. konšpiračnými portálmi považujem za neodôvodnené a nepochopiteľné. Domnievam sa, že takéto účelovo negatívne kategorizovanie portálu je spôsobilé značnou mierou poškodiť jeho povesť i obchodnú značku, čo by reálne mohlo viesť k prípadnému vzniku škody a následnému vymáhaniu takto spôsobenej škody poškodenému portálu súdnou cestou,” myslí si expert na mediálne právo a riaditeľ Akadémie médií, odbornej vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie Peter Ošváth.

Podobný názor vyjadril aj uznávaný politický analytik Ján Baránek. Pozastavil sa nad pohnútkami samotnej komisie, ktorá vypracovala zoznam stránok určených “na odstrel”. „Ich motívom je chrániť peniaze z reklamy. Keby ich motívom bolo chrániť zdravie, no je ním chrániť peniaze zadávateľov reklamy, to je taký motív, o ktorom som ešte nepočul,“ hovorí. „Vo mne toto vyvoláva obrovské pochybnosti, hlavne ak ide o členov komisie, pretože som tam nezbadal nikoho z druhej strany. Teraz hovorím o tej politickej rovine. Sú to väčšinou názorovo jasne zaradení ľudia. Jedným z nich by pokojne mohol byť aj taký konzervatívny kresťan. Nikoho takého som tam nevidel. Je tam napríklad jeden lekár. Medicína je napríklad naozaj zložitá a neprebádaná veda, no niečo z nej môžu byť konšpirácie. Teraz vám poviem jeden príklad zo života. Je konšpirácia, že deka dávky vitamínu C pomáha onkopacientom? A čo ak ja sám poznám onkopacientov, ktorým to pomohlo? No je časť lekárov, ktorí to označia za konšpiráciu a je zase časť lekárov, dokonca onkológov, ktorí vám povedia, že to pomáha. Oni sa pustili do veľmi riskantného podniku. Napríklad pre niekoho je konšpirácia aj Biblia. Pre mňa ako veriaceho človeka to je zásadný dokument a neoznačujem ju za konšpiráciu,“ dodal Baránek.

Je to veľmi nebezpečné, varuje Chmelár

Oveľa tvrdšie sa vyjadril Eduard Chmelár, historik, politický a mediálny analytik, vysokoškolský učiteľ, publicista a občiansky aktivista. “V PL.sk je veľa názorov, s ktorými jednoducho nesúhlasím. Ale rovnako nesúhlasím s tým, aby sa tu vytváral paranoidný zoznam všetkých, ktorí nevyhovujú mentálnemu svetu Juraja Smatanu. Juraj Smatana sa čoraz viac začína podobať na Josepha McCarthyho, ktorý hľadal v 50-tych rokoch paranoidne komunistov a ruských agentov všade od Charlieho Chaplina až po knihu klasickej americkej demokracie od Thomasa Painea Práva človeka z roku 1809. Treba si uvedomiť, že hoci skutočne existujú konšpiračné weby, ktoré sú ako celok bludné, Smatanov zoznam prekročil hranice priateľného v liberálnej demokracii.

Pretože, ak by sme mali postupovať takýmto spôsobom, tak by Smatana musel zaradiť na tento zoznam aj denník Sme, aj všetky médiá, v ktorých sa vyskytovali omyly, lži alebo vyslovene propagandistické klamstvá. Spomeňme si na to, čo všetko odznelo v takom denníku Sme. Si na to ešte pamätám, ako nás Saddám Husajn do 45 minút môže zasiahnuť atómovými zbraňami, nezmysly toho najhrubšieho kalibru, ktoré sa x-krát vyvrátili. Či už o bývalom gruzínskom prezidentovi Saakašvilim, z ktorého sa vykľul nie hrdina, ale obyčajný zloduch alebo o ďalších veciach. O tom je demokracia, že médiá sú zrkadlom spoločnosti a vždy sa v nich vyskytnú veci, s ktorými nesúhlasíme a niekedy sa môžu aj mýliť. To ale neznamená, že by sme mali vytvárať atmosféru paranoje a strachu a všetky alternatívne médiá, respektíve médiá s iným názorom, ako je názor čoraz užšieho mainstreamu, zaraďovať na nejaké zoznamy. Toto považujem za skutočný škandál, lebo toto ohrozuje demokraciu viac ako čokoľvek iné,” myslí si Chmelár.

Vysokoškolský pedagóg dokonca varuje, že takýto trend môže byť pre spoločnosť nebezpečný. “Vzostup neofašizmu a skutočne konšpiratívnych webov bol spôsobený aj tým, že v takzvaných serióznych médiách sa dlhé roky klamalo, zamlčiavalo a zametali sa fakty pod koberec. A oni tam hnili a vytvorili klientelu ľudí, ktorí túžia po informáciách, ktoré jednoducho v našich médiách nie sú. A z toho vznikol trend nekritického preberania rôznych názorov. A hlavný problém na Slovensku nie je nedostatok informácií, ale kritické preverovanie informácií. V tejto sfére Smatanov tím začína byť rovnako konšpiratívny ako opačná strana. Je to nebezpečný trend, lebo nepomáha k akémusi vyčisteniu mediálneho priestoru a k lepšiemu poznaniu faktov, a prispieva k akejsi studenej vojne a priam až k vyhľadávaniu vnútorných nepriateľov, čo je znak psychotických diktatúr a nie rozvinutej liberálnej demokracie,” uzatvára Chmelár.

Politici nechápavo krútia hlavami

Nepochopiteľné zaradenie nášho portálu medzi konšpiračné weby prekvapilo i politikov. Všetci, ktorých sme oslovili, sa s tým nestotožňujú. “Doterajšie pôsobenie redakcie Parlamentných Listov mi nedalo žiadny dôvod, aby som skúmal ich vlastnícke pozadie. Mám plnú dôveru voči konkrétnym ľuďom z redakcie a som presvedčený, že by nepracovali pre médium s pochybným pozadím alebo vlastníckou štruktúrou,” myslí si poslanec SaS Juraj Droba.

Rovnako aj jeho stranícky šéf Richard Sulík sa s “hodnotením” komisie nestotožňuje. “Napriek tomu, že články na Parlamentných Listoch sa nám nie vždy páčia a niekedy preháňajú, za konšpirátorské by som si nedovolil ich označiť,” vyjadril sa Sulík.

Prekvapený zostal aj bývalý poslanec Alojz Hlina. “Nemám pocit, že vy by ste boli práve konšpiračný web. Sem-tam sa pozriem na vašu stránku a nemám pocit, že sa nejako výrazne líšite formuláciami a článkami od iných portálov,“ hovorí o ParlamentnýchListoch.sk s tým, že má s nami doposiaľ korektnú skúsenosť. „Nadpisy článkov dávate o niečo pútavejšie, viackrát ste o mne písali, ale zatiaľ som nemal s vami zlú skúsenosť,“ priznáva.

Čuduje sa aj europoslanec za OĽaNO Branislav Škripek. „Nepovažujem za férové, že vás niekto dá na nejaký zoznam… Nech vám aspoň povie, že podľa akého kľúča vás tam zaradili… To by som videl ako férové. Nech vám aspoň dajú priestor na vyjadrenie,“ konštatoval. „Keď vzniká takýto zoznam, tak zrejme niektorí z týchto denníkov pociťuje ohrozenie,“ dodal.

Vyjadrila sa i jeho nová kolegyňa v tíme Obyčajných ľudí a líderka ich kandidátky Veronika Remišová. “Neviem to vyhodnotiť, články, ktoré som čítala, konšpiratívne neboli, ale priznám sa, že som nečítala všetky články Parlamentných Listov, takže moja odpoveď asi nie je celkom informovaná,” vysvetľuje.

Za konšpiračný web nás nepovažuje ani poslanec za Smer Ľuboš Blaha. „Nepovažujem vás za konšpiračný web. Určite by som sa s vami nebavil, keby ste mali nejakú nálepku, ktorá by mi nevyhovovala. Celkovo mám problém s takýmito zoznamami ruských agentov a konšpirátorov, ktoré prinášajú niektoré pravicové médiá. Je to taká ich hra na líšku a vôbec nikam to nevedie. Nemusíme sa zhodnúť na všetkom, ale určite by sme nemali tie weby, ktoré umožnia aj trošičku alternatívnejší pohľad na svet, považovať za konšpiračné. Sú tu, samozrejme, extrémistické a neonacistické weby, ako je napríklad Beo.sk, ktoré treba pomenovať, ale určite by som nedával dohromady takéto weby a tie, ktoré ponúknu alternatívny pohľad na svet,“ povedal poslanec Smeru Blaha.

Profesionalitu si pochvaľuje aj mimoparlamentná SMK. „S portálom Parlamentné Listy spolupracovala SMK pred voľbami. Redaktor portálu pripravoval interview s predsedom strany, okrem toho sme dostali niekoľko otázok v súvislosti s marcovými voľbami. Príprava a autorizácia rozhovoru bola v poriadku, takisto aj odpovede na otázky zasielané mailom boli zverejňované korektne. Takže naša spolupráca bola dobrá,” vyjadrila sa za stranu Helena Fialová, tlačová tajomníčka strany.