Čo znamenajú údery ukrajinských dronov na strategické letectvo Ruskej federácie a aké budú dôsledky

V ruských médiách sa tiež píše, že to bolo urobené s cieľom zmariť rokovania alebo zaručiť, že Rusko určite neprijme žiadne kompromisy (objavila sa konšpiračná teória, že USA a Rusko sa už dohodli na všetkých podmienkach ukončenia vojny a súčasné údery majú za cieľ zmariť tieto dohody a skomplikovať pozíciu Ruska).

Je však úplne zrejmé, že spájať útoky na ruské letiská iba s rokovaniami je absolútne nesprávne.

Po prvé, podľa informácií zdrojov v SBU sa táto operácia pripravovala veľmi dlho – rok a pol. Aj keby bol tento čas prehnaný, možno s istotou povedať, že na prípravu určite bol potrebný dlhší čas ako jeden týždeň (to, že rokovania sa uskutočnia 2. júna v Istanbule, sa stalo známe pred niekoľkými dňami).

Po druhé, posilňovať „rokovacie“ pozície má zmysel, ak sa od rokovaní očakáva nejaký výsledok. Doposiaľ však neboli žiadne náznaky, že strany sú vôbec pripravené pristúpiť k vážnym kompromisom, ktoré by mohli viesť k dohode o prímerí. Rusko celý týždeň opakovalo svoje podmienky, ktoré Kyjev už označil za neprijateľné, a Zelenskyj dnes opäť vyhlásil, že bude usilovať o bezpodmienečné prímerie.

Ukrajina samozrejme využije dnešný úder v kontexte rokovacieho procesu. V prvom rade na to, aby dostala do nepríjemnej pozície Moskvu, ktorá bola doteraz zjavne odhodlaná rokovania zdržiavať a premeniť ich na platformu na propagáciu svojich podmienok mieru, a zároveň pokračovať v ofenzíve na fronte. Teraz, po útoku na letiská, sa taktika „rokovania len pre rokovania“ pre Rusko stáva pochybnou alebo si vyžaduje nejaký silný odvetný úder.

Hlavné ciele útoku na letiská sú však nepochybne iné. Jeden z nich je úplne zrozumiteľný a čisto vojenský – spôsobiť škody ruskému letectvu, ktoré neustále útočí raketami na Ukrajinu.

Existujú však aj iné, informačno-politické ciele, ktoré vo veľa ohľadoch pripomínajú ciele, ktoré mala ukrajinská armáda pri operácii v Kursku minulý rok.

Prvý – zvýšenie bojového ducha a viery v víťazstvo v ukrajinskej spoločnosti. Rovnako ako minulé leto, situácia na fronte je teraz pre ukrajinskú armádu veľmi ťažká. Ukrajinské jednotky ustupujú, už dlho neboli žiadne veľké „víťazné“ správy, čo sa odráža na náladách v spoločnosti aj v armáde. Úder na vojenské lietadlá vyvolal vlnu „víťazných nálad“ v ukrajinskom informačnom priestore, podobne ako ofenzíva do Kurského regiónu minulé leto.

Druhým faktorom je nárast negatívnych nálad a nedôvery voči vojensko-politickému vedeniu RF vnútri samotnej Ruskej federácie – v spoločnosti aj medzi elitou. Tie isté telegramové kanály, ktoré v roku 2023 pripravovali pôdu pre Prigožinovu vzburu a v auguste 2024 vyvolali vlnu hystérie v súvislosti s ofenzívou ukrajinských ozbrojených síl v Kurskej oblasti, teraz šíria „zradu“ v súvislosti s údermi na letiská. Hoci zatiaľ je rozsah tejto vlny oveľa menší ako v roku 2024 alebo 2023. A ak sa vtedy nepodarilo rozvíriť situáciu, bude to problematické aj teraz. Svoju úlohu v náladách zohrá aj odpoveď, ktorú dá RF (ale o tom nižšie).

Tretia a hlavná úloha – presvedčiť Západ, že téza o „nevyhnutnosti porážky Ukrajiny“ (ktorú často presadzuje Trump a jeho spolupracovníci) je falošná a že Ukrajina môže Rusku spôsobiť značné straty, a preto nie je potrebné tlačiť Zelenského k silným ústupkom v záujme ukončenia vojny.

Ešte dôležitejšie je, že Kyjev sa snaží presadiť na Západe ďalšiu tézu: „Ruska a jeho jadrových zbraní sa netreba báť“. Strach z jadrovej vojny s Ruskom je hlavným faktorom, ktorý určuje postoj Západu k súčasnej vojne. Práve kvôli nemu krajiny NATO neriskujú priamo vstúpiť do vojny s Ruskom na strane Ukrajiny, odmietajú Kyjevu poskytnúť určité druhy zbraní, nerozhodujú sa zaviesť obzvlášť prísne sankcie a iné opatrenia nátlaku.

Kyjev sa už tri roky snaží všetkými silami tento strach zničiť. To bolo aj cieľom vlaňajšieho útoku v Kurskej oblasti. Vtedy bola jednou z hlavných téz ukrajinskej vlády a jej podporných skupín na Západe táto: „Vidíte, ukrajinské vojská vstúpili na medzinárodne uznávané územie Ruska, a Putin na nás napriek tomu nezaútočil jadrovými zbraňami. Preto sa nemusíte báť jeho vyhrážok, pomáhajte nám zo všetkých síl.“

Približne rovnaká téma sa presadzuje aj teraz – „Ukrajina zasiahla strategické bombardéry, sily jadrového odstrašenia a jadrové bomby na Kyjev doteraz neboli odpálené. Preto nám dajte Taurusy, zaveďte 500 % sekundárne clá a nebojte sa Putina – on vám nič neurobí“.

