Môj profil 
Predplatné
Rím/Vatikán 21. marca 2016 (HSP/Foto: enc)
Záverečný synodálny dokument už je podpísaný. Verejnosti by mal byť známy v polovici apríla, no prvé ohlasy neveštia nič dobré
Záverečný dokument zo Synody o Rodine pápež František podpísal pred dvoma dňami. Hoci jeho text bude verejnosti známy až v polovici apríla, kardinál Kasper, ktorý bol vedúcou osobou liberálnej vetvy zhromaždených na synode a žiadal revíziu dogmatického učenia Cirkvi a zmenu v niektorých kľúčových otázkach, už ohlásil svoje víťazstvo.
Kardinál Kasper už vo februári 2014 predstúpil svojou úvodnou rečou na konzistóriu kardinálov, kde žiadal, aby rozvedení a následne znovusobášení ľudia mali prístup ku sviatostiam, čo by vlastne otriaslo celou katolíckou doktrínou o sviatostiach. Priamo na Synode však na radosť veriacich mali väčšie slovo konzervatívni kardináli a experti, ktorí napokon tieto myšlienky prehlasovali. Posledné slovo mal mať pápež František svojím podpisom finálneho dokumentu, ktorý sa mesiace pripravoval.
V týchto dňoch sa však už kardinál Kasper, ktorého niektorí označujú ako odporcu emeritného pápeža Benedikta, nechal počuť, že dokument je „skutočnou, a v pravom zmysle slova revolúciou“. Na stretnutí v mestečku Lucca, na ktorom sa hovorilo práve o tomto dokumente, kardinál Kasper s radosťou ohlásil: „bude to prvý krok k reforme, ktorá po 1700 rokoch uzavrie jednu kapitolu Cirkvi“. Dokonca hovorí: „Dokument započne jednu z najväčších revolúcií v Cirkvi za posledných 1500 rokov.“
Jeden z kritikov súčasného Vatikánu, Antonio Socci (ktorý bol spočiatku jedným z najväčších obhajcov a milovníkov pápeža Františka), hovorí, že sám pápež František sa rád tituluje slovom „revolucionár“, ako to priznal jeho priateľ, kaviarenský lev Scalfari v decembri uplynulého roka, pričom cituje slová pápeža Františka: „som tak trochu obozretný, viem ako sa pohybovať“.
To podľa neho môže vysvetľovať vyjadrenie v sobotňajšom článku denníka Repubblica, v ktorom autor Melloni hovorí, že synodálny dokument nemôže predstavovať zmenu doktríny po formálnej stránke, pretože pápež nemá tú moc, aby mohol zmeniť učenie Evanjelia a dvojtisícročného magistéria Cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva a o prístupe k sviatostiam. „Sám by sa tým delegitimizoval“. Melloni však hovorí, že dokument preto nebude výrazne hovoriť o zmenách dogiem, ale len o pastoračnej otázke „plnej účasti“ rozvedených a znovusobášených na živote v Cirkvi. On sám si totiž myslí, že aj tak „takmer všetci kňazi už dávajú prijímanie znovusobášeným, a preto dokument už len bude legitimizovať prax a nie nejak meniť ju od základov“. Pripomína, že kľúčovým slovom je „milosrdenstvo“.
Nie je však možné oddeliť doktrínu od pastorácie, pretože, ak sa legitimizuje prax, ktorá v podstate stojí proti katolíckosti, vychádza nám potom chybná, dvojznačná doktrína.
V týchto dňoch k tejto téme vyšla tiež publikácia rozhovoru s kardinálom Gerardom Mullerom, kde tento prefekt Kongregácie pre doktrínu viery hovorí, že nie je možné dávať prijímanie znovusobášeným osobám, pretože to odporuje „charakteru božského práva o nerozlučiteľnosti manželstva. (…) A nik, ani pápež nemôže zmeniť túto zjavenú pravdu, ako si niektorí mylne myslia. On je totiž len služobníkom, nie vlastníkom tejto pravdy“.
Ak je pravdou, čo hovorí Melloni, a čo naznačuje radosť kardinála Kaspera, tak dokument bude v podstate legitimizovať návrhy kardinála Kaspera, ktoré predniesol v konzistóriu kardinálov vo februári 2014, a ktoré na Synodách v rokoch 2014 a 2015 boli zamietnuté 75% kardinálov.
