Wilders bol frustrovaný tým, čo považoval za pomalé zavádzanie „najprísnejšej imigračnej politiky v histórii“, na ktorej sa dohodol s koaličnými partnermi po svojom prevratnom víťazstve vo voľbách v novembri 2023.

„Žiadny podpis pod naše azylové plány… PVV opúšťa koalíciu,“ napísal Wilders na X s odkazom na svoju pravicovú Stranu slobody (PVV).

Geen handtekening voor onze asielplannen.

Geen aanpassing Hoofdlijnenakkoord.

PVV verlaat de coalitie.

.

— Geert Wilders (@geertwilderspvv) June 3, 2025

Odstúpenie otvára obdobie politickej neistoty v piatej najväčšej ekonomike Európskej únie a v krajine, ktorá je významným vývozcom. Najnovšia vládna kríza navyše prichádza len niekoľko týždňov predtým, ako Holandsko privíta svetových lídrov na samite NATO.

Posledné rokovania súčasnej holandskej vlády trvali dnes, 3. júna, sotva pol hodinu. Lídri štyroch koaličných strán následne vyšli von v „podráždenej nálade“.

„Práve som informoval premiéra, že stiahnem ministrov PVV z kabinetu a že už ďalej nemôžeme niesť zodpovednosť za túto situáciu,” povedal Wilders.

„Prihlásil som sa k najprísnejšej azylovej politike, nie k pádu Holandska, a naša zodpovednosť za túto vládu preto v tomto momente končí,“ dodal.

Osemnásť mesiacov po tom, ako jeho prekvapivé volebné víťazstvo otriaslo Európou, prieskumy naznačujú, že jeho PVV je stále najsilnejšou stranou. Rozdiel medzi ním a jeho najbližšími rivalmi sa však zmenšil, pričom tesne za ním nasleduje ľavicová strana Zelených/Ľavice bývalého podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa.

Liberálna strana VVD, tradičná sila v holandskej politike, sa tiež drží v blízkosti prvej dvojky. To však naznačuje, že predčasné voľby budú pravdepodobne veľmi tesné.

Líderka VVD Dilan Yesilgozová pôsobila viditeľne nahnevane, označila Wildersov krok za „nesmierne nezodpovedný“ a dodala, že sa obáva, že to otvorí dvere ľavicovým stranám.

„Ako to môžete urobiť Holandsku?!,“ povedala novinárom.

Wildersovi „došla trpezlivosť“

Koncom mája Wilders zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej oznámil, že mu „došla trpezlivosť“ s vládou premiéra Dicka Schoofa.

Vyhrážal sa, že potopí koalíciu, ak sa do niekoľkých týždňov nezavedie nový 10-bodový plán na obmedzenie imigrácie.

Jeho plán zahŕňal uzavretie hraníc pre žiadateľov o azyl, prísnejšie hraničné kontroly a deportáciu osôb s dvojitým občianstvom odsúdených za trestný čin.

Svoje požiadavky zhrnul takto: „Zatvorte hranice pre žiadateľov o azyl a zlučovanie rodín. Neotvárajte žiadne ďalšie azylové centrá. Zatvorte ich.“

Politickí a právni experti kritizovali tieto plány ako nerealizovateľné alebo nezákonné, pričom niektorí naznačili, že Wilders vytvára krízu s cieľom zvrhnúť vládu.

Vodca pravice je často nazývaný „holandským Trumpom“ pre svoje protiprisťahovalecké názory a okamžite rozpoznateľný účes.

Jeho ambície viesť svoju krajinu boli zmarené aj napriek tomu, že v parlamentných voľbách v novembri 2023 zvíťazil. Jeho koaliční partneri zablokovali jeho kandidatúru na premiéra a namiesto toho sa dohodli na kompromise – do premiérskeho kresla posadili Dicka Schoofa.

Lídri štyroch koaličných strán sa dohodli, že nezaujmú pozície v kabinete, ale budú viesť svoje strany ako predsedovia parlamentu.

Wilders je v parlamente nekompromisnou postavou a jeho pohotové slovné súboje s Timmermansom sú vrcholom politických debát.

Často opakoval, že jediný spôsob, ako presadiť svoju protiprisťahovaleckú politiku, je stať sa premiérom.

V rozdrobenom holandskom politickom systéme však žiadna strana nemôže získať absolútnu väčšinu v 150-člennom parlamente a Wilders bude potrebovať koaličných partnerov.

Môže počítať s podporou roľníckej strany BBB. Menej istá je podpora VVD, ktorá je v súčasnosti nestabilným koaličným partnerom.

Štvrtá strana súčasnej koalície – antikorupčná Nová spoločenská zmluva – zaznamenala pokles podpory od odstúpenia charizmatického lídra Pietera Omtzigta.

Pravica na vzostupe

Pravicové strany sú na vzostupe v celej Európe. V máji sa pravicová strana Chega („Dosť“) umiestnila na druhom mieste v portugalských voľbách.

V Nemecku pravicová protiprisťahovalecká strana AfD zdvojnásobila svoj výsledok vo februárových parlamentných voľbách a dosiahla 20,8 percenta.

Prieskumy z  Británie ukazujú, že protiprisťahovalecká, pravicová strana Reform UK Nigela Faragea zaznamenáva významné zisky v miestnych voľbách.

Prečítajte si tiež:

• „V Európe a západnom svete fúka silný vietor zmien.” Brutálne príhovory z CPAC Hungary, ktoré by vám nemali ujsť
• Portugalské voľby potvrdili nový európsky trend