Rím 6. júna 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:SpC-Vatican)
Vo veku nedožitých 91 rokov zomrel v Ríme v stredu 5. júna kardinál Elio Sgreccia, emeritný predseda Pápežskej akadémie pre život a odborník na bioetiku
Elio Sgreccia sa narodil ako posledné zo šiestich detí 6. júna 1928 v Nidastore di Arcevia pri Ancone. Za kňaza bol vysvätený v roku 1952. Stal sa duchovným poradcom mládeže Katolíckej akcie. Neskôr sa stal vicerektorom a rektorom svojho domovského seminára vo Fane.
Po dokončení štúdia klasických jazykov na Bolonskej univerzite pôsobil v Ancone a vo Fossombrone. Dôležitý zlom nastal, keď sa v roku 1973 stal kaplánom študentov a profesorov lekárskej fakulty rímskej vetvy univerzity Sacro Cuore. Po 19 rokoch pastorácie začal na tejto univerzite prednášať bioetiku.
Ako riaditeľ Bioetického centra (od 1985), a potom Inštitútu bioetiky pri spomínanej univerzite nadviazal bohatú spoluprácu s príbuznými inštitúciami na celoeurópskej úrovni. V osemdesiatych rokoch zastupoval Svätú stolicu v roli pozovateľa pri Etickom výbore Rady Európy. V rokoch 1990 – 2006 bol tiež členom Talianskeho národného výboru pre bioetiku.
V roku 1992 vymenoval Ján Pavol II. Elia Sgreccia za biskupa a ustanovil ho za sekretára Pápežskej rady pre rodinu. Po štyroch rokoch v tejto funkcii sa začína naplno venovať úlohe podpredsedu Pápežskej akadémie pre život, na ktorej čelo zasadol v januáari 2005 (do roku 2008).
O svojich prioritách v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal: “Pri umelom potrate nemôže cirkev ticho pritakávať, mlčať ani pristupovať na kompromisy. Sú tu však aj nové témy ako umelé oplodnenie, klonovanie, zneužívanie ľudského života a deti či eutanázia. Stále dúfame, že sa svedomie neotupí a že bude potvrdené právo na život, dôjde k uznaniu ľudskej dôstojnosti, k prijatiu chorého a umierajúceho.”
Na konzistórii 20. novembra 2010 vymenoval pápež Benedikt XVI. Mons. Sgreccia za kardinála – diakona s titulom Sant´Angelo in Pescheria. Medzi témy, ku ktorých objasneniu kardinál Sgreccia významne prispel, môžeme vymenovať otázky darovania orgánov, kmeňových buniek, výhrady svedomia alebo situácia permanentného vegetatívneho stavu. Vydal tiež “Manuál bioetiky pre lekárov a biológov” v dvoch zväzkoch, ktorý sa dočkal štyroch edícii a bol preložený do niekoľkých jazykov.