V roku 2013 Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie KBS vypracovala stanovisko k vakcínam, ktoré boli vyvinuté a vyrobené pomocou buniek pochádzajúcich z umelo potratených detí. Toto stanovisko sa dnes v katolíckych kruhoch považuje za smerodajné. Ak by sme však aplikovali učenie Cirkvi v bioetických princípoch, dokonca aj jediný dokument Cirkvi, na ktorý sa toto stanovisko odvoláva, videli by sme, že ide o jeho bohapustú dezinterpretáciu.

Pápežska akadémia pre život, v zložení schválenom sv. Jánom Pavlom II., vo svojom dokumente z roku 2005 vyzýva rodičov, aby:

„sa postavili na odpor (napr. použitím výhrady svedomia) proti čoraz rozšírenejším útokom na život a proti “kultúre smrti”, z ktorej tieto útoky vyvierajú. Z tohto uhla pohľadu použitie vakcín, ktorých výroba je spojená s umelým potratom, vytvára prinajmenšom nepriamu vzdialenú pasívnu materiálnu spoluprácu na umelom potrate a priamu pasívnu materiálnu spoluprácu na predaji takýchto vakcín. Navyše, v rovine kultúry použitie takýchto vakcín prispieva k vytvoreniu všeobecného spoločenského súhlasu s konaním farmaceutického priemyslu, ktorý ich vyrába nemorálnym spôsobom.

Preto je povinnosťou lekárov a otcov rodín prejsť k alternatívnym vakcínam (ak existujú) i vytvárať tlak na politických predstaviteľov a zdravotníctvo, aby boli sprístupnené také vakcíny, ktoré by neboli morálne problematické. V prípade potreby by mali (lekári a otcovia rodín) použiť výhradu svedomia ohľadne použitia vakcín vyrobených prostredníctvom tkanív odvodených z umelo potratených ľudských plodov. Rovnako tak by mali všetkými možnými prostriedkami (novinárskou a spisovateľskou činnosťou, skrz rôzne asociácie, masovo-komunikačné prostriedky atď.) odporovať vakcínam, ktoré doposiaľ nemajú morálne prijateľné alternatívy, vytvárajúc tým tlak na to, aby boli vyvinuté alternatívne vakcíny, ktoré nemajú nijakú spojitosť s umelými potratmi ľudských plodov, a požadujúc dôkladnú zákonnú kontrolu farmaceutického priemyslu.

Čo sa týka ochorení, proti ktorým niet alternatívnych vakcín, ktoré by boli dostupné a morálne akceptovateľné, je správne zdržať sa použitia týchto vakcín, ak je to možné urobiť bez vystavenia detí (a nepriamo celého obyvateľstva ako takého) značnému zdravotnému riziku. Avšak, ak je zdravie obyvateľstva vystavené značnému nebezpečenstvu, morálne problematické vakcíny smú byť dočasne tiež použité. …

Takáto spolupráca na zločine sa nachádza v kontexte morálneho nátlaku na svedomie rodičov, ktorí sú nútení vybrať si buď skutok proti ich svedomiu alebo vystavenie svojich detí a obyvateľstva ako takého ohrozeniu zdravia. To je nespravodlivá voľba, ktorú treba čo najskôr odstrániť.

V každom prípade, zostáva tu morálna povinnosť pokračovať v boji a použiť všetky zákonné prostriedky na sťaženie života farmaceutickým spoločnostiam, ktoré sa správajú bezohľadne a neeticky.“

Slovenské stanovisko, ktorého autori túto inštrukciu pochopili zjavne po svojom, prichádza k záveru, že veriaci sú „povinní dať svoje dieťa zaočkovať aj existujúcou očkovacou látkou …“. Pritom vatikánski bioetici tvrdili doslova opak: „… je správne zdržať sa použitia týchto vakcín /aj keď niet alternatívnych vakcín!!!/ … smú byť dočasne použité … do tej miery, do akej je to nutné na odvrátenie vážneho ohrozenia zdravia nielen svojich vlastných detí, ale aj celého obyvateľstva …“

Pápežská akadémia podrobne uvádza vo svete používané neetické vakcíny: proti ružienke, mumpsu, hepatitíde A, herpes zoster, poliu, pravým kiahňam, besnote ale aj ich alternatívy. Viď odkaz 7 na konci dokumentu. Niekoľko alternatívnych vakcín sa už roky v Japonsku a Číne vyrába na bunkách obličiek zajaca a na prepeličích embryách. Pápežská akadémia mobilizuje veriacich, aby žiadali eticky nezávadné vakcíny, aby vytvorili nátlak, bojkot… V čase prijatia slovenského stanoviska mnoho katolíkov bolo ochotných odstúpiť dokonca priestupkové konanie a kvôli svojmu presvedčeniu čeliť aj pokute.

