V nadväznosti na svoj predošlý príspevok o únose ukrajinských detí do Ruska, Juraj Draxler informuje, že tentokrát nejde priamo o redakčnú prácu Denníka N. Ale o článok, ktorý prevzali od „The Washington Post, hlásnej trúby amerického establišmentu.“

Práve v tom sú, podľa bývalého ministra „média ako N mimoriadne propagandisticky užitočné: šíria do svojich lokalít správy zostavené vo Washingtone a v podobných centrách moci.“

Článok v The Washington Post veľmi emotívne ilustruje príbeh ukrajinského chlapca, ktorý takmer skončil v Rusku, a hrozila mu amputácia nohy. Teraz je už v Užhorode pri svojej babke.

Avšak, ako uvádza Juraj Draxler, článok je práve naopak ukážkou spolupráce, pretože ruskí vojaci zobrali chlapca, ktorý prišiel pri bojoch o matku, do nemocnice, kde ho operovali, následne bol v centre pre takéto deti. Vo videu z centra, ho zbadala babka, ktorá sa následne cez ukrajinský prezidentskú kanceláriu spojila s ruskou stranou a dokonca do Ruska odletela „súkromným lietadlom ruského oligarchu.“

„Celé je to posiate emotívnymi výrazmi a vetami ako “propagandistické video”, “nie som Rus, som Ukrajinec” a podobne,“ píše bývalý minister.

Ak si však toto celé odmyslíme tak jednoducho, chlapec skončil v Rusku, pri tomto vojenskom konflikte, po čase si ho zobrala späť jeho babka a vrátili sa späť na Ukrajinu. To je celé.

V článku sa ďalej uvádza, a to je ešte dôležitejšie spomenúť, že „vraj je zdokumentovaných 19 500 prípadov unesených ukrajinských detí. Článok tvrdí, že takto to má zdokumentované databáza, ktorú udržiava Humanitarian Research Lab, pracovisko Yale Univestiy.“

„Link na pracovisko, ktorý je priamo v článku, nevedie na žiadnu databázu 19500 detí,“ upozorňuje Juraj Draxler. Ťažko je teda povedať, či „The Washington Post bohapusto klame, alebo sa autorka sama stala obeťou propagandy.“ V príspevku sa bývalý minister odvoláva na citát „z novín Kyiv Independent,“ ktorý si môžete prečítať, kde porovnáva dve informácie o dvoch údajoch ako sú podávané v tlači.

Celá táto téma, podľa Juraja Draxlera „obsahuje niektoré relevantné otázky: urobilo Rusko dosť preto, aby o konkrétnych deťoch dávalo vedieť ukrajinskej strane? Do akej miery je obhájiteľný ruský program rýchlych adopcií a udeľovania ruského občianstva?“ Sú to naozaj dôležité otázky, ktoré si ani bývalý minister netrúfa povedať „či by z nich ruská strana vyšla dobre alebo nie.“

„Článok Postu, ktorý Denník N uverejnil, je krásnym príkladom toho, ako sa tento príbeh udržiava v povedomí bežných čitateľov, z ktorých väčšina proste nebude schopná tieto pomerne sofistikované manipulácie odhaliť,“ zdôrazňuje bývalý minister.

V závere dodáva, že táto vojna je nielen krvavá, ale je to aj vojna informačná. „A ľudia sú propagandou masírovaní naozaj intenzívne. Niekedy je tá propaganda hlučná a ľahko identifikovateľná. Ale často takáto, sofistikovanejšia.“

Prečítajte si tiež:

• Bývalý minister vyzýva: „Predstavte si, že by Kyjev nebombardovalo Rusko, ale NATO“
• Bývalý minister vyzýva Denník N: Prestaňte nazývať Putina novodobým Hitlerom
• „Unášalo Rusko deti z Ukrajiny?“ Príbeh dnes dostáva silnú ranu