Najvyšší predstavitelia súčasných vládnych subjektov na jednom podujatí? Prvé, čo Vám napadne, koaličná rada, Ta ostatná zasadala pred aktuálnou riadnou schôdzou NR SR je od minulého týždňa v plnom prúde a predchádzalo jej práve takéto koaličné stretnutie. Lenže Róbert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko sa stretli v diskusii túto nedeľu. A nebolo to na televíznej politickej debate, ktorými politici „spríjemňujú“ nedeľné predpoludnie.

Spolok Svatopluk, ktorého zakladateľom je Petr Drulák, navštívil tento víkend Bratislavu, aby tu zorganizoval spoločné stretnutie Čechov a Slovákov. Slováci a Česi sa na rôznej úrovni stretávajú bežne, keď vynecháme prerušené medzivládne stretnutia medzi slovenskou a českou vládov z titulu rôznych postojov Slovenska a Česka na najvyššej úrovni k vojne na Ukrajine.

Výnimočnosť podujatia sa podarilo organizátorom dosiahnuť tým, že sa v jednom diskusnom paneli stretli čelní predstavitelia slovenskej vládnej koalície. 1. panel doplnili za českú stranu Kateřina Konečná, predsedkyňa KSČM a líderka politického zoskupenia Stačilo!, Radek Vondráček, predseda ústavnoprávneho výboru českej Poslaneckej snemovne a člen predsedníctva Babišovho ANO, subjektu, ktorý má ambíciu zvíťaziť v októbrových voľbách do českej snemovne a Radim Fiala dnes podpredseda SPD.

A to nie je všetko v 2. diskusnom paneli odpovedali na otázky moderátora Vladimíra Skalského, riaditeľ Slovenského domu v Prahe bývalí prezidenti SR a ČR Ivan Gašparovič a Miloš Zeman. Pozvaný bol aj Rudolf Šuster. Žiaľ zdravie mu nedovolilo podujatia sa zúčastniť.

Tretí panel patril slovenským a českým intelektuálom. Pri mikrofóne sa striedali europoslanec a ideológ Smeru Ľuboš Blaha a bývalý šéfredaktor a politický komentátor Jaroslav Daniška zo Slovenska, ekonómka, národohospodárka, zakladateľka časopisu Argument! Ako aj spolku Svatopluk Ilona Švihlíková, bývalý minister zahraničných vecí a predseda valného zhromaždenia OSN Jan Kavan a Michal Semín, tiež zo spolku Svatopluk zastupovali český intelektuálny trust.

Česko-slovenské vzťahy očami rečníkov 1. panela: Blízkosť zostáva, politika zaostáva       

Napriek rôznorodosti názorov sa zhodli na kľúčovom posolstve: česko-slovenské vzťahy sú hodnotou, ktorú treba nielen chrániť, ale aj aktívne obnovovať. Najmä na úrovni vlád, ktoré aktuálne zlyhávajú v dialógu.

Slovenský premiér Róbert Fico označil aktuálnu úroveň oficiálnej spolupráce za „nevhodne oslabenú“ a vyzval na obnovu spoločných rokovaní vlád. Navrhol tiež reštart Vyšehradskej štvorky a zdôraznil, že Slovensko má záujem o suverénnu zahraničnú politiku bez ideologických schém. Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi podľa neho fungujú výborne na ľudskej úrovni, no „politika nestíha držať krok so spoločnosťou“.

Upozornil, že V4 je dlhodobo rozbíjaná zvonka, lebo má potenciál narúšať jednotu veľkých hráčov EÚ (Nemecka a Francúzska). Tento formát označil za dôležitý nástroj regionálnej koordinácie a obrany spoločných záujmov.

Na európskej úrovni premiér zdôraznil štyri zásadné témy: mier, ochrana práva veta členských štátov EÚ, odmietnutie „novej železnej opony“, ktorá symbolizuje prerušovanie dialógu s východom, a kritiku ekonomickej iracionality – najmä v oblasti energetiky a jednostranného odpájania sa od ruských surovín.

Spolupredseda spolku Svatopluk a organizátor konferencie Petr Drulák upozornil, že podľa médií (hlavne českých) by sa mohlo zdať, že česko-slovenské vzťahy neexistujú. Opak je však pravdou – majú podľa neho pevné korene v spoločnej histórii, kultúre aj národnom cítení. Drulák otvorene podporil slovenský postoj k Ukrajine, ktorý označil za „autentickú alternatívu“ k oficiálnej bruselskej línii. Ako cestu k zlepšeniu navrhol opätovné prehĺbenie stredoeurópskej spolupráce a posilnenie konzervatívneho politického hlasu.