Z povinného očkovania v SR jedinou vakcínou vyvinutou na kultúre z umelopotratených tkanív je vakcína proti ružienke. Ružienka pritom nijako neohrozuje na živote deti, ktoré sa proti nej majú očkovať, ale spôsobuje 20% riziko potratu alebo poškodenia plodu, ak tehotná žena na ružienku ochorie. A to má jasné logické a etické riešenie. Ak má budúca mamička strach, ona si môže dať potvrdiť hladinu protilátok z krvi pred otehotnením, alebo sama podstúpiť očkovanie proti ružienke a tak chrániť svoje budúce dieťa. Ešte má aj možnosť izolovať sa počas tehotenstva, ak v detstve ochorenie neprekonala, čo by jej dalo celoživotnú imunitu. Niet dôvodu, prečo iní by mali chrániť jej dieťa, keď zodpovenosť je na nej samej a plne v jej rukách.

Keďže vakcína má doživotnú účinnosť, alebo min. 30 rokov, ako počúvame, tak tehotné sa nemajú čoho báť, ak boli v detstve zaočkované, čo je väčšina prípadov. Kedysi sa to robilo v 12. roku, dnes je 2. dávka podávaná v 11. roku života. Do 40-tky väčšina žien má zároveň odrodené. Iba žeby tie vedecké kapacity neverili tomu, čo nám o spoľahlivosti očkovania hovoria… Posledných 10 rokov je u nás počet prípadov ružienky rovný nule. Toľko k odvráteniu vážneho ohrozenia zdravia…

Pri výrobe vakcíny proti ružienke, ktorá bola licencovaná v roku 1979, bolo použitých najmenej 76 umelopotratených plodov zo Švédska ako priznal jej autor Stanley Plotkin pred súdom v roku 2018, pričom ich testoval na sirotách a mentálne postihnutých. Experimentálne testy postúpil aj 1 milión obyvateľov Konga. Plotkin poznamenal, že síce je ateista, ale ináč by za to skončil v pekle. Výskum na potratených plodoch bol realizovaný v USA už od 30-tych rokov, pričom boli používané umelo potratené plody odstránené pri násilných sterilizáciach, ktoré ešte pred nástupom Hitlera boli legálne v 33 štátoch USA.

Prof. Glasa, súčasný šéf Etickej komisie pri MZ SR a spoluautor stanoviska Subkomisie pre bioetiku TK KBS vyhlásil, že predsa nie je nemorálne chodiť po rímskej ceste, ktorú budovali otroci, ako nie je nemorálne používať vakcíny, ktoré boli vyvinuté na identických bunkách, nerozoznateľných od tých z potrateného plodu, z ktorého boli namnožené. Pán bioetik a jeho kolegovia si akosi nevšimli realitu okolo seba. Dnes už žiadni otroci nestavajú takéto cesty, ľudia sa dobrovoľne zamestnajú na takúto prácu. Ale používanie tkanív z potratených embryí a plodov prekvitá ako nikdy predtým.

Bunky z potratených plodov majú dnes široké použitie – na vývoj a testovanie vakcín proti chrípke, HIV, hepatitíde B a C, horúčke dengue, ako aj pri výskume Parkinsonovej či Alzheimerovej choroby, sklerózy, mozgovej porážky, poškodenia miechy atď. Bunkových línii je viacero, pričom pre úspešnosť jednej boli potrebné desiatky až stovky potratov. Súčasné vakcíny z kultúr založených na tkanivách plodov potratených v minulosti, ktoré už po niekoľkonásobných deleniach zostarli /skrátili sa im teloméry v chromozómoch/, budú čoskoro potrebovať novú kultúru z čerstvo potratených plodov. Novú zdokonalenú líniu Walvax-2 predstavili v roku 2015 Číňania, lebo nimi používaná bunková kultúra prestala byť funkčná a museli by nakúpiť od USA.

