Krátenie daní však nie je prvým škandálom A. Kiksu a stále jasnejšie sa ukazuje, že jeho kroky treba dôkladne kontrolovať. Žiaľ, ústava má len obmedzené možnosti na kontrolu prezidenta a reálne hrozí, že ešte pred budúcimi voľbami v roku 2019 získa A. Kiska úplnú beztrestnosť.

V nasledujúcom texte sa preto budem venovať týmto témam:

• Škandály prezidenta A. Kisku
• Prezident má najvyššiu imunitu
• Proti ústavnému súdu i Benátskej komisii
• Ústavná kríza v roku 2019?
• Prezident potrebuje kontrolu!

Škandály prezidenta A. Kisku

Ako je dobre známe, nedávno sa objavila informácia, že KTAG, jedna z firiem A. Kisku, si v roku 2014 neoprávnene znížila základ dane o sumu 136 337 eur a neodviedla daň z príjmu vo výške 27 114 eur. Zo strany firmy pritom očividne nešlo o omyl, ale o zlý úmysel. Prezidentova firma si do nákladov neoprávnene zarátala výdavky na jeho volebnú kampaň v roku 2014, hoci tie tam nemali čo hľadať. Uvedeným konaním bol očividne prekročený aj maximálny povolený limit výdavkov na prezidentskú volebnú kampaň, hoci A. Kiska pôvodne deklaroval 250 593 eur (limit predstavuje 265 550 eur).

Okrem krátenia dane prezidentovi A. Kiskovi priťažila aj kauza s DPH. Len za apríl 2014 si firma KTAG chcela od štátu uplatniť vratku na DPH vo výške takmer 150 000 eur. Existuje teda podozrenie, že náklady na propagáciu osoby A. Kisku tvorili asi 770 000 eur. Ak by A. Kiska tieto peniaze firme KTAG nezaplatil, vznikol by mu nepeňažný príjem, ktorý by mal uviesť v daňovom priznaní. Ide o závažné podozrenia a žiaľ, A. Kiska doteraz nepredložil relevantné dokumenty.

Každý, kto konanie A. Kisku sleduje dlhšie, musí vidieť, že krátenie daní  nebolo jeho prvým nemorálnym konaním. Nebudem analyzovať všetky Kiskove škandály, niektorým som sa už venoval (napr. v oblasti zahraničnej politiky), avšak doterajšie kroky prezidenta potvrdzujú, že ho nemožno nechať bez kontroly. Osobne ma najviac poburuje agresívny militarizmus A. Kisku: pred voľbami hovoril, že jeho vzorom je M. Gándhí, v súčasnosti však vystupuje ako zbrojársky lobbyista.

Veľmi pochybné bolo aj minulé Kiskove podnikanie v nebankových spoločnostiach. Tie mali v zmluvách neprimerané sankcie, ktoré v prípade neplatenia dlh rýchlo zvyšovali a súdy viaceré zmluvy označili za neplatné. Prezident vo volebnej kampani sľúbil takýmto ľuďom odškodnenie, keď ho ale o to požiadali, svoje sľuby nedodržal. O podnikateľskej činnosti A. Kisku však panuje viacero otáznikov.

Za zmienku stojí aj prax vyvesovania prezidentskej štandardy počas prezidentových dovoleniek. Vyvesená štandarda je totiž pre občana signálom, že prezident pracuje. A. Kiska takýmto spôsobom opakovane dával najavo, že pracuje v Bratislave, fakticky však bol na dovolenke. S informáciami o svojich dovolenkách postupoval veľmi netransparentne a tak vzniklo aj podozrenie, že ich absolvoval neobvykle veľký počet. Prezident svojim konaním s prezidentskou štandardou uviedol do omylu občanov, ktorých má zastupovať a keby podobne klamal zamestnávateľa nejaký zamestnanec, jeho pracovný pomer by zrejme skončil veľmi rýchlo.

Veľkú nespokojnosť verejnosti vyvolali aj prezidentove nákladné lety špeciálom po Slovensku. Dokonca aj Národná rada SR požiadala prezidenta, aby nepoužíval štátne lietadlá na súkromné účely, čo podporila aj časť opozície. Najväčším paradoxom letov A. Kisku však bolo, že hoci takto mrhal štátnymi zdrojmi, svoj prezidentský plat rozdával, aby tým vyvolával dojem politika, ktorý za výkon funkcie nechce od štátu ani len funkčnú odmenu. Neseriózna bola aj snaha A. Kisku preniesť na slovenských lekárov rozhodnutie o jeho hospitácii v Plzni v auguste 2015. Ošetrujúci lekári z Nemocnice sv. Michala v Bratislave však tvrdenia prezidenta popreli.