Počas operácie na kurskej pôde táto téza na Západ takmer vôbec nezapôsobila. Uvidíme, čo bude tentoraz. Reakcia môže byť, mimochodom, aj presne opačná – na Západe sa ešte viac vydesia hrozbou jadrovej vojny. Obzvlášť ak s príslušnými hrozbami vystúpi Ruská federácia.

Ako Rusko zareaguje na údery, je samostatná a v súčasnosti hlavná otázka.

Napadnuté letiská patria k ruskej infraštruktúre jadrového odstrašovania. Podľa jadrovej doktríny Ruskej federácie je útok na tieto objekty dôvodom na použitie jadrových zbraní. Budú použité?

Už sme písali, že skutočným dôvodom na použitie jadrových zbraní zo strany Ruskej federácie môže byť hrozba porážky vo vojne. Takáto hrozba môže vzniknúť napríklad v prípade, ak sa na strane Ukrajiny do vojny zapoja krajiny NATO, blokáda prístavov (čo vyčerpá ekonomické zdroje Ruskej federácie) alebo odmietnutie hlavných obchodných partnerov nakupovať ruské tovary v prípade zavedenia 500 % amerických sekundárnych ciel.

Je úder na strategické letectvo Ruskej federácie (aj keby sme brali do úvahy odhady strát, ktoré uvádzajú zdroje SBU) faktorom, ktorý stavia Rusko pred porážku vo vojne?

Nie. Rovnako ako v minulom roku nebola takým faktorom operácia v Kurskej oblasti, po ktorej sa situácia pre Ozbrojené sily Ukrajiny len zhoršila.

Rusko má stále dosť bombardérov na to, aby mohlo útočiť na Ukrajinu. A nie sú to oni, ale stovky tisíc vojakov a dronov, ktoré v súčasnosti zabezpečujú ruský postup na fronte. Porážka strategických lietadiel na to nebude mať veľký vplyv.

Preto hrozba použitia jadrových zbraní zatiaľ nevyzerá príliš pravdepodobná. Veľa však bude závisieť od toho, aká bude reakcia Západu na útoky na letiská. Ak Moskva pocíti, že tieto útoky boli vnímané ako podnet k tvrdšiemu postoju voči Rusku a k prekročeniu ďalších „červených čiar“, pravdepodobnosť „jadrového“ scenára sa zvýši.

Fatálny útok ukrajinských dronov na ruské letiská. Drony štartovali z kamiónov a útočili na letiská v ďalekom tyle

Rusko má však možnosť aj „nejadrovej“ odpovede – od masívneho raketového úderu až po použitie „Orešnika“. Úder touto zbraňou bol, pripomeňme, vykonaný po útoku amerických diaľkových rakiet na územie Ruska a bol prezentovaný ako odpoveď naň. Nemožno vylúčiť, že ju použijú aj tentoraz.
Pravda, ak úder bude sprevádzaný veľkými stratami na životoch civilného obyvateľstva, Kyjev to využije na pokusy o zvýšenie tlaku Západu na Rusko a na podnietenie Trumpa, aby dal zelenú na zavedenie tvrdých sankcií a pokračovanie dodávok zbraní. Imidžová a vojenská škoda dnešných úderov na letiská je však taká veľká, že podobné „argumenty odstrašenia“ nemusia fungovať. A Kremeľ môže usúdiť, že po údere na strategické bombardéry má voľné ruky na odvetný úder akejkoľvek sily.

Nakoniec, Rusko môže skúsiť využiť situáciu na výrazné zvýšenie stávky vo vzťahoch so Západom tým, že obviní spravodajské služby krajín NATO z organizácie operácie na zničenia lietadiel. Je však pravda, že to môže viesť k úplnému prerušeniu akéhokoľvek dialógu s Trumpom, k čomu, mimochodom, už Rusko tlačia prostredníctvom „úniku“ informácií do médií, že americký prezident bol o útoku vopred informovaný. Nie je však zatiaľ jasné, či je Putin pripravený ísť do takéhoto eskalovania.

Celkovo vzaté, útok na letiská, mierne povedané, rozhodne neprispieva k ukončeniu vojny, ale naopak, prispieva k jej eskalácii (rovnako ako minuloročný útok v Kurskej oblasti). Na Ukrajine opäť silnejú hlasy, že nie je potrebné robiť žiadne kompromisy s Ruskom. V Rusku zas silnejú hlasy tých, ktorí požadujú zničiť Ukrajinu za každú cenu.

A oveľa menej počuť hlasy tých, ktorí hovoria, že dnešné udalosti (a možná reakcia Ruska na ne) len ukazujú obrovskú cenu, ktorú každá z krajín bude musieť zaplatiť za „vojnu až do víťazného konca“, a preto je potrebné ju čo najskôr ukončiť.

Avšak zostáva veľmi malá nádej, že podľa vyššie uvedenej konšpiračnej teórie sa všetky strany už v zásade dohodli na ukončení vojny a ani dnešné údery nedokážu tieto dohody zrušiť.