Bratislava 19. apríla 2020 (HSP/Sputnik/Orthodox/Foto:TASR/AP-Dan Balilty)
Každoročne sa v predvečer kresťanských Veľkej noci opakuje zostúpení svätého ohňa v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme ako svedectvo víťazstva Spasiteľa nad hriechom a smrťou. Ale vzhľadom k pandémii koronavírusy sa prvýkrát za desať storočí tento slávnostný ceremoniál konal za zatvorenými dverami a za úplnej neprítomnosti pútnikov a veriacich
Po zjavení ohňa ho patriarcha Jeruzalema Theofilus III rozdal služobníkom gréckej cirkvi a zástupcom iných vyznaní, ktorí vlastnia Chrám Božieho hrobu. Teraz bude svätý oheň doručený do Jaffskej brány Starého mesta, kde bude rozdaný diplomatom z krajín, v ktorých významná časť populácie vyznáva pravoslávie.
Blahodatný oheň symbolizuje zázračné svetlo vzkriesenia Krista a je považovaný za svätyňu pre veriacich. Jeho zjavenie v predvečer pravoslávnych sviatkov Veľkej noci nazývajú aj napriek pravidelnosti zázrakom.
Za normálnych okolností zostúpenie blahodatného ohňa prebieha takto
Na Veľkú sobotu, deň pred pravoslávnym Zmŕtvychvstaním Christovým schádza v Christovom hrobe, ktorý sa nachádza v tzv. kovuklii (kaplnke) uprostred Chrámu Vzkriesenia v Jeruzaleme, Blahodatný oheň. Po bohoslužbách, za prítomnosti tisícov veriacich, vstupuje do kaplnky s hrobom pravoslávny patriarcha a po jeho modlitbe schádza z neba oheň, ktorý mu zapaľuje 33 sviečok (podľa počtu Christových rokov). Že to nie je podvod a že patriarcha sviečky nezapaľuje, sám svedčí dôkaz, že oheň prvé minúty po zídení vôbec nepáli. V priamom televíznom prenose si totiž ľudia prikladajú oheň k tvári alebo naň kladú ruky a vôbec sa nepopália. Tento oheň je potom lietadlami rozvážaný do celého sveta, aby ním boli zapálené sviečky a lampy v chrámoch počas pravoslávnych paschalných sviatkov. Vynesenie paschalného ohňa z hrobu symbolizuje východ z hrobu „Pravého Svetla” – zmŕtvychvstalého Isusa Christa.
Podľa historických údajov sa počiatky schádzania ohňa datujú do roku 162, kedy sa počas bohoslužieb v Jeruzaleme minul v chrámových lampách olej a tie sa napriek tomu samé zapálili. Aj v ďalších storočiach píšu rôzni cirkevní spisovatelia a očividci o blahodatnom ohni ako o veľkom zázraku, ktorý sa tu každoročne deje. Boli aj prípady, keď pravoslávnemu patriarchovi zabránili vstup do Christovho hrobu. V prvom prípade to bolo počas križiackych výprav, keď sa rímskokatolíci sami modlili v hrobe, ale po niekoľkých hodinách neúspešnej modlitby tam nakoniec vpustili pravoslávneho patriarchu a oheň zišiel až jemu. Neskôr v 16. stor. Arméni podplatili tureckých hodnostárov, aby pravoslávnych nepustili do hrobu. Tí sa však modlili pred chrámom a oheň im zišiel cez stĺp vstupných dverí a zapálil sviece. Dodnes je na tom stĺpe vidieť prasklinu po ohni. Odvtedy pravoslávnym nikto nebránil, aby sa modlili za zídenie ohňa v hrobe.
Jednotlivé miestne pravoslávne cirkvi posielajú špeciálne lietadlá po oheň do Jeruzalema, ktorý schádza okolo 13.00 a potom si ho v rámci štátu rozvážajú na všetky strany. Pre pravoslávnych veriacich na Slovensku zabezpečuje prinesenie ohňa z Jeruzalema skupina dobrovoľníkov, ktorí poň cestujú na letisko do rumunského mesta Satu Mare. Odtiaľ ho distribuujú do rôznych kútov nielen východného Slovenska, kde žije väčšina pravoslávnych veriacich u nás, ale aj do Bratislavy, Komárna, Trnavy a ďalších miest západného aj stredného Slovenska. Každý rok sa však ráta aj s možnosťou, že svätý oheň z neba nezíde. Jestvujú totiž proroctvá, že v roku, kedy oheň nezíde, sa má narodiť antichrist a koniec sveta bude blízko.
https://www.youtube.com/watch?v=MMTJbnYnPHQ
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.
19.8°C
Nedeľa 
20.3°C
Streda 
Nedeľa 
.JPG)
.jpg)