Prezident má najvyššiu imunitu

Priaznivci A. Kisku sa však o svojho prezidenta nemusia obávať – za krátenie daní, podobne ako za väčšinu iných skutkov, mu trest nehrozí. Nejde ani tak o to, že jeho firma vykonala „účinnú ľútosť“, ale o to, že A. Kiska požíva mimoriadne vysokú imunitu pred trestným stíhaním. Tá ho chráni nielen pri daňovej trestnej činnosti, ale aj pri závažnejších trestných činoch. Podľa čl. 107 ústavy totiž platí, že prezidenta možno stíhať len pre vlastizradu alebo pre úmyselné porušenie ústavy. Podobnú imunitu pritom nemá na Slovensku nikto, ani členovia vlády, ani poslanci – iba prezident.

Čl. 107 ústavy kladie na stíhanie prezidenta veľmi prísne obmedzenia. Uvádza: „Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.“

Keďže je však prezident vybavený takou mimoriadnou imunitou, každé jeho protiprávne konanie treba posudzovať ako oveľa závažnejšie než v prípade iných osôb. V súčasnosti však hrozí presný opak: prezident A. Kiska môže čoskoro dosiahnuť faktickú beztrestnosť a nebude ho možné stíhať dokonca, ani keby vyhlásil diktatúru. Tento stav by nastal v prípade, ak by sa znefunkčnil ústavný súd, resp. jeho plénum, ktoré ako jediné môže prezidenta odsúdiť. Ak nastane situácia, že sudcov bude menej ako sedem, podľa § 4 ods. 2 zákona o ÚS SR (č. 38/93 Z.z…) nebude plénum ÚS SR uznášania schopné.

Paralýza ÚS SR pritom nie je zďaleka nereálna. Zo šiestich kandidátov, ktorých A. Kiskovi navrhla Národná rada SR ešte v roku 2014, mal povinnosť vymenovať troch, on však vymenoval iba jednu sudkyňu. Po skončení funkčného obdobia ďalšieho sudcu opäť odmietol menovať nových sudcov a tak chýbajú na ÚS SR dokonca až traja z 13 sudcov. Závažný moment nastane vo februári 2019, keď skončí funkčné obdobie ďalším deviatim sudcom. Vzhľadom na doterajší postoj A. Kisku hrozí, že v roku 2019 opäť nevymenuje sudcov, ktorí mu nebudú vyhovovať. Ak A. Kiska nevymenuje aspoň šesť z deviatich sudcov, plénum ÚS SR nebude uznášaniaschopné – a prezident nestíhateľný…

Kiska proti ústavnému súdu a Benátskej komisii

Doterajšie protiústavné konanie A. Kisku vo vzťahu k ÚS SR je alarmujúce. Je jasné, že najneskôr po rozhodnutí senátu ÚS SR (III. ÚS 571/2014) sa ukázalo, že prezident porušil práva kandidátov na funkciu sudcov ÚS SR. A. Kiska však výrok ÚS SR odignoroval a začal so zdržovacou taktikou. Miesto neodkladného vymenovania sudcov sa obrátil sa na ÚS SR, aby urobili výklad vo veci, ktorú však oni považovali za jasnú. Je však zrejmé, že A. Kiska by akýkoľvek nevyhovujúci výklad ÚS SR odignoroval, tak ako odignoroval Benátsku komisiu, ktorú pôvodne sám oslovil.

Benátska komisia sa k otázke menovania sudcov ÚS SR vyjadrila už v roku 2014 a to veľmi jasne v prospech menovania. A. Kiska ju oslovil však opäť, avšak Benátska komisia aj v roku 2017 potvrdila svoje stanovisko. Hoci prezident sám o názor Benátsku komisiu požiadal, odmietol sa jej názorom riadiť. A. Kiska tak dodnes z rozpore s postojom ústavného súdu i Benátskej komisie odmieta troch chýbajúcich ústavných sudcov vymenovať.

Veľmi nepresvedčivé sú aj dôvody, ktoré A. Kiska uvádza pre nevymenovanie ústavných sudcov. A. Kiska tvrdí, že sudcovia by sa mali zaoberať ústavným právom a že na ústavný súd by sa mali dostať iba najlepší. Lenže vzhľadom na to, kto sa stal ústavným sudcom v minulosti, sú dôvody prezidenta pre nevymenovanie pochybné. O Kiskových výhradách voči politizácii ÚS možno mať tiež pochybnosti, najmä keď si uvedomíme minulosť Kiskovho poradcu Mazáka, ktorý v minulosti nastúpil do funkcie na ÚS SR z pozície podpredsedu politickej strany.

