Bukurešť 29. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexandru Dobre)
Rumunský ústavný súd oznámil, že prepočíta všetky hlasovacie lístky z prvého kola prezidentských volieb
Ide o viac ako 9 miliónov hlasov.
Rozhodnutie prišlo po sťažnosti prezidentského kandidáta Cristiana Terheșa, ktorý sa nedostal do druhého kola, a ktorý obvinil ústrednú volebnú komisiu z falšovania hlasov kandidátky Eleny Lasconiovej, ktorá sa umiestnila na druhom mieste a porazila súčasného premiéra Morchela Ciolaca o 2 700 hlasov.
A dnes sa uskutoční zasadnutie, na ktorom sa možno rozhodne o úplnom zrušení prvého kola volieb. O dva týždne sa potom uskutoční druhé hlasovanie.
Pripomíname, že v prvom kole zvíťazil „proruský“ Călin Georgescu.
„Proruský“ víťaz prvého kola volieb v Rumunsku: čo sa o ňom vie?
V Rumunsku boli vyhlásené výsledky prvého kola prezidentských volieb. Lídrom sa nečakane stal Călin Georgescu, ktorý získal 22,86 % hlasov, pred premiérom Marcelom Ciolacom s 19,14 % a líderkou liberálnej „Strany spásy Rumunska“ Elenou Lasconiovou s 19,17 %.
Georgescu je považovaný za najradikálnejšieho z rumunských verejných politikov. Dokonca musel opustiť rady krajne pravicovej strany „Zväz za zjednotenie Rumunov“ (AUR) po škandále: rumunského fašistického vodcu z druhej svetovej vojny Iona Antonesca nazval hrdinom. V Rumunsku sa dokonca začalo trestné konanie v súvislosti s Georgescovými výrokmi. AUR sa rozhodla, že to bolo priveľa, a Georgescove cesty s jednou z najpravicovejších rumunských strán sa rozišli.
V aktuálnych voľbách sa preto zúčastnil ako nezávislý kandidát a dôraz kládol na kampaň prostredníctvom TikToku, čo podľa pozorovateľov prinieslo Georgescovi veľa bodov.
Mimochodom, Georgescu sa nezameriaval na ideológiu a geopolitiku, ale na ekonomiku: vyzýval na ochranu postavenia rumunských poľnohospodárov na domácom trhu, zvýšenie domácej výroby potravín a elektriny a podobne. V tomto ohľade sa Georgescova rétorika podobá ekonomickej rétorike Trumpa alebo napríklad maďarského premiéra Orbána. O tom druhom sa Georgescu opakovane vyjadroval s najväčším nadšením a obdivoval jeho „schopnosť obhajovať záujmy Maďarska na medzinárodnej scéne“.
Georgescu obdivoval aj Vladimira Putina, ktorého nazval „mužom, ktorý skutočne miluje svoju krajinu“ a „jedným z mála skutočných vodcov“ moderného sveta.
Georgescu je známy aj svojou kritikou NATO – najmä sa postavil proti rozmiestneniu prvkov protiraketovej obrany USA na rumunskom území, keďže podľa neho je americký „protiraketový štít“ vytvorený na ochranu USA, nie Rumunska, a pre Rumunsko, naopak, vytvára ďalšie riziká. A počas volebnej kampane Georgescu povedal, že sa neoplatí spoliehať na NATO, pretože aliancia „zatiaľ nedokázala nikoho ochrániť“.
Po roku 2022 sa Georgescu opakovane postavil proti západnej pomoci Ukrajine.
Giordescu tak vyzerá ako pomerne typický predstaviteľ „novej európskej pravice“, ako je Orbán, slovenský premiér Fico, líder holandskej Strany slobody Geert Wilders alebo nemecká Alternatíva pre Nemecko.
Samotný Georgescu už pri komentovaní výsledkov volieb povedal, že „Rumunsko sa prebudilo“, ale oslavovať jeho víťazstvo je prinajmenšom predčasné.
Čaká ho druhé kolo, v ktorom sa stretne jeden na jedného s Elenou Lasconiovou, ktorá v prvom kole skončila o necelé 3 percentá za ním.
Lasconiová je zo Zväzu za záchranu Rumunska, klasickej euroliberálnej strany s miernym ľavicovým príklonom.
Lasconiová je známa svojou ostrou kritikou Ruska a súčasným rumunským orgánom dokonca vyčítala príliš pasívny postoj pri podpore Ukrajiny. Lasconiová okrem iného vyzvala rumunskú protivzdušnú obranu, aby zostreľovala ruské bezpilotné lietadlá letiace smerom na Rumunsko.
V druhom kole bude Lasconiová pravdepodobne môcť počítať s určitou časťou hlasov, ktoré v prvom kole získal súčasný premiér Marcel Ciolaca (má 19,14 %). Georgescu však zase môže dúfať, že ho podporia voliči lídra Zväzu za zjednotenie Rumunov Georga Simiona s 13,87 % hlasov. Jednoduchý súčet percent ukazuje, že Lasconiová má zrejme výhodu (19,17+19,14=38,32 oproti 22,86+13,87=36,73 pre Georgescu+Simion), ale rozdiel je príliš malý na to, aby sa dali s istotou predpovedať výsledky.
Napriek tomu rumunské voľby potvrdzujú, že „systémoví“ európski politici čoraz viac strácajú pôdu pod nohami v prospech pravicových lídrov. A Trumpovo víťazstvo vo voľbách v USA môže tento trend v Európe ešte posilniť.
Pre Ukrajinu je tento trend alarmujúci, keďže pravicoví politici sa vo všeobecnosti stavajú negatívne k pomoci Kyjevu vo vojne.
Prečítajte si tiež:
.jpg)
