Nesporným faktom je, že spoločnosť na Slovensku je extrémne polarizovaná – spôsobom, aký tu v minulosti nebol. Existujú v podstate len dva protichodné tábory názorov na čokoľvek – politiku, očkovanie a kovid, vojnu na Ukrajine, ekonomiku, ale aj „očistu spoločnosti“, prebiehajúce

Desivé na tejto súčasnej polarizácii Slovenska je to, že okrem extrémne protichodných dvoch názorových táborov, neexistuje povestný „zlatý stred, zlatá stredná cesta“. Ak má niekto odlišný názor ako členovia jedného tábora, je automaticky zaradený do druhého tábora a naopak. Sú tu vlastne len dva názorové tábory, zjednodušene povedané – prívrženci súčasnej vlády a protichodný tábor –  Fico a spol., konšpirátori, dezoláti, tí, čo chcú návrat mafie a „starých časov“.

Veľmi nebezpečným fenoménom pri takejto polarizácii je aj to, že ak ktokoľvek poukáže na niečo negatívne, nefungujúce, je sám označovaný za „zlého“ – namiesto riešenia niečoho negatívneho je pranierovaný ten, čo na to negatívne poukáže, a okamžite je radený do jedného z dvoch protichodných táborov. Skutočný problém, snaha o jeho riešenie, odborný pohľad na vec sú na vedľajšej koľaji.

Mimovládne organizácie Nadácie Zastavme korupciu a Via Iuris spustili podpisovú akciu za zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku. Ako dôvody, pre ktoré došlo k spusteniu podpisovej akcie za zmenu §363 Trestného poriadku uvádzajú – použitím §363 Trestného poriadku dochádza k tomu, že zločinci unikajú súdom, generálny prokurátor paragraf výrazne nadužíva a obchádza zákaz negatívnych pokynov, (zákon generálnemu prokurátorovi zakazuje prikázať prokurátorovi, aby niekoho nestíhal alebo neobvinil. Generálny prokurátor to však nepriamo cez 363 robí), generálny prokurátor nemá posudzovať dôkazy, pretože to spadá do právomoci súdov s poukazom na prelomové rozhodnutie NS SR.

Obe tieto ťažiskové tvrdenia mimovládnych organizácií Nadácie Zastavme korupciu a Via Iuris sú nepravdivé, lživé a zavádzajúce:

Ide o neznalosť právnej problematiky a Trestného poriadku, Ústavy SR?

Ide o zámerné zavádzanie verejnosti a demagógiu?

Prečo kladiem tieto otázky?

Priamo Trestný poriadok ukladá dozor prokurátora nad zákonnosťou pred začatím trestného stíhania a  v prípravnom konaní.

Priamo Trestný poriadok ukladá povinnosť generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

Priamo Trestný poriadok, Ústava SR a mnohé medzinárodné dohovory a zmluvy, ktorými je SR viazaná upravujú zásadu prezumpcie neviny – vyjadrenie o „zločincoch“ zo strany mimovládnych organizácií Nadácie Zastavme korupciu a Via Iuris je absurdným porušením zásady prezumpcie neviny.

Via iuris dokonca menuje osoby, ktoré boli „vyslobodené“ cez §363 – toto vyjadrenie však považujem za čisté zavádzanie. Prečo? – zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní postupom podľa §363 Trestného poriadku nie je RES IUDICATA – „prekážkou rozsúdenej veci“, a osobe, ktorej bolo týmto postupom zrušené obvinenie môže byť opätovne vznesené obvinenie a následne môže byť podaná aj obžaloba na súd a môže prísť k odsúdeniu tej osoby, ktorej bolo v minulosti zrušené obvinenie cez §363 Trestného poriadku.

V každom mediálne i politicky kritizovanom rozhodnutí generálnej prokuratúry podľa §363 Trestného poriadku sa nachádza výrok o tom, že sa prikazuje OČTK teda polícii a prokuratúre o veci znova konať a rozhodnúť – avšak už zákonne.