Prezidentovo hodnotenie viacerých kandidátov bolo nepresné. A. Kiska uvádzal, že kandidáti, ktorých odmietol, nemali skúsenosti s ústavným právom. Hoci ústava nič také nepožaduje, prezident sa aj tu zásadne mýlil. Stačí spomenúť kandidáta M. Mamojku, ktorý bol dlhoročným predsedom Ústavno-právneho výboru Národnej rady SR a tam tvorí ústavné právo základnú náplň práce. Skúsenosti s ústavným právom teda určite mal… Veľmi nepresvedčivo vyznievalo, keď Kiska vyčítal niektorým kandidátom, že ako poslanci hlasovali v NR SR inak, než nakoniec rozhodol ÚS SR. Pri spôsobe, ako sa A. Kiska a jeho poradcovia stavajú k rozhodnutiam ÚS SR, vyznieva tento postoj pochybne.

Niekedy sa pri nevymenovaní ústavných sudcov zo strany A. Kisku argumentuje nevymenovaním J. Čentéša zo strany I. Gašparoviča v minulosti. Nejde však o porovnateľné situácie, pretože nemenovaním ústavných sudcov prezident odstraňuje hlavnú ústavnú brzdu voči sebe samému. Hoci ani postup prezidenta I. Gašparoviča v prípade J. Čentéša neschvaľujem, generálny prokurátor nemôže prezidenta stíhať ani zbaviť funkcie a I. Gašparovič sa teda nezbavoval ústavnej brzdy voči sebe. Taktiež platí, že zatiaľ čo chýbajúceho generálneho prokurátora vo funkcii nahradil zastupujúci prokurátor a práca prokuratúry tým nebola znemožnená, ústavný súd bez vymenovaných ústavných sudcov fungovať nemôže.

Ústavná kríza v roku 2019?

Hoci si to mnohí neuvedomujú, v roku 2019 môže kvôli paralýze ÚS SR nastať závažná ústavná kríza. Samozrejme neviem, aký bude vývoj v roku 2019 a nechcem ani špekulovať o tom, čo urobí A. Kiska. Musím však uviesť, že podľa čl. 129 ods. 2 ústavy práve ÚS SR skúma ústavnosť a zákonnosť volieb prezidenta a bez neho tu nebude orgán, ktorý by mohol na prípadné porušovanie volebných pravidiel zo strany A. Kisku dostatočne reagovať. Keďže A. Kiska porušoval volebné pravidlá aj v minulých voľbách (výdavky na kampaň), nie je možné vylúčiť, že bude porušovať volebné zákony aj v nasledujúcich voľbách.

V prípade akéhokoľvek politika musí byť ústavný poriadok pripravený aj na najhoršie možné situácie a preto sa treba zamyslieť, čo by pri prezidentských voľbách v roku 2019 mohlo aspoň teoreticky nastať: skúsme si napr. predstaviť, že by Volebná komisia vyhlásila A. Kisku za tesného víťaza v druhom kole volieb, ale potom by sa objavila nahrávka, že členovia volebnej komisie za odmenu od firmy KTAG nezapočítali niekoľko hlasov protikandidáta. Alebo si skúsme predstaviť, že by v prípade porážky prezident A. Kiska vyhlásil protikandidáta za „agenta Moskvy“ a kvôli „zasahovaniu Kremľa“ odmietol uznať výsledok volieb.

Vzhľadom na to, ako niektoré médiá a podporovatelia prezidenta zľahčujú jeho protiprávne konanie v otázke daní (niektorí nekritickí obdivovatelia dokonca pripravujú aj demonštráciu na podporu prezidenta), nemožno vylúčiť, že by tieto subjekty boli ochotné zľahčovať i prípadné Kiskovo odmietnutie výsledku prezidentských volieb, napr. kvôli „zasahovaniu Kremľa“. Obavy vzbudzuje i to, sa k daňovej kauze A. Kisku vyjadrujú ľudia, ktorí organizujú „protikorupčné protesty“. Netreba pripomínať, že organizátori protikorupčného pochodu ani len netušili, o čo v nimi kritizovanej kauze Bašternák ide. Pri takejto informovanosti nemožno vylúčiť, že niektorí ľudia by A. Kisku podporili, aj keby vyhlásil absolutistickú monarchiu…

Prezident potrebuje kontrolu!

Práve preto, že A. Kiska disponuje mimoriadne širokou imunitou, mal by sa k súčasnej kríze postaviť čelom, verejnosti sa za protiprávne konanie firmy KTAG ospravedlniť a krátenie daní čo najtransparentnejšie zdokumentovať. Pri kauze krátenia daní sa opäť ukazuje, že A. Kiska potrebuje kontrolu zo strany iných štátnych orgánov, zvlášť, keď jeho škandály mainstreamové médiá až príliš často zľahčujú. Do budúcna treba zabezpečiť, aby nebol znemožnený jediný ústavný postup, pri ktorom možno prezidenta stíhať – je dôležité, aby ústavný súd zostal funkčný i po roku 2019.

Branislav Fábry