V úvode sa do diskusie zapojil aj zástupca Svetového združenia Slovákov v zahraničí a predseda Slovenského domu v Prahe Vladimír Skalský. Pripomenul, že česko-slovenské priateľstvo vyrastá „zo spodu“ – z kultúry, jazyka a každodenných kontaktov. Kriticky sa však vyjadril k súčasnej krajanskej politike a otvoril tému korešpondenčných volieb, ktoré podľa neho nie sú ani tajné, ani bezpečné. Skalský ponúkol súčinnosť pri hľadaní lepšieho modelu a vyzval na väčšie zapojenie krajanov do formovania vzťahov.

Kateřina Konečná vyzvala na návrat k zdravému rozumu v česko-slovenských vzťahoch a ostro kritizovala vládu Petra Fialu za to, že odmieta dialóg so slovenskými partnermi pre ich postoj k vojne na Ukrajine. Vyzvala na posilnenie spolupráce v rámci strednej Európy a zdôraznila, že „československé puto nie je minulosť, ale naša budúcnosť“. Ako riešenie navrhla aj inšpiráciu rakúskou neutralitou.

V závere svojho vystúpenia Konečná ostro skritizovala europoslanca Tomáša Zdechovského za jeho vyjadrenia na adresu Slovenska a premiéra Roberta Fica. Pýtala sa: „Kde berie tú drzosť?“ a pripomenula jeho predošlé kauzy: verejnú obhajobu úžerníkov, priateľstvo s europoslankyňou zapletenou do Qatargate a prepojenie na vládnu koalíciu, ktorá čelí podozreniam z finančných machinácií. Najnovšie bitcoinovému škandálu z prania špinavých peňazí. Slovákom sa ospravedlnila „za tých, ktorí ničia to, čo sme spoločne vybudovali“ a dodala, že „československé puto nie je minulosť, ale budúcnosť“.

Slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok označil súčasný stav za „nenormálny“ najmä preto, že česká vláda prerušila oficiálne rokovania z dôvodu odlišných postojov k Ukrajine. Zdôraznil, že Slovensko nikdy nevystupovalo proti Českej republike, naopak, všetky zložky spolupráce vrátane polície fungujú na výbornej úrovni. Vyzval na rešpekt k výsledkom demokratických volieb v oboch krajinách a odmietol zasahovanie do vnútorných záležitostí susedov.

Predseda ústavnoprávneho výboru českej Poslaneckej snemovne Radek Vondráček označil za „hlbokú chybu“, že v novej koncepcii českej zahraničnej politiky chýba Slovensko medzi strategickými partnermi. Zdôraznil, že vzťahy medzi ľuďmi a inštitúciami sú silné, no práve medzi vládami došlo k ochladeniu. Ako konkrétny krok prisľúbil, že po prípadnom volebnom víťazstve hnutia ANO sa obnovenie vládnych konzultácií stane prioritou.

Podpredseda českého hnutia SPD Radim Fiala označil česko-slovenské vzťahy za prirodzené spojenectvo, ktoré bráni národným záujmom proti centralizácii EÚ. Kritizoval bruselský diktát a podporil prehlbovanie spolupráce v rámci V4 ako formátu obrany proti ideologickým tlakom a unifikácii.

Prezidentský panel: Méně gest, více trpělivé práce

Silným obohatením konferencie Spoločne v strednej Európe bol spoločný prezidentský panel, v ktorom vystúpili bývalí prezidenti Miloš Zeman a Ivan Gašparovič. Ich vystúpenie prinieslo pokojný, vecný a nadstranícky pohľad na česko-slovenské vzťahy – s dôrazom na historickú skúsenosť, zdravý rozum a potrebu každodennej spolupráce.

Miloš Zeman pripomenul, že česko-slovenská spolupráca nestojí na vzletných gestách, ale na „Masarykovej drobnej, čiernej a trpezlivej práci“. Ako príklady trvalo funkčných výsledkov uviedol: bezplatné vysokoškolské štúdium medzi oboma krajinami, dohodu o majetkovom vyrovnaní po rozdelení federácie, a založenie Českého domu v Bratislave. Poukázal aj na význam zmiešaných manželstiev ako prirodzeného mosta medzi národmi a pripomenul svoje vlastné slovenské korene.

