Správa bude priebežne aktualizovaná a doplnená o termín pohrebných obradov.

Životopis vladyku Jána Eugena Kočiša 

Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup Pražského apoštolského exarchátu a titulárny abrittský biskup, sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach rodičom Jurajovi a Anne, ako najmladšie z ôsmich detí. Keď mal dva roky, rodina sa presťahovala do Vojčíc. Ako bohoslovec v kňazskom seminári v Prešove zažil v roku 1950 jeho zrušenie i zákaz Gréckokatolíckej cirkvi, ktorej zostal vždy verný.

Dostal povolávací rozkaz do PTP v Čechách, kde slúžil do konca roka 1953 na rôznych stavbách a v lese. Večer, 1. januára 1951, posledný deň prvej dovolenky z PTP, bol tajne, na základe skoršieho súhlasu biskupa bl. Pavla Petra Gojdiča OSBM, biskupom Róbertom Pobožným vysvätený v nemocničnej kaplnke v Rožňave za kňaza. Do civilu bol prepustený 31. decembra 1953. Zamestnal sa v pekárni vo Vranove nad Topľou. Pred uväznením sa skrýval na rôznych miestach. Od leta 1955 do februára 1958 sa mu podarilo ukrývať u dobrých ľudí, ale napr. aj v kukuričnom poli či v stodole a kňazsky poslúžiť mnohým veriacim. Chytili ho 7. februára 1958 v Dúbravke, keď tajne vyučoval deti náboženstvo. Bol niekoľkokrát súdený a nakoniec odsúdený na štyri roky väzenia, stratu občianskych práv a k tomu zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov. Po prepustení z väzenia, na základe amnestie po dvoch rokoch, nastúpil v roku 1960 do zamestnania v závode Plynostav v Pardubiciach, kde pracoval až do 30. apríla 1968. Vo voľných dňoch cestoval na Slovensko, kde tajne vypomáhal medzi gréckokatolíckymi veriacimi, keďže Gréckokatolícka cirkev bola ešte stále zakázaná.

3. decembra 1967 ako štyridsaťjedenročný tajne prijal biskupské svätenie v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka. V roku 1968 bol tri mesiace – máj, jún a júl – osobným sekretárom internovaného bl. biskupa Vasiľa Hopka v Oseku. Tak bol veľmi blízko pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi. Následne necelý rok pôsobil vo farnosti Klenov. Ďalších dvadsaťjeden rokov bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte v Prešove. Ani po opakovaných žiadostiach nedostal štátny súhlas na vymenovanie za riaditeľa biskupskej kancelárie. Popri službe ceremoniára zároveň vypomáhal vo farnostiach celej Prešovskej eparchie. V rokoch 1990 – 1993 bol správcom farnosti Ďurďoš. Po zriadení Gréckokatolíckeho biskupského vikariátu v Prahe v roku 1993 sa stal jeho riaditeľom a v roku 1996 generálnym vikárom novozriadeného Pražského apoštolského exarchátu.

24. apríla 2004 ho pápež sv. Ján Pavol II. vymenoval za abrittského titulárneho biskupa a pomocného biskupa v Pražskom apoštolskom exarcháte. 15. mája 2004 prijal verejne v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupské svätenie, pre istotu sub conditione (s podmienkou), keďže prvá vysviacka bola neverejná v podzemnej cirkvi. Od roku 2006 je emeritným biskupom. V septembri 2010 sa vrátil na zaslúžený odpočinok do svojej pôvodnej Prešovskej archieparchie, začal bývať v arcibiskupskej rezidencii v Prešove a často chodieval do farností na rôzne slávenia spolu s prešovským arcibiskupom metropolitom Jánom Babjakom SJ. Počas svojej duchovnej služby bol blízkym spolupracovníkom aj biskupa Jána Hirku, potom biskupa Ivana Ljavinca či biskupa Ladislava Hučka. Od roku 2012 bol v opatere sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove. Dokiaľ mohol, denne slávil svätú liturgiu za asistencie bohoslovca v pastoračnom ročníku. Jeho obľúbenou modlitbou bola denná modlitba časoslova (liturgie hodín) a modlitba svätého ruženca a Korunky Božieho milosrdenstva.

Vladyka Kočiš bol posledným biskupom Gréckokatolíckej cirkvi u nás, ktorý si živo pamätal likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, kedy bol gréckokatolíckym seminaristom v Prešove. Po celý svoj život bol verným Pánovým služobníkom. Jeho svedectvo lásky k Bohu a ku Kristovej cirkvi, Gréckokatolíckej cirkvi, svedectvo jeho viery a vernosti poslaniu, pre ktoré si ho Boh vyvolil, môže byť príkladom a povzbudením pre seminaristov, kňazov i laických veriacich. V jeho živote bolo možné uvidieť, že v nádeji vzkriesenia sa dá prekonať všetko. Vo všetkých protivenstvách a utrpeniach mal pevnú nádej, že Boh, ktorému vždy dôveroval, riadi náš život. Jeho biskupským heslom bolo zvolanie: „Můj Ježíši, Milosrdenství!“

Posledné roky už nemohol sám chodiť, ale iba na vozíku s doprovodom, avšak mal vždy jasnú myseľ a dobrú pamäť.

V lete v tomto roku (2019) vyšla vo Vydavateľstve Petra, n. o. v Prešove kniha rozhovorov s ním s názvom V nádeji vzkriesenia, v ktorej sú zapísané jeho vážne i úsmevné spomienky, a to aj v kontexte novodobých dejín Gréckokatolíckej cirkvi na našom území. Je to veľmi vzácna súčasť pamäte Gréckokatolíckej cirkvi, pretože ide o rozhovor so vzácnou osobnosťou, ktorou bezpochyby otec biskup Ján Eugen Kočiš bol.

