Veď na začiatku všetko vyzeralo veľmi nádejne. Poľskí lídri ocenili, že Stoltengerg zavítal na svojej prvej oficiálnej ceste práve do ich krajiny, ktorá je významným partnerom ako Bruselu, tak aj NATO. V svetle ostatných udalosti posilnilo svoje pozície a mieni rozvíjať tento úspech. Poliaci očakávali absolútnu podporu zo strany šéfa NATO, veď sú prakticky vlajkovou loďou tejto organizácie v Centrálnej Európe. Pochopiteľne, očakávali nielen povzbudzujúce slová, ale aj reálnu pomoc, pretože, podľa nich, sú v ohrození: obávajú sa ekonomických sankcií zo strany Ruska a viacerí poľskí politici, analytici a média sa obávajú vojenskej intervencie zo strany Ruska.
Stoltenber v úvode síce prisľúbil efektívnejšiu vojenskú pomoc Poľsku a Pobaltským krajinám zo strany NATO, avšak jeho konkrétne návrhy nesmierne sklamali poľské vedenie. Podobne básnikom rýchlo stratilo ilúzie.
Poliaci by radi privítali vojenské základne NATO na svojom území. Počítali aj s rozmiestnením amerických jednotiek a dostatočne veľkým počtom vojakov. Namiesto toho Stoltenberg im ponúkol iba budovanie skladov s muníciou. Poľské vedenie počítalo s rozmiestnením stálych jednotiek NATO na svojom území. Ani to však nie je pravda. Stoltenberg navrhol iba vytvorenie skupiny Síl rýchleho reagovania – mobilnej skupiny, ktorá sa bude pohybovať v Centrálnej Európe. Namiesto mnohotisícovej armády nový šéf NATO ponúkol spoločné vojenské cvičenia poľskej armády a jednotiek NATO. O rozmiestnení nových zbraní na poľskom území Stoltenberg sa ani nezmienil.
Rozčarovanie poľských lídrov bolo obrovské. To sa odzrkadlilo aj v ich hodnoteniach návštevy šéfa NATO: očakávali nielen potľapkávanie po ramenách, ale aj serióznu konkrétnu pomoc. Dokonca si od Stoltenberga nepočuli ani očakávané sľuby: fakticky nič Poľsku neprisľúbil. Celé poľské vedenie bolo v rozpakoch: čo to znamená a čo ďalej?
Poľskí a európske analytici búrlivo komentujú túto „nepodarenú“ návštevu Stoltenberga. Niektorí si nevedia vysvetliť, prečo tak zmenil rétoriku? Pri nástupe do funkcie sľuboval, že bude pokračovať presne v šľapajach bývalého generálneho tajomníka. A odrazu – taký zvrat? Mnohí to vysvetľujú väčšími skúsenosťami Stoltenberga, ktorý oveľa lepšie a triezvejšie hodnotí súčasnú medzinárodné situáciu.
Analytici sa domnievajú, že Stoltenberg vie, že rozmiestnenie vojsk Aliancie v Poľsku a Pobaltských krajinách by vyzeralo ako zjavná provokácia voči Rusku. A v danej mimoriadne napätej situácie – provokácie a vyhrážky nie je tá najlepšia cesta. V poľských médiách sa dokonca objavili špekulácie, že ruský prezident Putin nepotrebuje Doneck, postačí mu aj Krym a preto neplánuje žiadne aktivity smerom na Západ a ani Poľsku, ani Európskej únii nič nehrozí. Preto by sa vraj NATO malo dohodnúť s Ruskom a preto netreba dráždiť ruského medveďa novými základňami NATO a rozmiestnením nových jednotiek blízko ruských hraníc. Predpokladajú, že Stoltenberg mieni upokojiť situáciu.
Na druhej strane sa objavili aj úplne polárne dohady: vraj Rusi potiahnu ďalej – cez Ukrajinu smerom na Poľsko a Pobaltské štáty. Niektorí analytici a politológovia upozorňujú, že je to úplná hlúposť a Rusi nič také neplánujú. Zdôrazňujú, že rusofóbia sa stala prakticky „štátnou ideológiou“ v Poľsku a Pobaltských krajinách a že sú to veľmi nebezpečné a falošné teórie. Prízvukujú, že práve tak vznikol konflikt na Ukrajine, kde po ozbrojenom prevrate k moci prišli nacisti, radikáli a dokonca fašisti. Vyzývajú, aby EÚ nerobila staré chyby a pokúsila sa rokovať s Ruskom: kompromisné riešenie sa určite nájde – hlavné preto, že vedenie Ruska nechce žiadne konflikty a je pripravené na rokovania a obnovenie dobrých vzťahov s EÚ.
Jens Stoltenberg vo Varšave vyhlásil, že nemieni spochybňovať základné dohody NATO s Ruskom. Preto navrhol také kroky, ktoré skutočne neporušujú tieto dohody. Boli však v úplnom rozpore s očakávaniami Poliakov. Niektorí analytici však zdôrazňujú, že sa Stoltenbergovi môže podariť znížiť napätie medzi NATO a Ruskom a zamedziť tak vzniku novej studenej vojny.
Možnože to bolo najväčšie rozčarovanie pre poľských politikov. Avšak dúfam, že zdravý rozum nakoniec zvíťazí. Myslím si, že nikto nechce návrat k obdobiu studenej vojny so všetkými jej obavami a finančnými výdavkami.
eu