FDA ako aj množstvo vedcov verejne konštatuje, že výskum na potratených deťoch je nutný pre pochopenie, ako ľudský imunitný systém reaguje na isté lieky a biologické zlúčeniny, čím nám pomáha lepšie pochopiť choroby. Nepochybne to ako argument používa aj Plánované rodičovstvo, ktoré usiluje maximalizovať počet potratov, ako to dokazuje aj bývalá riaditeľka potratovej kliniky Abbey Johnson, ktorej príbeh inšpiroval populárny film Neplánovane. Ak žena ešte pochybuje o potrate, možnosť, že jej potratený plod môže byť darovaný na výskum pre objavenie liečby chorôb, iste odľahčí nejedno svedomie. Vznikol ohromný trh v hodnote miliárd dolárov na vývoj nových patentov a predaj bunkových línii firmami, ktoré uchovávajú a ďalej predávajú materiál z potratených plodov.

Najlepšie to zdokumentovali širokomedializované odhalenia Centra pre medicínsky progres so sídlom v Kalifornii. Centrum natočilo skrytou kamerou viacero záznamov a svedectiev, ako najväčšia sieť potratových kliník vo svete Plánované rodičovstvo „daruje“ tkanivá a orgány potratených plodov a embryí cez sprostredkovateľské firmy ako StemExpress, alebo aj priamo biotechnologickým firmám a univerzitám za trhové ceny. Nepochybne tento vedľajší príjem, kvôli ktorému sa tiež zmenila technika potratu, zároveň aj znižuje cenu potratu a robí ho dostupnejším. Vláda USA už roky financuje výskum na tkanivách potratených plodov, čo sa len tento rok americký prezident rozhodol zastaviť. Len v rokoch 2011-2014 si 97 inštitúcií – univerzít a nemocníc – rozdelilo 280 mil. USD na takýto výskum, pričom najväčšie objemy pripadli na Yalskú univerzitu, Kalifornskú univerzitu a Massachusettskú nemocnicu patriacu k Harvardu. Ako príklad postačí uviesť, že jedna univerzita vo Washingtone vykázala naplnenie 4400 žiadostí o “fetálne materiály” za rok! Aj v iných oblastiach výskumu, ako napr. v kozmetike či potravinárskom priemysle na výrobu príchutí sa používajú tieto tkanivá len preto, že neexistuje dostatočne silný bojkot.

Vidíme, že katolícki lídri na rozdiel od malej menšiny Židov, ktorí si vedeli vydobiť kóšer jedlo v Amerike, neboli schopní vytvoriť dopyt, resp. politickú objednávku na alternatívne vakcíny. Naopak, dosiahli zmenu vatikánskeho stanoviska. V roku 2016 pápež František vyhodil všetkých doživotných členov Pápežskej akadémie za život a nominoval nových, aj veľmi problematických členov, známych svojími verejnými postojmi za potrat, antikoncepciu, gender, atď. V roku 2017 prichádzajú s novým stanoviskom, ktoré je výslovným opakom toho z roku 2005 /to už aj vymazali z webu/, asi ako to slovenské. „Technický charakter produkcie vakcín bežne podávaných v detstve nás priviedol k záveru vylúčiť, že existuje morálne relevantná spolupráca medzi tými, ktorí dnes používajú vakcíny a praxou dobrovoľného potratu.“

Lídrami zmeny mohli byť práve katolíci /zopár z nich naďalej upozorňuje na neetickosť/, keby ich vlastní etici-odborníci nespacifikovali svojími zvrátenými vyhláseniami o tom, že lekári vedia predsa lepšie všetko o našom zdraví a majú aj o našich telách rozhodovať. Takéto stanovisko na úkor rodičovských práv vydala Františkova Pápežská akadémia za život v roku 2017 k prípadu britského chlapca Charlie Garda. Na to sa ozvali biskupi ostrou kritikou a na prekvapenie všetkých Charlieho rodičov napokon podporil sám pápež František, áno, v rozpore s vyhlásením jeho Pápežskej akadémie za život. Takže toľko k etickosti a odbornosti vatikánskych bioetikov, asi ako aj tých z KBS.

Jana Tutková