Profesor Nicolai Petro pre The Guardian: Dnes potrebuje Ukrajina Rusko viac ako kedykoľvek predtým

Londýn 18. marca 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Christophe Ena, Pool)

Kyjev si zvolil veľmi zlú hospodársku politiku, spolieha sa na európske a americké pôžičky a zrušil spoluprácu s Ruskom. Je to cesta do pekla. Podobný názor má profesor politických vied univerzity Rhode Island Nicolai Petro

Vo svojom článku „Why Ukraine needs Russia more than ever“ (“Prečo Ukrajina potrebuje Rusko viac, ako kedykoľvek“) pre známe britské noviny The Guardian prízvukuje, že v súčasnosti Ukrajina bez spolupráce s Ruskom jednoducho neprežije. Prezentujeme našim čitateľom skrátený preklad tohto článku profesora Nicolaia Petroa.

„Pretože Ukrajina vážne riskuje, že neuspeje ako štát, Kyjev musí priznať, že jeho ekonomické prežitie závisí od Moskvy, a v žiadnom prípade nie od Západu. Prezident Petro Porošenko slávnostne blahoželal v januári Ukrajincom k ukončeniu prvej zimy bez ruského plynu. Namiesto toho sa Ukrajina zohrievala európskym palivom, ktoré, ako hrdo poznamenal ukrajinský prezident, stalo štátnu pokladnicu o 30 % viac, než je cena ruského plynu.

Toto blahoželanie výstižne odráža hlavný problém ukrajinskej ekonomiky: je ideologickou voľbu v prospech prerušenia všetkých vzťahov s Moskvou, ktorá bola po celé dejiny veľkým obchodným partnerom a hlavným investorom Ukrajiny. Za menej ako rok klesla životná úroveň na Ukrajine o polovicu, národná mena stratila 350% svojej hodnoty, inflácia dosiahla 43 %. Napriek tomu vláda tvrdohlavo pokračuje vo svojej „samovražednej politike.”

V roku 2014 prišlo ukrajinské obranné a letecké odvetvie po zrušení zmlúv s Ruskom o 80% svojich príjmov. Zrušením spolupráce s ruskými bankami Kyjev taktiež zrušil prítok investícií, ktoré boli do určitej miery zárukou ekonomickej prosperity krajiny. Ukrajinská vládnuca elita doposiaľ stále odpútavala pozornosť obyvateľov od svojich ekonomických chýb tým, že zo všetkého vinila Rusko. Ukrajinskí lídri sa často odvolávajú na „anexiu” Krymu a povstanie na východe krajiny ako na príčiny pádu HDP.

Tieto udalosti síce uškodili  ukrajinskej ekonomike, ale ich následky boli značne prehĺbené politikou samotnej ukrajinskej  vlády. Namiesto toho, aby sa pokúsila zachovať celistvosť krajiny a zdôrazniť, že rusky hovoriace regióny východnej Ukrajiny sú súčasťou jednotného štátu, vláda sa snažila potrestať obyvateľov východu za blízke vzťahy s Moskvou a zrušila s nimi hospodárske styky.

Zničenie priemyslovej základne krajiny, ktorá bola sústredená hlavne na východe krajiny, zmenilo pomer síl: ekonomický a politický vplyv sa skoncentroval v západných regiónoch. To umožnilo umlčať odporcov vládneho kurzu. Vládnuca elita podporuje pocity krízy, čím v očiach obyvateľov ospravedlňuje svoj pobyt pri moci. Lenže nie je jasné, či táto stratégia stihne niečo vyniesť skôr, než ekonomika definitívne skrachuje.

Západ nemôže podporiť túto politiku. Bez ohľadu na politické sympatie žiadna západná vláda sa nemôže zmieriť s tým, ako ukrajinské úrady zámerne zbedačujú obyvateľstvo kvôli politickým výhodám. Riziko premeny Ukrajiny v zbankrotovaný štát, a ako následok ďalší prílev utečencov do Európy, je príliš veľké. Najúčinnejší spôsob, ako sa tomu vyhnúť, je priznať, že ekonomické prežitie Ukrajiny nezávisí na západných pôžičkách, ale na obnovení ruských investícií,“ zdôrazňuje v závere svojho komentáru profesor Nicolai Petro.