Postupom podľa §363 Trestného poriadku nemôže generálny prokurátor nahrádzať súdy – priamo v Trestnom poriadku je explicitne v názve tohto inštitútu ako mimoriadneho opravného prostriedku  uvedené – Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní – s akcentom na „v prípravnom konaní“, teda v tej fáze trestného konania, ktoré predchádza rozhodovaniu na súde vo veci samej, do momentu podania obžaloby na súd je „pánom sporu – dominus litis“ PROKURÁTOR, teda do momentu podania obžaloby na súde nemôže prokurátor „nahrádzať súdy“, pretože do momentu začatia konania vo veci samej na súde, súd jednoducho nemá právomoc rozhodovať o vine či nevine akejkoľvek osoby.

Mimovládne organizácie Nadácie Zastavme korupciu a Via Iuris zavádzajú aj o nadužívaní §363 Trestného poriadku zo strany súčasného generálneho prokurátora – stačí si pozrieť zverejnené štatistiky, ktoré je možné nájsť na webovej stránke Generálnej prokuratúry SR. Zverejnené štatistiky jednoznačne preukazujú, že generálny prokurátor Žilinka využíva 363-ku menej, ako bola využívaná v minulosti.

Zo štatistiky používania §363 Trestného poriadku v rokoch 2010 – 2020 vyplýva, že §363 Trestného poriadku bol použitý viac ako v 900 prípadoch zrušenia nezákonných rozhodnutí. Malo sa viesť viac ako 900 nezákonných trestných konaní?

Bolo by v poriadku, ak by bežnou súčasťou trestného konania boli nezákonné stíhania a nezákonné rozhodnutia? Toto chcú docieliť mimovládne organizácie Nadácie Zastavme korupciu a Via Iuris?

Ústava SR v čl. 17 ods. 2 prvá veta uvádza, že –  Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tým zákonom sa myslí Trestný poriadok, ktorý uvedené upravuje v Základných zásadách trestného konania v §2 ods. 1.

Generálny prokurátor MUSÍ zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím, alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Nie je to o jeho voľbe, ale o rešpektovaní zákona – ak by generálny prokurátor nezrušil nezákonné rozhodnutie na základe podnetu alebo z úradnej povinnosti, tým by sa generálny prokurátor spreneveril zákonu, svojím zákonným povinnostiam a zneužil by svoju zákonnú právomoc, sám by porušil zákon.

Skúsme to „naopak“ – Generálny prokurátor NEZRUŠÍ právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. – nie je to absurdné? Generálny prokurátor má tolerovať nezákonné rozhodnutia OČTK, nad ktorými je povinný vykonávať dozor nad zákonnosťou?!

Súhlasíme a chceme, aby sa viedli nezákonné trestné konania? Je teda §363 Trestného poriadku prekážkou spravodlivosti na Slovensku?

Nie je to celé len o konkrétnej osobe Maroša Žilinku? Toho Žilinku, ktorý vyhlásil, že jeho jediným pánom je zákon a zákonnosť, a bude rozhodovať striktne podľa zákona bez ohľadu na želania politikov, verejnej mienky či niektorých médií? Je dôvodom na spochybňovanie takejto kompetencie a zákonnej právomoci generálneho prokurátora politický záujem?

Ešte chcem uviesť, že právnická obec –  drvivá väčšina sudcov, prokurátorov, advokátov ale aj akademikov vyjadrili svoju podporu zachovaniu inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku – Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, pričom poukázali na rozsiahlu odbornú argumentáciu podloženú aj štatistickými údajmi – má prednosť želanie politikov, verejnej mienky či niektorých médií pred odbornými argumentami?

Na webovej stránke Generálnej prokuratúry SR sa nachádzajú 3 analýzy týkajúce sa inštitútu §363 a nasl. Trestného poriadku spolu so súvisiacou judikatúrou Ústavného súdu SR https://www.genpro.gov.sk/dokumenty/zakladna-analyza-uplatnovania-rozhodovacej-pravomoci-generalneho-prokuratora-slovenskej-rep-3af1.html – Vy sami si uvedené analýzy prečítajte a sami si urobte na vec názor, Vy sami si overujte fakty.

„Z nepráva nemôže vzniknúť právo“ – „EX INIURIA IUS NON ORITUR“.

„Spravodlivosť nemá byť nikomu odoprená – „IUSTITIA NEMINI NEGANDA“

– ak spoločnosť opomenie tieto základné právne zásady, ak budeme akceptovať vedenie nezákonných trestných stíhaní, pojmy ako spravodlivosť a právny štát budú iba prázdnymi a frázami – toto chceme?

Článok pôvodne vyšiel na portáli blog.sme.sk