Ivan Gašparovič nadviazal apelom na návrat politického dialógu medzi vládami. Kritizoval odmietnutie spoločného rokovania českou stranou po víťazstve súčasnej slovenskej vlády a označil to za neprimerané gesto voči demokratickej voľbe občanov. „V decembri 2022 Váš pán prezident a naša pani prezidentka boli v New Yorku A z New Yorku vyšlo spoločné vyhlásenie kde povedal pán prezident, ak vyhrá Smer alebo Fico, tak sa narušia česko-slovenské vzťahy. Priznám sa, skoro som padol zo stoličky. To si neviem predstaviť, že by som takéto niečo vyslovil ja, alebo prezident Zeman. To, hovorím ostal som s toho veľmi na mäkko,“ vyjadril údiv nad spoločným vyhlásením prezidentov ČR a SR v OSN, ktoré pred voľbami naznačovalo, že zvolenie Róberta Fica by mohlo poškodiť vzťahy medzi oboma krajinami.

Gašparovič musel panel opustiť kvôli ďalšiemu programu, a tak na otázky z publika odpovedal už len Miloš Zeman. Zeman reagoval na sériu otázok týkajúcich sa európskej politiky, stredoeurópskej spolupráce, slobody slova i agropolitiky. Kritizoval rastúci vplyv nevolených štruktúr EÚ, označil Európsku komisiu za „administratívny servis“, ktorý si prisvojil moc, a vyslovil sa za posilnenie právomocí Európskej rady ako zoskupenia zvolených lídrov členských štátov.

Na tému polarizácie spoločnosti reagoval v typickom duchu: „Demokracia je diskusia. Tá môže byť aj ozbrojená – ale len v prenesenom zmysle, ako volebná kampaň.“ Odmietol potláčanie názorovej plurality pod zámienkou boja proti dezinformáciám a varoval pred totalitným umlčiavaním.

Záverom prirovnal niektoré súčasné politické a občianske figúry k „odpojeným bábkam“ – teda postavám, ktoré stratili kontakt s reálnym prostredím spoločnosti a konajú pod cudzím vplyvom.

Intelektuálny panel: Plamene medzi Blahom a Daniškom, návrhy na obnovu vzťahov a výzva k práci

„Vzrúšo“ obstaral intelektuálny panel, v ktorom idylku doterajšej diskusie, ktorá bola skôr monológmi jednotlivých rečníkov, narušil názorový stret Ľuboša Blahu a Jaroslava Danišku, ktorý vo svojom prvom vystúpení doslova zotrel Blahov príspevok do diskusie. Dokonca hrozilo, že panel opustí Ilona Švihlíková, ktorá rovnako ako Blaha nepochopila dôvod Daniškovho útoku. Panel moderovala a situáciu upokojovala doktorka Jana Turoňová.

Ľuboš Blaha, ktorý hovoril o potrebe „zmeny režimu“, kritizoval „liberálnu demokraciu“ a zdôraznil ideologickú alianciu vlasteneckej ľavice a národno-konzervatívnej pravice proti globalizmu a progresivizmu. Citoval Ľudovíta Štúra, vyzdvihol hodnoty slovanstva a prirodzené väzby Slovákov k Rusku. Jaroslav Daniška Blahovi ostro oponoval. Označil jeho výklad za „guláš“ a poukázal na rozpory v kombinovaní štúrovského národovectva s komunistickými ideálmi. Vyčítal mu ideologickú nečistotu a apeloval na potrebu rozumu, serióznosti a politickej kultúry, bez ktorých podľa neho nemôže suverenistický projekt prežiť. Kritizoval aj emocionálnosť slovenskej politiky a vyzdvihol českú politickú stabilitu.

Konkrétne návrhy panelistov na prehĺbenie česko-slovenskej spolupráce:

Robert Fico vyzval na okamžité obnovenie spoločných rokovaní vlád SR a ČR, ktoré sa dlhé roky pravidelne konali, no v súčasnosti nefungujú. Rovnako podporil reštart formátu V4 a vyzval na spoločný postup proti oslabovaniu práva veta v EÚ a vytváraniu nových geopolitických delení.

Matúš Šutaj Eštok poukázal na to, že funkčná spolupráca zložiek štátu – ako polícia, colníci či záchranné zložky – môže byť vzorom aj pre politickú úroveň. Zdôraznil, že základom akéhokoľvek partnerstva musí byť rešpekt k demokratickej voľbe v oboch krajinách.

