Zeman sa v stredu nestretne s premiérom Andrejom Babišom, ako pôvodne plánoval. Serveru iDNES.cz to v pondelok popoludní potvrdil samotný Babiš. Dvojica mala rokovať o povolebnej situácii.

Zeman je hospitalizovaný už viac ako 24 hodín. Do nemocnice ho previezli sanitkou v nedeľu okolo 13.00 h v bezvládnom stave. iDNES.cz zdôrazňuje, že hospitalizácia na ARO znamená, že prezidentov stav je kritický.

Olomoucký arcibiskup a šéf Českej biskupskej konferencie Jan Graubner vyzval v pondelok na modlitbu za prezidenta. Jeho vyhlásenie s názvom “Slovo predsedu Českej biskupskej konferencie po voľbách” zdieľal na Twitteri aj Zemanov hovorca Jiří Ovčáček.

“Vyzývam v prvom rade na modlitbu za prezidenta republiky, v ktorej prosíme o jeho uzdravenie a súčasne silu plniť pre dobro celej spoločnosti zásadné úlohy hlavy štátu v tejto dôležitej dobe,” napísal Graubner.

Ovčáček chorobu prezidenta potvrdil až po niekoľkých dňoch špekulácií len minulý piatok 8. októbra. Vo vysielaní Rádia Z vtedy uviedol iba to, že Zeman je už 14 dní chorý, no tento stav ho neobmedzuje vo výkonne ústavných povinností.

Len 48 hodín od tohto vyhlásenia Zemana previezli zo zámku v Lánoch do pražskej nemocnice. Riaditeľ ÚVN a Zemanov ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral následne v nedeľu informoval, že nemá prezidentov súhlas na zverejnenie diagnózy. Uviedol len, že Zeman je hospitalizovaný v súvislosti s chronickým ochorením, na ktoré sa lieči. Ako je známe, Zeman dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín, cukrovkou a nedoslýchavosťou.

Pražský hrad zdravotný stav prezidenta nekomentuje. Potvrdil len jeho hospitalizáciu, pričom tvrdí, že zdravotný stav prezidentovi nijako nebráni vo výkone mandátu. Podľa zdrojov denníka Mladá fronta DNES by však jeho hospitalizácia mohla trvať aj tri týždne.

Server Novinky.cz pripomenul, že Zemana v nedeľu pred prevozom do nemocnice navštívil na zámku v Lánoch premiér Andrej Babiš. Ďalší politici, ktorí by so Zemanom chceli hovoriť o povolebnom usporiadaní v ČR, zatiaľ na stretnutie len čakajú.

Analytik Kopeček: Šanca, že novú vládu v ČR zostaví Babiš, je minimálna

Šanca, že novú vládu v Česku zostaví súčasný predseda vlády Andrej Babiš, je minimálna. Uviedol to v pondelňajšom rozhovore pre TASR Lubomír Kopeček z katedry politológie na Masarykovej univerzite v Brne.

Ako priblížil, Babiš a jeho hnutie ANO by potrebovali získať väčšinu, ktorá by ho v novej Poslaneckej snemovni podporila. Tú však v tejto chvíli nemá. Jediného potenciálneho partnera by mohol mať podľa analytika v podobe strany Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru, s ktorým si ale väčšinu nezabezpečí. Preto potrebuje získať niekoho ďalšieho.

“To môže dosiahnuť jedine tak, že presvedčí ODS (z koalície Spolu), aby s ním išla do vlády,” poznamenal Kopeček. To je však podľa neho veľmi nepravdepodobné “v stave, keď sa dve koalície (Spolu a PirátiSTAN) už fakticky dohodli, že zostavia vládu”.

“Neviem si predstaviť, čo by bol Andrej Babiš schopný ponúknuť, aby to bolo pre ODS atraktívne,” povedal Kopeček s tým, že premiér v tejto chvíli nemá “nijakú páku ani z hľadiska pozičných postov, programu a už vôbec nie z hľadiska prijateľnosti svojej osoby”.

Víťazom českých parlamentných volieb, ktoré sa konali v piatok a sobotu (8. – 9. 10.), sa stala koalícia SPOLU (ODS, KDU-ČSL a TOP 09) so ziskom 27,79 percenta hlasov a 71 mandátov v Poslaneckej snemovni. Ako druhé skončilo ANO premiéra Andreja Babiša, ktoré získalo 27,12 percenta hlasov (72 mandátov). Tretia skončila liberálna koalícia Piráti a Starostovia (PirátiSTAN) so ziskom 15,62 percenta hlasov (37 mandátov) a štvrtá strana Sloboda a priama demokracia (SPD), ktorá získala 9,56 percenta hlasov (20 mandátov). Volebná účasť dosiahla 65,43 percenta.

