Po štúdiách v Skalici a Rábe /Gyory/ vstúpil v r. 1802 k benediktínom, rehoľné sľuby zložil 14. septembra 1808 a po vysviacke za kňaza 23. apríla 1811 bol profesorom v Trnava, Rábe, Bratislave a Pannonhalme. Už ako novic napísal vo veršoch životopis sv. Benedikta. Zaoberal sa i matematikou a latinským básnictvom a hudbou, ako samouk sa naučil hrať na organe. Roku 1817 získal doktorát filozofie. Precestoval Rakúsko, Tirolsko a Horné Taliansko. V r. 1824 – 26 bol predstaveným domu v Rábe a riaditeľom gymnázia. v r. 1826 – 29 pôsobil tej istej funkcií v Bratislave. V rokoch 1829 – 42 bol tajomníkom hlavného opáta v Panonhalme.
V rokoch 1843 – 70 pôsobil ako archivár a knihovník a historik rehole. V r. 1870 – 75 bol riaditeľom knižnice, ktorá mala 75 000 zväzkov, ktorú uviedol do poriadku, v Pannonhalme. Bol jedným z najvýznamnejších historikov starého Uhorska, bol členom maďarskej akadémie. Zaoberal sa dejinami rádu, práca o spisovateľoch rádu a diela z cirkevných dejín zostali v rukopise. Napísal latinskú rozpravu o rodisku sv. Martina z Tours, prispieval do Maďarského náučného slovníka. Je autorom príležitostných básní. Okrem iného vydal Fuxhoferovu Monasterologiu /dva zväzky Pešť 1858 – 1860/ a zostavil Index alphabeticus codici dipomatici Hungariae per Georgium Fejér editi /Pešť 1866/. Jeho príspevky boli aj v odborných časopisoch, najmä o dejinách benediktínov v Panonhalme. Cisár František Jozef II mu 14. januára. 1861 udelil vyznamenanie Malý rytiersky kríž. Daniel Gabriel Lichard v časopise Obzor napísal: „že mohutne podporoval svojich chudobnejších príbuzných, bol predplatiteľom Obzoru a Slovenského kalendára 3 exempláre. Vydavateľa viac krát pozdravil listom, vyjadril veľkú radosť, že Skalica jeho rodisko napomáha vzdelanosť Slovenského národa a Obzor sa snaží prehlbovať lásku k prírodným vedám, ktoré na vyšších školách v Rábe prednášal a neprestajne miluje.“ Po celý život si zachoval národné povedomie, tešiac sa z plodov slovenskej literatúry. Zomrel v Pannonhalme 10.februára 1875.
Ľudovít Košík