Veľmi často podľa neho v ČT zaznievali vety “To nejde” a “To je problém”. Na všetko vraj bolo treba tisíc podpisov, ťažko sa potom niečo mohlo pohnúť z miesta. To, že je ČT dynamická a moderná televízia európskeho formátu je podľa neho “len ľúbivé povrchné pozlátko”. “ČT je v skutočnosti skôr zlá komerčná televízia ako moderná európska televízia verejnej služby,” hovorí ostro Komers s tým, že sa občas za televíziu, kde pracoval musel kvôli niektorým programom hanbiť.
“V ČT je to teraz samí manažér a platia tam proste nejaké osobitné pravidlá. Trebárs, že keď niekto niekoho nemá rád, tak ten človek na obrazovku nesmie. S tým som sa stretol niekoľkokrát. Ako je to možné? Takto predsa nemôže verejnoprávna televízia fungovať. Tá patrí koncesionárom, nie tým manažérom. Oni nemajú právo rozhodovať na základe osobných animozít či ten či onen niekam môže alebo nesmie len preto, že ho vedenie nemá rado. Narážal som na to stále a keď o tom dnes hovorím, behá mi stále husia koža po tele,” priznáva.
A keď sa vraj niekto ozval kvôli externým dodávateľom a cenám, ktoré platí ČT za spoluprácu, bolo so sťažovateľom doslova “nekompromisne zatočené”. “Veľkou nádejou pre rozkrytie týchto vzťahov s vybranými externými dodávateľmi bolo, že ČT bude kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad. No a teraz to Senát zmaril. Takáto praktická ukážka boja proti korupcii v Českej republike,” povzdychol si v rozhovore Komers. Rada ČT potom podľa neho funguje skôr ako ochranka generálneho riaditeľa.
Problém tiež vidí v tom, že ČT chýbajú skúsení novinári. “Taká ČT24 je plná mladých ľudí bez skúseností. Tí, čo skúsenosti majú, alebo ich postupne získali, odchádzajú a tá televízia ich bez akejkoľvek snahy udržať púšťa. Hlavnou vecou je totiž lojalita k vedeniu. To je základná a prioritná vec, ktorá sa vyžaduje a akonáhle má niekto na veci iný názor a nedajbože ho povie nahlas, je z neho hneď najväčší nepriateľ ľudu. No a táto schopnosť kriticky hodnotiť vedenie prichádza so skúsenosťami a vekom a tak potom títo ľudí nakoniec na vedenie narazia a odídu,” opisuje prax Komers.
Posledné ilúzie vraj stratil v čase, keď on a jeho kolegovia podávali tzv. Podnet 24 Rade ČT, kde upozorňovali na veci, ktoré by sa podľa nich v spravodajstve nemali diať. “Rada ČT v spolupráci s generálnym riaditeľom to zamietla takým spôsobom, že som začal prvýkrát uvažovať, že je čas odísť. Zrazu som si pripadal ako by som sa ocitol v laboratóriu pre výskum totalitných režimov. Zrazu som bol označený za niekoho, kto kazí prácu ostatných, začnú vás škandalizovať ako nepriateľa ČT24 a zistíte, že sú zrazu ľudia, ktorí sa s vami boja stretávať a hovoriť,” dodáva Komers.