Analytik: Hospitalizácia prezidenta Zemana nebráni rokovaniam o novej vláde

Hospitalizácia českého prezidenta Miloša Zemana neznamená, že nemôžu prebiehať politické rokovania o tom, ako bude vyzerať nová vláda ČR. V súvislosti so zostavovaním nového kabinetu to v pondelok rozhovore pre TASR uviedol Lubomír Kopeček z katedry politológie na Masarykovej univerzite v Brne.

Pripomenul sobotňajšie memorandum dvoch opozičných volebných koalícií, ktoré sa zaviazali, že nebudú rokovať s inými stranami. “Poverenie niekoho (zostavením vlády) je v českých pomeroch zvyk. Nie je to zakotvené v ústave a nie vždy sa to v minulosti použilo,” zdôraznil s tým, že takýto postup nie je nevyhnutný.

Prezident bude podľa jeho slov potrebný až pri samotnom vymenovaní nového predsedu vlády, čo bude trvať dlhší čas. Môže to totiž prebehnúť až po ustanovujúcej schôdzi Poslaneckej snemovne, ktorá – ak ju nezvolá prezident, čo je v tejto chvíli neisté – sa zíde v 30. deň po voľbách, čiže začiatkom novembra. Politológ dodal, že ak by snemovňa a Senát vyhlásili prezidenta za neschopného vykonávať svoj úrad, právomoc vymenovania premiéra a ďalších členov vlády prejde na predsedu Poslaneckej snemovne.

Odobratie právomocí Zemanovi je opäť na obzore. Senátori sa zídu za týždeň

Už budúci týždeň v utorok 19. októbra sa zíde ústavná komisia Senátu, ktorá bude rozhodovať o tom, či je prezident Miloš Zeman schopný vykonávať svoj úrad. Ujasní si, aké budú kroky v prípade, že by sa jeho zdravotný stav nezlepšil.

Ústavný komisie Senátu bude o tom, či je prezident schopný vykonávať svoj úrad, konať v utorok 19. októbra.

“Panu prezidentovi želám skoré uzdravenie, ale sme v situácii, kedy je potreba mať jasne vypovedané postupy, ak by k skorému uzdraveniu nedošlo,” napísal senátor Zdeněk Hraba na sociálnej sieti.

Dodal, že si nemôžeme dovoliť “paralýzu ústavných inštitúcií práve v dôsledku možných komplikácií hlavy štátu”.

Ak by nemohol prezident kvôli zdravotnému stavu svoj úrad vykonávať, bude podľa neho chod ústavných inštitúcií paralyzovaný. Ďalším postup potom bude riešiť ústavné komisie Senátu. Hraba spomenul článok 66 Ústavy, teda vyhlásenie prezidenta za neschopného výkonu úradu.

Spomeňme, že o tom, či by malo plénum hlasovať o vyhlásení prezidenta Zemana neschopného vykonávať funkciu, už rokovala senátna komisia pre Ústavu SR dvakrát – v júni a v júli. Vtedy rokovania ale neodporučila.

Aký by bol postup, keby sa to odohralo? Museli by sa na rozhodnutie zbaviť Zemana jeho právomoci zhodnúť obe komory parlamentu, rozhodnutie by musela urobiť nadpolovičná väčšina prítomných poslancov i senátorov. V prípade, že by tak urobili, Zeman by zostal v úrade, výkon by však prešiel čiastočne na predsedu vlády, čiastočne na predsedu Snemovne.

Web iDnes.cz však cituje slová ústavného právnika a prorektora Univerzity Karlovej Aleša Gerlocha. Podľa neho rozhodnutie nemôžu poslanci a senátori urobiť len tak. “Mal by vychádzať z nejakých konkrétnych podkladov, v danom prípade zo zdravotnej dokumentácie alebo nejaké lekárskej správy, ktorá by bola za tým účelom poskytnutá,” uviedol predtým pre web.

Ide totiž o to, že zákon priamo nepočíta so zdravotnou nespôsobilosťou. “V zásade sa vychádza z toho, že by to mala byť nesporná situácia. Teda situácia, kedy je potrebné prezident republiky unesený alebo sa dlhodobo zdržiava napríklad v zahraničí a odmieta sa vrátiť alebo je v bezvedomí a nemôže vykonávať úrad,” uviedol Gerloch, za akých podmienok by mohlo dôjsť k odobratiu právomocí.

Ak by parlament skutočne rozhodol, že Zeman už nie je schopný prezidentskú funkciu plniť, mohla by sa hlava štátu brániť na Ústavnom súde. Ten by o veci rozhodol v zrýchlenom konaní.