Môj profil 
Predplatné
Používatelia najčastejšie avizujú, že neotvárajú e-maily od neznámych odosielateľov (76 %), nezverejňujú svoje osobné informácie na sociálnych sieťach, diskusných fórach, chate a podobne (72 %), nikdy nespúšťajú neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky (71 %), nepoužívajú jednoduché heslá na prihlasovanie do elektronických služieb a aplikácií (71 %) a nepoužívajú jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb (64 %).
Problémom však podľa prieskumu zostáva, že iba menej ako polovica používateľov praktizuje aj ďalšie dôležité formy ochrany ako napríklad pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizáciu softvéru, zálohovanie a šifrovanie údajov, používanie firewallu, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia/filtrovania obsahu na internetovom prehliadači alebo bezpečné nastavenie domáceho routera. Len tretina internetových používateľov využíva na ochranu viacfaktorovú autentifikáciu, anti-spyware softvér alebo službu VPN na neznáme alebo nezabezpečené siete (v reštauráciách, kaviarňach, na letiskách a podobne).
„Jedným z kľúčových problémov vo využívaní odporúčaných spôsobov ochrany pred bezpečnostnými hrozbami je ich ignorovanie. Stále totiž existuje 20 až 30 % používateľov, ktorí napriek tomu, že dané formy a spôsoby ochrany poznajú, ich vôbec nepoužívajú,” uviedol autor projektu a analytik IVO Marián Velšic. „Index digitálnej bezpečnosti, ktorý súhrnne vyjadruje rizikovosť správania sa používateľov v kyberpriestore, naznačuje, že niektoré sociálne skupiny a prostredia situáciu výrazne podceňujú, ” dodáva Velšic. Podľa jeho slov ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúcich a dôchodcov alebo obyvateľov menších obcí.
.jpg)
.JPG)