Radek Vondráček (ANO) prisľúbil, že obnovenie spoločných vládnych konzultácií SR–ČR bude prioritou v prípade návratu jeho hnutia k moci. Navrhol aj formálne zakotvenie Slovenska medzi strategickými partnermi Česka v zahraničnopolitickej doktríne.

Miloš Zeman podporil myšlienku rozšírenia Vyšehradskej štvorky o Rakúsko a Slovinsko, čím by sa posilnila regionálna spolupráca mimo ideologických rámcov. Ako dôležitý nástroj kultúrneho prepojenia pripomenul Český dom v Bratislave a navrhol vznik podobných inštitúcií.

Ivan Gašparovič navrhol pravidelné stretnutia hláv štátov, predsedov vlád a ministrov, ktoré by systematicky budovali dôveru medzi inštitúciami. Apeloval na rozšírenie výmenných programov a spolupráce medzi školami a univerzitami, najmä so zapojením mladej generácie.

Ilona Švihlíková (ČR, ekonómka) navrhla vytvorenie spoločnej hospodárskej platformy Česka a Slovenska s cieľom znížiť ekonomickú závislosť od Západu, najmä od nadnárodných korporácií. Apelovala na politickú odvahu a koordinované strategické plánovanie v rámci V4.

Ľuboš Blaha (SR, europoslanec) volal po vzniku „dvojzáprahu“ Slovenska a Česka v EÚ – bloku štátov bojujúcich za suverenitu, mier a odpor voči liberálnemu globalizmu. Zdôraznil potrebu obnoviť hodnotový rámec česko-slovenského bratstva ako alternatívu k umelému európskemu federalizmu.

Jan Kavan (ČR, exminister zahraničných vecí) pripomenul návrh „únie s veľkým U“ z 90. rokov a vyzval k obnoveniu strategickej, kultúrnej a obrannej spolupráce medzi ČR a SR. Očakáva, že po jesenných voľbách v Česku sa obnovia spoločné vládne konzultácie.

S pragmatickým a rýchlo realizovateľným krokom prišiel Michal Semín (ČR, publicista). Navrhol, aby sa do školských osnov oboch krajín opätovne systematicky zaviedlo čítanie a počúvanie literatúry a mediálneho obsahu v jazyku toho druhého národa – teda, aby sa Slováci učili rozumieť češtine a Česi slovenčine ako súčasť jazykovej výbavy a kultúrnej gramotnosti. Zdôraznil, že vzájomná zrozumiteľnosť nie je len praktickým nástrojom, ale nositeľom spoločnej historickej pamäti a kultúrnej identity. Podľa neho by česko-slovenská jazyková vzájomnosť nemala byť ponechaná náhode, ale mala by sa vedome podporovať už na úrovni školských osnov a kultúrnych inštitúcií.

Diskusiu uzavrel filozof a spolupredseda spolku Svatopluk Petr Drulák, ktorý ocenil pluralitu názorov, vášnivosť výmen i konkrétne návrhy. Vyzdvihol fakt, že Česi a Slováci sa opäť dokážu stretnúť, hovoriť spolu bez prekladateľov a zároveň si povedať veci priamo a bez pretvárky. Vyjadril presvedčenie, že budúcnosť česko-slovenských vzťahov závisí od odvahy nových národných elít. Tie musia vedieť pomenovať reálne problémy – od závislej ekonomiky po deficity suverenity – a zároveň ponúknuť konkrétne, spoločné riešenia v duchu spolupráce a zodpovednosti.

„Ak z tohto stretnutia vzíde vôľa konať, nie len spomínať, potom malo zmysel,“ uzavrel večer.

Celú diskusiu môžete vidieť tu:

Konferencia Spoločne v strednej Európe nebola len symbolickým gestom, ale výzvou k obnoveniu dôvery a spolupráce v čase, keď staré spojenectvá čelia novým skúškam. Žiaľ na výzvu Róberta Fica a ďalších diskutujúcich, k obnove medzivládnych konzultácii dnes (v pondelok 2. júna 2025), prišla odpoveď českej vlády, že v tejto chvíli žiaden priestor na ich obnovu nevidia. Takže si Slováci a Česi na obnovenie tejto úrovne vzťahu budú musieť počkať minimálne do októbra.