Prehľadný životopis Mons. Jána Eugena Kočiša: 

Narodil sa 25. júna 1926 v gréckokatolíckej rodine dedinského kolesára v Pozdišovciach.

Sviatosť krstu a myropomazania prijal v gréckokatolíckom chráme v Laškovciach.

Ako dvojročný sa spolu s rodičmi a súrodencami presťahoval do Vojčíc.

Maturoval v roku 1946 na Učiteľskej akadémii v Michalovciach.

V školskom roku 1946/1947 učil na Základnej škole v Malej Tŕni.

V októbri 1947 bol prijatý do gréckokatolíckeho kňazského seminára a na Vysokú bohosloveckú školu v Prešove.

Po opustení seminára, ktorý už bol v rukách štátu a pravoslávnych, v apríli 1950 sa v máji 1950 zamestnal v učtárni na stavbe cementárne v Bystrom.

V lete 1950 sa zamestnal v mäsopriemysle v Trebišove.

Od septembra 1950 do 31. decembra 1953 bol na viacerých miestach v PTP: pri výstavbe železničnej trate na Sázave, v lese vo vojenskom okruhu Libavá, na stavbe v Lázních Jeseník, na vojenskej píle v Plumlove pri Prostĕjove a nakoniec v uhoľných šachtách v Orlovej a v Karvinej.

1. januára 1951 prijal neverejne, po skoršom rozhodnutí biskupa Pavla Petra Gojdiča OSBM, v nemocničnej kaplnke v Rožňave z rúk rožňavského biskupa Róberta Pobožného kňazskú vysviacku.

Od januára 1954 do 27. júla 1955 bol expedientom v pekárni vo Vranove nad Topľou a tajne vykonával kňazskú službu na rôznych miestach.

Od 27. júla 1955 do 7. februára 1958 sa ukrýval na rôznych miestach, z toho najdlhšie, dvadsaťdva mesiacov, v Ložíne. Po večeroch a v noci tajne vykonával kňazskú službu na rôznych miestach.

7. februára 1958 ho chytili pri tajnej výučbe náboženstva v Dúbravke. Po niekoľkých súdnych pojednávaniach bol odsúdený na štyri roky, z ktorých vďaka amnestii odsedel dva roky. Zároveň stratil občianske práva a mal zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov. Počas vyšetrovania bol vo väzeniach v Prešove, Ilave, Hradci Králové, v Prahe Ruzynĕ a v Prahe na Pankráci. Ako väzeň potom pracoval na šachte v Rtynĕ v Podkrkonoší.

7. februára 1960 bol na základe amnestie prepustený z väzenia.

Po skončení väzenia sa v marci 1960 zamestnal najprv na stavbe nemocnice v Bardejove, ale už od apríla 1960 do 30. apríla 1968 pracoval v Plynostave Pardubice. Odtiaľ pravidelne cestoval na východné Slovensko, kde tajne vykonával kňazskú službu na rôznych miestach.

3. decembra 1967, po konzultácii s generálnym vikárom Ivanom Ljavincom a po jeho presviedčaní, prijal tajne biskupskú vysviacku v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka. V podzemnej cirkvi potom tajne vysvätil jedného biskupa a niekoľkých kňazov.

Tri mesiace – máj, jún a júl – v roku 1968 bol na základe výzvy otca arcibiskupa Gabriela Bukatka osobným tajomníkom internovaného biskupa Vasiľa Hopka v Oseku.

Jedenásť mesiacov, od 1. augusta 1968 do 30. júna 1969, bol správcom farnosti Klenov.

Dvadsaťjeden rokov a tri mesiace, od 1. júla 1969 do 30. septembra 1990, bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte/biskupstve v Prešove. Odtiaľ kňazsky vypomáhal v mnohých farnostiach.

Od 1. októbra 1990 do 18. januára 1993 bol správcom farnosti Ďurďoš.

Od 18. januára 1993 do 15. marca 1996 bol riaditeľom Biskupského vikariátu v Prahe.

Po 15. marci 1996, keď bol zriadený Pražský apoštolský exarchát, ho prvý pražský apoštolský exarcha Mons. Ivan Ljavinec vymenoval za svojho generálneho vikára (protosynkela), ktorým bol až do 24. apríla 2003, keď bol za druhého pražského apoštolského exarchu vymenovaný Mons. Ladislav Hučko. Aj ten ho však vymenoval za svojho generálneho vikára. Otec Ján Eugen Kočiš sa však o krátky čas tejto služby zriekol.

23. marca 2002 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pápežského preláta (Mons.) za jeho zásluhy a obetavú prácu pre Gréckokatolícku cirkev.

24. apríla 2004 bolo zverejnené biskupské svätenie Mons. Jána Eugena Kočiša a bol pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za titulárneho abrittského biskupa a za pomocného biskupa pre Pražský apoštolský exarchát.

15. mája 2004 prijal v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupskú vysviacku sub conditione. Hlavným svätiteľom bol vtedajší apoštolský exarcha Srbska a Čiernej Hory Djura Džudžar a spolusvätiteľmi boli prešovský eparchiálny biskup, terajší arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ a pražský apoštolský exarcha Ladislav Hučko.

7. októbra 2006 pápež Benedikt XVI. prijal odstúpenie vladyku Jána Eugena Kočiša z aktívnej služby z dôvodu veku. To už mal osemdesiat rokov. Tak sa stal emeritným biskupom.

V lete 2010 prišiel do Prešova, kde býval na Gréckokatolíckom arcibiskupskom úrade.

17. decembra 2012 bol prijatý do Domu sv. Kozmu a Damiána v Prešove.

4. decembra 2019, zaopatrený sviatosťami, odovzdal svoju dušu Pánovi v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove.